Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/237/2014

Rozhodnutie

Okresný súd M. samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci navrhovateľa T. M. X..O.., Y.: XX XXX XXX, S., M. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou J. O..U..L.., Y.: XX XXX XXX, S., M. O. M. XX, proti odporcovi Y. I., S. N., T. XX, v konaní o zaplatenie 2,66 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 2,66 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 24.7.2006 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2,66 eur (80,- Sk) a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že O. U. na navrhovateľa postúpil pohľadávku voči odporcovi titulom koncesionárskych poplatkov. Navrhovateľ v konaní uplatňuje len nepremlčaný nárok vo výške 80,- Sk voči odporcovi podľa § 3 ods. 3, § 4a ods. 1, 2 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch, keď odporca nezaplatil koncesionársky poplatok za obdobie od 1.9.1999 - 31.7.2003 vo výške 30,- Sk a od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 40,- Sk.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 28.11.2013 v konaní sp. zn. XXRo/XXX/XXXX-XX, ktorý nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk. Uznesením zo dňa 4.8.2014 súd platobný rozkaz č.k. XXRo/ XXX/XXXX-XX, právoplatný dňa 3.9.2014 podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a to: návrhom podaným dňa 24.7.2006 a výzvou, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 15.7.2005 O. U. postúpil pohľadávku z koncesionárskych poplatkov voči žalovanému na žalobcu.

Z výpisu nedoplatkov odporcu na koncesionárskych poplatkoch súd zistil celkový nepremlčaný nedoplatok žalovaného na koncesionárskych poplatkoch vo výške 80,- Sk, za obdobie od 1.9.1999 do 31.7.2003 vo výške 30,- Sk a od 1.8.2003 do 30.6.2005 vo výške 40,- Sk.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, platiteľom poplatku je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.

Podľa § 3 ods. 3 zákona 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, platiteľ poplatku je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom do 15. dňa v mesiaci.

Podľa § 4 ods. 1 zákona 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je O. U.. Z poplatku podľa § 3 je vyberateľ poplatkov oprávnený zrážať zmluvne dohodnutú províziu.

Podľa § 4a ods. 1 zákona 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40,- Sk a televíznych prijímačov je 100,- Sk.

Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľom bol preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie koncesionárskych poplatkov spolu vo výške 2,66 eur (80,- Sk); keď navrhovateľ ako platiteľ poplatku podľa § 3 ods. 1 zákona 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov nezaplatil koncesionársky poplatok. Výška koncesionárskeho poplatku bola vyčíslená podľa § 4a ods. 1 zákona 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke môže ich súd nepriznať alebo znížiť, nakoľko predmetom konania je istiny 2,66 eur a navrhovateľ si uplatňuje trovy právneho zastúpenia vo výške 1.964,- Sk, t.j. 65,19 eur. To znamená trovy právneho zastúpenia sú neprimerané voči pohľadávke.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu M. na Krajský súd v M. v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.