Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-286-2014.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/286/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX a I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. K., H. XXX/XX o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 11Nc/425/00-10 zo dňa 24.07.2000 v časti vyživovacej povinnosti otca tak, že zvyšuje jeho vyživovaciu povinnosť na maloletú O. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 43,15 eura (1.300,-Sk) na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 30.07.2014, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné otca za čas od 30.07.2014 do 31.01.2015 činí sumu 647,98 eura, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.07.2014 domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. S., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.300,- Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne a to od júla 2014. Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa na strane maloletého dieťaťa zmenili pomery tým, že maloletá O. mala v čase poslednej úpravy necelý rok, pričom v septembri 2014 nastúpi už do 9. ročníka základnej školy.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že predmetný návrh podávala preto, že sa neustále všetko zvyšuje, náklady na energie, na stravu. Dcéra je podstatne väčšia a staršia ako v čase poslednej úpravy výživného. Má už iné záujmy, iné potreby. V minulosti jej ešte finančne pomáhali rodičia, ale teraz sú už dôchodcovia, otec síce ešte robí, ale mama je chorá. Preto chce, aby na potreby dcéry prispel vyššou sumou aj jej otec. Bývajú v dome, ktorý jej darovali jej rodičia, spolu s nimi. Náklady na bývanie hradia na polovicu, každý po 120,- eur. Cestovné do práce predstavuje mesačne 20,- eur. Dcéra navštevuje 9. ročník Základnej školy V.. Výdavky sú hlavne na oblečenie, stravu, školské potreby a pomôcky, príspevok do ZRPŠ. Na krúžky chodí iba na bezplatné. Chcela ju dať na jazyky, ale musela by chodiť do Zlatých Moraviec, čo by boli ďalšie cestovné náklady a aj náklady na jazykovú školu. Jej príjem je 446,- eur netto, ešte platí dcére poistku po 24,90 eura mesačne. Dcéra otca nepozná, videla ho keď mala dva a pol roka, neposiela jej okrem výživného nič, aj to jej posiela presne na centy 43,15 eura.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že stále býva v rodinnom dome, ktorý zdedil po maminom ujovi, ktorý bol bezdetný. Postupne si ho prerábal ešte predtým ako sa narodila O. a začal tam bývať. Ešte predtým sa však rozviedol, s manželkou majú spoločného syna T., na ktorého mal určené výživné 1.500,- Sk. Asi pred 10-timi rokmi sa dali opäť dokopy, prišla ku nemu s T. bývať a jej sa tiež medzitým narodila dcéra R. J., ktorá má 16 rokov, takže aj s tou. Manželka bola už vtedy nezamestnaná, začali žiť znovu ako partneri. Na R. má manželka určené výživné vo výške 60,- eur. Keďže exmanželka je nezamestnaná, tak v podstate aj exmanželku, aj jej dcéru R. živí on, berie ju ako svoju vlastnú, v podstate sa o ňu stará, má ju rád. Táto navštevuje súkromné konzervatórium v Nitre, odbor spev, tanec alebo herectvo. Mesačne tam platí 65,- eur, obedy 20,- eur, dáva jej aj na cestovné nejaké 4,- až 5,- eurá na deň. Exmanželka je riadne evidovaná na úrade práce, chodí sa tam hlásiť, no prácu si už dlho zohnať nevie. Na T. už výživné neplatí, nakoľko je zamestnaný. Býva v Bratislave, domov chodieva na víkendy. Finančne im pomáhajú jeho rodičia a aj otec exmanželky, keď potrebujú, tak si vypýtajú alebo im požičajú. Aj syn T. im finančne pomôže keď si vypýtajú, ale nie je to pravidelne. V dome sa platí 170,- eur plyn, 85,- eur elektrina, telefón si platí po 6,- eur mesačne a výživné na O. po 43,15 eura.
Matka v konečnom návrhu žiadala zvýšiť výživné na 150,- eur mesačne od podania návrhu.
Otec v konečnom návrhu uviedol, že nebude vládať platiť 150,- eur, mohol by platiť možno 70,- až 80,- eur.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, keď výživné bolo za celých 15 rokov určené iba jedenkrát, vzrástli potreby dieťaťa, a preto navrhuje určiť výživné po 130,- eur mesačne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o poberaní prídavkov na dieťa, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme otca, výpisy z účtu otca ohľadne platenia elektrickej energie, doklady otca k úhrade za plyn, faktúru za Slovanet, poistku, doklady k výdavkom matky, správy a doklady predložené na pojednávaní, pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn.: 11Nc/425/2000, z neho rozhodnutie na č.l.: 10 a nasledovné a zistil tento skutkový stav:
Práva a povinnosti rodičov k maloletej O. S., nar. XX.XX.XXXX boli upravené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.: 11 Nc 425/00 - 10 zo dňa 24.07.2000, ktorým súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej zveril maloletú O. do výchovy a opatery matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 1.300,- Sk mesačne (43,15 eura). Matka maloletého dieťaťa bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 2.740,- Sk mesačne (90,95 eura), otec maloletého dieťaťa bol v tomto čase riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 10.000,- Sk (331,94 eura). Okrem maloletej O. mal otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému T. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu bola určená vo výške 1.500,- Sk mesačne (49,79 eura).
