Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-13C/113/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova č. 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa č. 10, IČO: 35 855 673, proti odporkyni: S. H., D..: XX.XX.XXXX, N. Č., C. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 82 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 12.10.2010, č. A5234100, ktorej obsahom je záväzok odporkyne ako spotrebiteľa v prípade jeho porušenia niektorej z povinností uhradiť navrhovateľovi ako dodávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 89 eur, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.01.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 82 eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 10.06.2011 do zaplatenia z titulu náhrady škody a trov konania .

Odporkyni boli návrh, prílohy i procesné poučenia doručené dňa 26.04.2013 a 02.05.2014. K návrhu sa písomne nevyjadrila.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.10.2010 uzavrel s odporkyňou zmluvu č. V. vrátane dodatku, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Navrhovateľ pri uzavretí Dodatku k zmluve odpredal odporkyni mobilný telefón značky Samsung E2550 za kúpnu cenu 90 eur. Odporkyňa za navrhovateľom poskytnuté služby nezaplatila včas, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť. Odporkyňa na pokus o pokonávku reagovala zaplatením pohľadávky v rozsahu dlžnej sumy za tzv. hovorné v sume 146,89 eura, titulom škody sumu 7 eur.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. ( )

Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor ( ).

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení a dodatkom k zmluve zo dňa 12.10.2010 vrátane dodatku, č. V., Pokusom o pokonávku zo dňa 26.05.2011, Všeobecnými obchodnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ dňa 12.10.2010 uzavrel s odporkyňou zmluvu č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Navrhovateľ pri uzavretí Dodatku k zmluve odpredal odporkyni mobilný telefón značky Samsung E2550 za kúpnu cenu 90 eur. Odporkyňa za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 12/2010 - 04/2011 nezaplatila, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť. Navrhovateľ odporkyni zaslal dňa 26.05.2011 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Odporkyňa na pokus o pokonávku reagovala tak, že sumu hovorného zaplatila. Navrhovateľ si preto návrhom na začatie konania uplatnil nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 82 eur ako rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu, ktorý odporkyni poskytol.

Podľa čl. 2, bod 2.3. predmetného dodatku, sa odporkyňa zaviazala , že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by navrhovateľovi vznikol právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností odporkyňou. Z obsahu listín predložených navrhovateľom súd zistil, že predajná cena telefónu predstavovala sumu 90 eur. Ako to vyplýva z bodu 2.5. dodatku, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporkyne , je odporkyňa povinná navrhovateľovi uhradiť zmluvnú pokutu v sume 89 eur. Zmluvné strany si tiež dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu. Dodatok neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by zmluvná pokuta predstavovala výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 26.05.2011 vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 204,89 eura titulom ceny poskytnutých služieb v sume 151,89 eura a na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 89 eur do 09.06.2011. Odporkyňa výzvu prevzala dňa 30.05.2011 a zaplatila cenu poskytnutých služieb. Zmluvnú pokutu zaplatila v rozsahu 7 eur.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 Zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 písm. c) Zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) Zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa veta prvá ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ splniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Citované ustanovenie vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V zmysle dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 26.05.2011 bolo dohodnuté, že účastník je povinný uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 89 eur v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením, či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania: navrhovateľom ako podnikateľom a odporkyňou ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách a dodatok k nej. Súd mal tiež preukázané, že na základe dodatku k zmluve bol odporkyni zo strany navrhovateľa poskytnutý mobilný telefón za kúpnu cenu 90 eur. Podľa dodatku sa odporkyňa zaviazala uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 89 eur, a to bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bola odporkyňa pri uzatváraní zmluvy riadne oboznámená. Navrhovateľ si uplatnil u odporkyne, odvolávajúc sa na dodatok k zmluve i zmluvnú pokutu v sume 89 eur, keďže odporkyňa porušila povinnosti, na plnenie ktorých sa zaviazala. Navrhovateľ vyzval odporkyňu pokusom o zmier zo dňa 26.05.2011 o splnenie si povinnosti, zaplatenie neuhradených faktúr spolu so zaplatením zmluvnej pokuty najneskôr do 09.06.2011. Odporkyňa na pokus o zmier reagovala zaplatením tzv. hovorného, zmluvnú pokutu zaplatila v rozsahu 7 eur . Pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni predstavuje celkom 82 eur titulom náhrady škody, a to vzhľadom na skutočnosť, že dohodnutá zmluvná podmienka týkajúca sa dojednanej zmluvnej pokuty bola súdom vyhlásená za neprijateľnú (napr. Rozsudok KS Prešov sp. zn. ).

Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k tejto zmluve o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretá medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. o ochrane spotrebiteľa a . Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v a nasl. . Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

Navrhovateľ po tom, ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že:

a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť,

b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. je tu daná podľa povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút,

c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú,

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu (90 eur) a jeho akciovou cenou (1 euro). V prejednávanej veci je tento rozdiel 89 eur a tento rozdiel považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú porušením povinnosti odporkyne.

Navrhovateľ ďalej poukazuje na Čl. 3. bod 3.7 Dodatku k Zmluve o pripojení č. V. zo dňa 12.10.2010 podľa ktorého - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas doby viazanosti. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange Slovensko a Účastníkom.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami na tlačive spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

Podľa , písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V danej veci navrhovateľ nepreukázal platné ukončenie zmluvy s odporkyňou, odporkyňa teda svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila a nie je daný predpoklad vzniku škody, a to protiprávny úkon.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody), by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Podľa , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi ( ) ako aj pre neprijateľnosť ( ) absolútne neplatná. Nie je zlúčiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takejto významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie zmluvnou pokutou 89 eur. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa ( ) súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení spolu s dodatkom zo dňa 12.10.2010, od ktorých odvodzuje uplatnený nárok navrhovateľ, dosahuje značnú intenzitu nevyváženosti a výskytu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Teda v danom prípade súd v zmysle vo výroku rozsudku určil, že určitá podmienka použitá v spotrebiteľskej zmluve dodávateľom je neprijateľná. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ si návrhom na začatie konania voči odporkyni uplatnil právo na zaplatenie sumy 82 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, keď prihliadal aj na to, že čiastočne (v sume 7 eur) sumu škody odporkyňa zaplatila. Súd návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ bol v konaní neúspešný. Náhrada trov konania tak patrí odporkyni. Keďže táto si náhradu trov konania neuplatnila, nebolo možné jej ju priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.