Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_25P-95-2014.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/95/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - W. a otec - W., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., Leškova 3, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletého P. do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.4.2014.
Zročné výživné za obdobie od 1.4.2014 do 22.1.2015 vo výške X.XXX,- € súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.
Do zročného výživného súd otcovi z a p o č í t a l sumu X.XXX,-€.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým P. nasledovne:
- každý týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod.,
- každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 8.30 hod. do 18.30 hod.
s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť.
Súd návrh matky vo zvyšku z a m i e t a .
Súd návrh otca vo zvyšku z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 7.4.2014 žiadala matka o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P. tak, aby bol zverený do jej osobnej starostlivosti s
tým, že ho bude zároveň aj zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou na maloletého vo výške XXX,-€ mesačne a sumou XXX,-€ mesačne určenou na tvorbu úspor s ohľadom na právo dieťaťa zdieľať rovnakú životnú úroveň ako rodičia a to počnúc dňom 1.4.2014. Ďalej žiadala upraviť styk otca s maloletým tak, aby sa otec s maloletým stretával každý týždeň v pondelok a v stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu sobotu v čase od 8.30 hod. do 18.30. Zároveň žiadala rozhodnúť o uložení povinnosti, podľa ktorej by bola povinná informovať otca pravidelne k poslednému dňu každého mesiaca o zdravotnom stave maloletého a o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že v súčasnosti, vzhľadom na vek maloletého, súhlasí s jeho zverením do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s časťou návrhu týkajúcou sa zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku a navrhol, aby toto právo mali obaja rodičia. Ďalej nesúhlasil s návrhom matky v časti úpravy styku a žiadal, aby bol jeho styk s maloletým upravený počas každého týždňa v utorok a vo štvrtok v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod. a každý párny týždeň od piatka od 16.30 hod. do nedele do 19.30 hod. s tým, že maloleté dieťa vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska maloletého a matka aby bola zaviazaná maloletého na stretnutie riadne pripraviť. Zároveň, aby v prípade nemožnosti stretnutia bola matka povinná mu poskytnúť náhradný termín v najbližší možný termín po odpadnutí prekážky. Poukázal na neodôvodnené a zámerné neumožňovanie jeho stretávania sa s maloletým po odchode matky zo spoločnej domácnosti, ako aj na jej neochotu riešiť vec dohodou. Maloletý má k nemu vybudovaný silný vzťah, má ho rád a on sa vie o neho riadne postarať. Je v záujme maloletého, aby si v rámci budovania vzťahu s otcom osvojil aj otcove výchovné prostredie a teda aby mal možnosť tráviť voľné dni aj s otcom a jeho rodinou. Nesúhlasil tiež s návrhom matky na určenie jeho vyživovacej povinnosti, nakoľko nie je v jeho objektívnych možnostiach a schopnostiach požadovanou sumou prispievať.
Uznesením Okresnému súdu Bratislava IV č.k. 13P 157/2014-43 zo dňa 15.7.2014 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd upravil styk otca s maloletým P. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.30 hod. a každú sobotu v párnom kalendárnom týždni od 9.30 hod. do 18.30 hod. s tým, že otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky, kde ho po ukončení styku vráti a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť. Vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2014.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami rodičov, so spismi Okresného súdu Bratislava IV 13P 157/2014, 25P 155/2014, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia sú manželia a zhodne uviedli, že nežijú v spoločnej domácnosti od konca marca 2014. Na Okresnom súde Bratislava IV je vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pod sp.zn. 25P 155/2014, ktoré nie je doposiaľ právoplatne skončené.
Matka vo výpovediach uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od konca marca 2014, kedy sa spolu s maloletým odsťahovala do bytu, ktorý jej kúpili rodičia a kde aj v súčasnosti býva. Po jej odchode sa otec sám rozhodol, že na syna bude prispievať sumou XXX,-€ mesačne a teda takto aj od apríla 2014 prispieva. Ďalej uviedla, že podľa nej je otec despotický človek a dohoda s ním nie je možná. Spočiatku mu syna dávala vtedy, keď to bolo možné, ale jemu sa to zdalo nedostatočné, syna chcel aj na celý víkend, čo však v súčasnosti nie je možné, pretože maloletého stále kojí. Potvrdila, že sa o odstavení od kojenia informovala u detskej lekárky ešte v januári 2014, nakoľko vtedy mala zdravotné problémy, bola veľmi chudá a vyčerpaná, ale po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti zistila, že nechudne z kojenia, ale z psychického týrania zo strany manžela, čiže v kojení pokračuje aj naďalej. V tejto súvislosti sa obrátila aj na organizácie zastupujúce záujmy žien a v súvislosti s ich vyjadreniami k otázke dojčenia uviedla, že dojčenie je rozhodnutím matky a pokiaľ sa matka rozhodne dieťa dojčiť, ostatná rodina by ju v tom mala podporovať a styk s dieťaťom by mal byť aj podľa toho upravený. Dojčenie je prospešné pre dieťa ako aj pre matku a nikto nemá právo matke v tomto brániť. K výdavkom maloletého uviedla, že tieto má najmä na plienky, detskú kozmetiku, jedlo, hygienické prostriedky, kultúru a benzín. Zároveň má s maloletým aj mimoriadne výdavky ako napr. na stolík a stoličky. K svoju príjmu uviedla, že tento tvorí iba rodičovský príspevok vo výške XXX,XX € mesačne. Aktuálne styk otca s maloletým prebieha podľa
predbežného opatrenia. K starostlivosti otca o maloletého sa vyjadrila tak, že po fyzickej stránke sa otec vie o maloletého postarať, avšak má vedomosť, že využíva asistenciu ďalších osôb a teda málokedy býva so synom sám.