Maloletá O. je v súčasnosti žiačkou 9. ročníka Základnej školy v V.. Výdavky na maloleté dieťa majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na stravovanie, oblečenie, obuv, kozmetiku, školské potreby a školské pomôcky. Za školské stravovanie uhrádza matka sumu cca 20,- eur mesačne, životnú poistku pre maloletú v sume 24,90 eura mesačne, poplatok za internet v sume 10,72 eura mesačne a poplatok za mobilný telefón vo výške 10,- eur mesačne. Okrem toho má matka zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, kedy pomerne často navštevujú stomatologickú ambulanciu, pričom za takmer každý zákrok a prehliadku je potrebné zaplatiť. Matka býva s dieťaťom v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady preddavkov za spotrebu plynu vo výške 132,- eur mesačne, z úhrady poplatku za rozhlas a TV vo výške 4,64 eura, z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 44,- eur a z úhrady poplatku za spotrebu vody vo výške 71,10 eura. Matka prispieva na úhradu nákladov spojených s bývaním sumou 120,- eur mesačne. Pracuje ako predavačka v spoločnosti Dráčik Divi, s.r.o. Zlaté Moravce, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 467,83 eura vrátane daňového bonusu, okrem toho poberá aj prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura. Cestovné výdavky matky predstavujú sumu cca 20,- eur mesačne.
Otec obýva rodinný dom, ktorý nadobudol do výlučného vlastníctva dedením. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú z úhrady preddavkov za spotrebu plynu vo výške 172,- eur, z úhrady preddavkov za spotrebu elektrickej energie vo výške 85,- eur mesačne, poplatok za rozhlas a TV predstavuje sumu 4,64 eura a okrem toho si otec uhrádza telefón po 6,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti s ním žije aj otcova bývalá manželka, s ktorou obnovil spolužitie, počas víkendov aj ich spoločný plnoletý syn T. I., ktorý je riadne zamestnaný a dcéra otcovej bývalej manželky, maloletá R. J., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú má jeho bývalá manželka určené výživné vo výške 1.500,- Sk (49,79 eura) mesačne. Otcova partnerka je od 27.10.2011 nezamestnaná, je riadne evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Otec uviedol, že vzhľadom na to, že jeho bývalá manželka je nezamestnaná, živí nielen ju, ale aj jej dcéru. Maloletá R. navštevuje súkromné konzervatórium, kde otec uhrádza 65,- eur mesačne, za školské stravovanie sumu cca 20,- eur mesačne, okrem toho jej prispieva na cestovné sumou vo výške cca 4,- až 5,- eur denne. Finančne im podľa jeho vyjadrenia pomáhajú jeho rodičia, aj otec jeho bývalej manželky, poprípade plnoletý syn T.. Otec maloletého dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti PKP SK, s.r.o. Zlaté Moravce, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 356,54 eura, okrem toho sú mu vyplácané diéty v priemernej výške 990,91 eura. Otec nie je s maloletou O. v žiadnom kontakte, na jej výživu vo vyššej miere než súdom určenou výškou ani iným spôsobom neprispieva.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo podľa názoru súdu na strane účastníkov konania k takým podstatným zmenám pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Kým v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nemala maloletá O. ani rok, v súčasnosti navštevuje už 9. ročník základnej školy. Za obdobie takmer pätnástich rokov došlo preto k zmene pomerov jednak vývojom životných nákladov ako aj okolnosťami na strane oprávneného maloletého dieťaťa. So zvyšujúcim sa vekom maloletého dieťaťa totiž preukázateľne súvisia aj zvyšujúce sa výdavky na zabezpečovanie nielen jeho bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie, školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na jeho ďalšie odôvodnené potreby. Nepochybne došlo k zmene pomerov aj na strane matky, ktorá bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti s maloletou O. na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 90,95 eura, pričom v súčasnosti je riadne zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 467,83 eura a okrem toho poberá prídavky na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. K ešte podstatnejšej zmene pomerov však došlo na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 331,94 eura, naproti tomu v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.347,45 eura, čo predstavuje viac ako štvornásobné zvýšenie príjmu. Ďalšou podstatnou zmenou na strane otca maloletého dieťaťa je aj skutočnosť, že mu odpadla vyživovacia povinnosť voči t.č. plnoletému T. I., ktorú mal určenú vo výške 49,79 eura. V zmysle vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vývoj životných nákladov, zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ale najmä podstatné zvýšenie príjmu otca a zánik jeho ďalšej vyživovacej povinnosti dostatočne odôvodňujú zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko doposiaľ sa na postupne zvyšujúcich sa nákladoch na maloleté dieťa priamo úmerne podieľala len matka, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť navyše čiastočne plní aj svojou osobnou starostlivosťou. Po posúdení schopností, možností a majetkových pomerov otca dospel súd preto k záveru, že výživné výške 150,- eur mesačne zo strany otca spolu s primeraným výživným zo strany matky bude primerané veku a odôvodneným potrebám maloletej O., a preto súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 43,15 eura mesačne na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom 30.07.2014, teda odo dňa, kedy si matka návrh podávala. Je potrebné zdôrazniť, že pôvodne určené výživné bolo určené v čase, keď maloleté dieťa nemalo ani rok, pričom otec mal počítať s tým, že so zvyšujúcim sa vekom dieťaťa sa priamo úmerne zvyšovali aj jeho výdavky, a bez ohľadu na to, v akej výške bolo výživné určené rozhodnutím súdu, sa mal aj on postupom času priamo úmerne vo vyššej miere podieľať na jeho výžive a v primeranej miere si tak plniť svoje rodičovské povinnosti. Keďže otec prispieval na výživu maloletej O. sumou vo výške 43,15 eura mesačne, vzniklo tak otcovi za obdobie od 30.07.2014 do 31.01.2015 zameškané výživné vo výške 647,98 eura /(150,- eur : 31 dní) - (43,15 eura : 31 dní) x 2 dni/ + /(150,- eur - 43,15 eura) x 6 mesiacov/, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur mesačne tak ako bežné výživné a to s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p., pod následkami straty výhody splátok. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.