Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/1066/2006

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: D. Z., U.. X.X.XXXX, R. L. XXX/XX, L., v konaní zastúpený matkou: G. Z., U.. XX.X.XXXX, R. L. XXX/XX, L., proti povinnému: V. L., U.. X.X.XXXX, R. R.Á. XX/X, L., o vymoženie sumy zaostalého a bežného výživného a trov exekúcie

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Trovy exekúcie vo výške 26,39 eur z n á š a Okresný súd Komárno.

Súd u k l a d á učtárni Okresného súdu Komárno, aby po právoplatnosti tohto uznesenia poukázala z rozpočtových prostriedkov súdu (VS: 4211418622) na účet súdneho exekútora JUDr. Jozefovi Ivančíkovi IBAN: SK45 0900 0000 0002 4005 0816, VS: 107512006, trovy exekúcie vo výške 26,39 eur .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Komárno udelil v danej veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu, ktorého nástupcom sa stal JUDr. Jozef Ivančík (EX 10751/2006).

2. Súd prípisom z 22.3.2022 vyzval súdneho exekútora, aby súdu oznámil stav exekúcie, či povinný disponuje majetkom, z ktorého je možné pohľadávku uspokojovať, resp. či bola exekúcia vykonaná aj príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Súdny exekútor podaním zo dňa 6.10.2022 oznámil, že povinný je nemajetný a nie je ani držiteľom vodičského preukazu. Pre prípad zastavenia exekúcie súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 285,57 eur.

3. Podľa (EP) konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Podľa (EP) v znení účinnom do 30.11.2006 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4. Podľa oznámenia súdneho exekútora z 5.10.2022 je povinný nemajetný a exekúciu nemožno vykonať ani zadržaním vodičského preukazu, pretože povinný nie je jeho držiteľom. Podľa obsahu spisu súdneho exekútora sp. zn. 10751/2006 výkon exekúcie je dlhodobo neúspešný. Jediné obdobie, kedy boli v prospech pohľadávky oprávneného vymožené sumy, je obdobie od 22.5.2009 do 17.9.2010, kedy bol povinný vo výkone trestu odňatia slobody, počas ktorého sa súdnemu exekútorovi podarilo vymôcť sumu 477,57 eur, z ktorej súdny exekútor na trovy exekúcie zarátal sumu 106,07 eur. Z lustrácie povinného v Registri obyvateľov vyplynulo, že tento sa dlhodobo zdržiava na neznámom mieste, pretože z adresy trvalého pobytu bol odhlásený dňa 11.5.2018. Povinný nie je od roku 2015 zamestnaný. Z uvedených dôvodov súd pri zastavení exekúcie trvajúcej v danom prípade viac ako 16 rokov, postupoval v súlade s § 57 ods. 1 písm. h/ a exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil.

5. Podľa § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 30.11.2006 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.12.2006 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa prechodného ustanovenia § 240 ods. 3 EP účinného od 1. decembra 2006 ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. S ohľadom na skutočnosť, že súd prvým výrokom exekúciu zastavil, v súlade s § 200 ods. 2 EP v znení účinnom do 30.11.2006 bolo potrebné rozhodnúť i o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom bola nemajetnosť povinného, trovy exekúcie v tomto prípade podľa § 203 ods. 2 EP účinného od 1.12.2006 a aplikovaného na daný prípad v súlade s prechodným ustanovením § 240 ods. 3 EP znáša súd.

7. V súlade s vyhlášky MS SR č. v znení účinnom do 30.4.2008 súd pri určovaní odmeny súdneho exekútora postupoval podľa v spojení s citovanej vyhlášky s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Z obsahu spisu sp. zn. EX 10751/2006 vyplynulo, že súdny exekútor v priebehu exekúcie vymohol sumu vo výške 477,57 eur, ktorá po zaokrúhlení podľa citovanej vyhlášky predstavuje základ na určenie odmeny vo výške 478 eur. Odmenu súdneho exekútora tvorí 20% zo základu na jej určenie, t.j. 20% z 478 eur = 95,60 eur, ktoré po zaokrúhlení podľa citovanej vyhlášky predstavujú odmenu vo výške 96 eur. 20% náhrada DPH z uvedenej odmeny predstavuje sumu 19,20 eur. Súdny exekútor si tiež uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 17,26 eur vrátane 20% DPH v súlade s citovanej vyhlášky. Podľa názoru súdu suma hotových výdavkov zodpovedá reálne vykonaným úkonom obsiahnutým v predloženom spise súdneho exekútora, preto súdnemu exekútorovi patrí i táto náhrada. Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto v súlade s a o dani z pridanej hodnoty súd priznal súdnemu exekútorovi DPH ako z hotových výdavkov, tak aj z odmeny súdneho exekútora. Celkom tak súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie vo výške 132,46 eur, z ktorých však súdny exekútor počas konania vymohol 106,07 eur. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v zostávajúcej časti, a to vo výške 26,39 eur, ktoré po právoplatnosti tohto uznesenia poukáže učtáreň z rozpočtových prostriedkov súdu na účet súdneho exekútora.

8. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu vo výške 20% zo sumy 1559,97 eur (zaostalé výživné + 36 mesiacov bežné výživné), pretože mal za to, že uvedený výpočet sa uplatní v prípade, že v konaní došlo k vymoženiu celej pohľadávky oprávneného. Keďže v danom prípade súd exekúciu zastavil, súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie podľa ustanovení tretieho oddielu druhého dielu vyhlášky. Ustanovenie § 4 ods. 2 citovanej vyhlášky, ktoré aplikoval pri výpočte trov exekúcie súdny exekútor, je zaradené do prvého oddielu druhého dielu vyhlášky. V danom prípade je však potrebné aplikovať ustanovenia tretieho oddielu druhého dielu citovanej vyhlášky, ktorý obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v ktorom je osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie (§ 14, § 15 a § 16). Vychádzajúc z takéhoto systematického zaradenia mal súd za to, že z ustanovenia § 4 citovanej vyhlášky zaradeného do prvého oddielu druhého dielu vyhlášky pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzať iba v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad zastavenia exekúcie. Takémuto výkladu nepriamo nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 citovanej vyhlášky, ktoré osobitne upravuje postup pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia exekúcie, keď odkazuje na § 5 alebo § 7 až 13, teda vylučuje použitie § 6 vyhlášky. Ak by zákonodarca pripúšťal použitie niektorých ustanovení predchádzajúcich oddielov pri výpočte odmeny podľa tretieho oddielu, uviedol by to priamo v ustanovení § 14, prípadne § 15, ako je to uvedené v § 16 citovanej vyhlášky. Pokiaľ tak neurobil, je zrejmé, že pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie nemožno vychádzať z ustanovení citovanej vyhlášky upravujúcich spôsob výpočtu odmeny exekútora pri vymožení pohľadávky. V danej exekúcii bola pohľadávka oprávneného vymožená čiastočne a exekúcia bola zastavená, preto na rozhodnutie o

trovách exekúcie bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 14 až § 16 citovanej vyhlášky, konkrétne § 16 ods. 2 citovanej vyhlášky odkazujúci na § 5 citovanej vyhlášky, ktorý súd pri výpočte odmeny aj použil..

Poučenie:

Proti 1. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre.

Proti 2. a 3. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.