Otec vo svojich výpovediach potvrdil, že matka sa spolu s maloletým odsťahovala 31.3.2014, od apríla 2014 začal na syna prispievať sumou XXX,-€ mesačne a denne sa o neho zaujíma. Nevie prečo mu matka po odsťahovaní bránila v stretávaní sa so synom a za obdobie od apríla do júna 2014 mu umožnila iba 6 stretnutí. V súčasnosti sa s maloletým stretáva podľa predbežného opatrenia a vždy keď prípadne nemohol prísť, dal to matke vedieť vopred. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že býva sám v byte, v ktorom predtým bývali spoločne a ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov s tým, že spláca hypotéku na tento byt. Zároveň je vlastníkom ďalšieho bytu, na ktorom tiež viazne hypotéka, avšak túto mu pomáhajú splácať jeho rodičia a byt plánuje predať, pretože už nie je prenajatý ako v minulosti. Medzi jeho ďalšie výdavky patria výdavky na benzín, keďže často chodieva pre syna a spolu navštevujú jeho rodičov mimo J.. Z dôvodu, že matka sa odsťahovala z bytu, pričom zobrala kompletne všetky veci maloletého vrátane hračiek, musí synovi tieto dokupovať a zabezpečovať. Ďalší výdavok vo výške XX,-€ mesačne má v súvislosti s aktivitou, ktorú má s maloletým a to na plávanie, keďže aj v minulosti plávať chodili a synovi sa to páčilo. K výpovedi dodal, že nechápe, prečo mu matka bráni v stretávaní sa so synom, s ktorým by chcel tráviť viac času, pretože je práve v takom veku, že začína rozprávať a vidí tiež, že spoločne strávený čas sa aj maloletému páči. Pokiaľ žiadal matku o poskytnutie náhradného termínu v prípade, že sa styk z akéhokoľvek dôvodu neuskutočnil, nikdy mu nevyšla v ústrety a teda vidno, že sa v tomto dohodnúť nevedia.
Z listinných dôkazov vyplýva, že matka poberá rodičovský príspevok vo výške X.XX,XX € mesačne.
Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že otec v roku 2014 (január až september) dosiahol príjem X.XXX,X.. € priemerne mesačne netto.
Rodičia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve byt, v ktorom v súčasnosti žije otec a na ktorý majú hypotéku, ktorú spláca otec. Otec je tiež vlastníkom iného bytu, ktorý je tiež zaťažený hypotékou, ktorú mu podľa jeho vyjadrenia pomáhajú splácať jeho rodičia.
Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.
Kolízny opatrovník navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zo strany otca navrhol určiť vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,-€ mesačne a tiež sporivé výživné vo výške XXX,-€ mesačne, pričom vychádzal z toho, že dieťa má mať rovnakú životnú úroveň ako jeho rodičia. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, k tomu uviedol, že je v záujme dieťaťa stretávať sa s otcom a teda odporučil na čas do rozvodu upraviť styk otca s maloletým v zmysle doterajšieho predbežného opatrenia s tým, že v bežnom týždni v utorok a vo štvrtok by bol styk predĺžený do 19.00 hod. Ďalej uviedol, že by bolo vhodné, aby matka postupne začala maloletého od dojčenia odstavovať, aby sa neskôr mohol otec s maloletým stretávať aj s prespávaním.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, čo potvrdili obaja a otec na výživu maloletého vzhľadom na jeho zistené schopnosti a možnosti, neprispieva dostatočne. Súd teda považoval návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu manželstva rodičov za dôvodný. Vzhľadom k tomu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2014 a od tohto obdobia osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva matka, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj otec maloletého a kolízny opatrovník. O zastupovaní a správe majetku maloletého súd rozhodol tak, že toto budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo toto právo prináležať iba jednému z rodičov, tak ako navrhovala matka. Čo sa týka vyživovacej povinnosti otca na maloletého P., súd túto ustálil vo výške XXX,-€ mesačne, pričom vychádzal najmä z veku maloletého a jeho odôvodnených potrieb, ktoré vyčíslila matka, ale nevyhovel jej návrhu v celom rozsahu, nakoľko matka v rozpise výdavkov dieťaťa uviedla napr. výdavok za stravu celkovo v sume XXX,-€ mesačne, ktorý súd skutočne považoval za nadhodnotený. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že matka vyčíslila v rámci položky výdavkov maloletého na jedlo sumu XX,-€ mesačne na sunar, čo za situácie, že matka maloletého stále dojčí, predstavuje položku, ktorá sa tiež javí ako prehnaná. Zároveň pri určovaní výživného súd vychádzal z možností a schopností otca, ako aj z majetkových pomerov rodičov a konštatuje, že otec má 10-násobne vyšší príjem ako matka, a jeho príjmy sú teda výrazne vyššie a matka sa navyše podieľa aj osobnou starostlivosťou o maloletého, ktorá sa nedá vyčísliť finančne. Zo všetkých uvedených hľadísk súd konštatuje, že určené výživné v sume XXX,-€ mesačne je primerané, zodpovedá potrebám dieťaťa, ako aj príjmu otca. Preto vo zvyšku návrh matky zamietol. Súd nevzhliadol dôvod na určenie výživného na tvorbu úspor tak ako navrhovala matka a kolízny opatrovník a to s prihliadnutím na vek maloletého, ktorý má iba 2 roky a teda sporivá časť výživného by sa tvorila v príliš dlhom časovom období, navyše otec preukázal, že maloletému platí poistenie, čo možno považovať za spôsob jeho prispievania na čas do budúcnosti.
Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, na tomto sa rodičia nevedeli dohodnúť, preto súd upravil rozsah stretávania sa otca s maloletým a to v bežnom týždni každý utorok a štvrtok v poobedňajších hodinách, tak ako navrhol otec a tiež počas každého párneho víkendu v sobotu a v nedeľu od rána do večera s tým, že prespatie maloletého u otca súd zatiaľ neupravil z dôvodu, že matka maloletého naďalej dojčí. Podľa názoru súdu, je v záujme maloletého, aby sa s otcom pravidelne stretával a pokiaľ dôjde k zmene okolností, môže ktorýkoľvek z rodičov, v prípade, že sa nedohodnú, podať návrh na rozšírenie úpravy styku. Súd sa stotožnil s názorom matky ohľadom prospešnosti dojčenia dieťaťa a preto upravil styk otca s maloletým tak, aby režim dieťaťa nebol v tomto smere narušený. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel návrhu otca na úpravu styku v celom rozsahu a preto ho vo zvyšku zamietol. Súd zároveň zamietol aj časť návrhu matky, ktorým žiadala o uloženie povinnosti informovať otca o maloletom z dôvodu, že otec je s maloletým v častom kontakte, jeho aktivity pozná a s matkou ohľadom maloletého komunikujú. V tomto smere súd apeluje na oboch rodičov, aby sa ohľadom ich spoločného maloletého dieťaťa informovali navzájom, aby tak predišli prípadným nedorozumeniam a aby styk otca s maloletým mohol prebiehať nerušene. Súd teda uloženie informačnej povinnosti vyhodnotil ako nadbytočné a to aj vzhľadom na vek dieťaťa, ktoré zatiaľ nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie ani žiadne záujmové krúžky.
Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 1.4.2014, t.j. prvým dňom v mesiaci, v ktorom matka podala návrh a v ktorom už rodičia nežili v spoločnej domácnosti, nakoľko bol návrh podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že otec na výživu maloletého neprispieval dostatočne, vznikol mu na výživnom za obdobie od 1.4.2014 do 22.1.2014, t.j. do dňa, kedy bolo ukončené dokazovanie, dlh vo výške X.XXX,-€. Súd otcovi povolil dlžné výživné splácať v primeraných mesačných splátkach po XXX,-€ spolu s bežným výživným v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zohľadňujúc pritom výšku jeho príjmu. Do zročného výživného súd otcovi započítal doteraz zaplatené výživné vo výške X.XXX,-€ (10x XXX,-€). Súd nezohľadnil platby otca za veci určené pre maloletého, ktoré však má vo svojej domácnosti, resp. ktoré používa výlučne on ako napr. autosedačku, hračky pre dieťa a pod., nakoľko tieto príspevky nie je možné započítať do platieb výživného, keďže výživné má predovšetkým pokrývať bežné potreby dieťaťa.
Tiež nezohľadnil náklady spojené s návštevou kurzu plávania, ktorý absolvuje maloletý výlučne s otcom, nakoľko sa jedná o ich spoločnú aktivitu, ktorú nie je možné považovať za nevyhnutnú a nesúvisí s výživou dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).