Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6P-180-2022.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/180/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: matky: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.Á. XXX a otca: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í s a výživné určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8P/212/2018-36 zo dňa 28.02.2019 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. K. U., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky začínajúc právoplatnosťou rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. K. zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného mal. dcéra fyzicky vyrástla, stala sa žiačkou druhého stupňa základnej školy a doterajšie výživné nepostačuje na úhradu jej základných potrieb.
2. Otec sa k návrhu nevyjadril, pretože sa na pojednávanie nedostavil.
3. Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné berúc do úvahy vek a odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti otca.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 8P/212/2018, správy Dopravného inšpektorátu, vykonaním lustrácie v bankách, vyžiadaním výšky minimálnej mzdy v Nemecku, oboznámením správy kolízneho opatrovníka, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/212/2018-36 zo dňa 28.02.2019 bolo rozvedené manželstvo rodičov mal. dieťaťa. Mal. K. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 40,- eur mesačne. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase súdneho konania bola mal. K. žiačkou X. ročníka ZŠ. Matka a otec nemali inú vyživovaciu povinnosť. Otec bol nezamestnaný a bez príjmu, tvrdil, že si neprivyrába ani brigádou. V priebehu konania sa zamestnal na základe dohody a dosahoval príjem cca 500,- eur mesačne.
6. Podľa výpovede matky návrh na zvýšenie výživného podala z toho dôvodu, že v čase poslednej úpravy otec maloletej pracoval len na základe dohody, mal nízky príjem. Toho času by mal žiť a pracovať v zahraničí, v Nemecku. Matka predpokladá, že došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca. Otec mal. má ukončené základné vzdelanie, nemá žiadne zdravotné problémy. Nemá zníženú pracovnú schopnosť. Je zdravý a práceschopný. Mimo mal. K. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Matka uzavrela nové manželstvo, pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. dcére Z., nar. XX.XX.XXXX. Poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve deti v celkovej sume 460,- eur. Žije v spoločnosti s manželom, ktorý dosahuje priemerný mesačný príjem 800-900,- eur a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Bývajú u rodičov matky, ktorým mesačne prispievajú na domácnosť sumou 50,- eur. Mal. K. sa stala žiačkou X. stupňa ZŠ. Je v S. ročníku. Mesačne matke vznikajú výdavky na dcéru na stravu, ošatenie, hygienické potreby a učebné pomôcky. Z miesta bydliska cestujú toho času opakovane na rehabilitáciu s dcérou, ktorá by mala trvať minimálne sedemkrát s čím sú spojené výdavky na cestovné. V priemere matka mesačne na dcéru vynaloží sumu 200,- eur. Dcéra je už vo veku kedy chce mať aj mobilný telefón. Za tento jej matka zaplatila 350,- eur. Otec si plní vyživovaciu povinnosť voči dcére vo výške 40,- eur mesačne. Nad rámec výživného jej neprispieva finančne ani naturálne. Domov zo zahraničia dochádza v priemere 1-krát v roku, naposledy bol doma v lete cez prázdniny a dcére kúpil zlatú retiazku. Dcéra každý víkend trávi u starých rodičov zo strany otca. Od nich si domov žiadne veci nedoniesla a keď sa dcéry pýta či niečo dostala tak tvrdí, že nie. V minulosti s manželom pracovali aj v automobilovom závode pri bežnej linke, vedel vykonávať potrebné práce.
7. Podľa lustrácie v registri obyvateľov má otec mal. trvalý pobyt v obci T. č. XXX.
8. Zo správy OR PZ vo Vranove nad Topľou súd zistil, že v mieste trvalého bydliska sa dlhodobo nezdržiava. Príbuzní potvrdili, že dlhodobo žije v Nemecku. Presnú adresu pobytu menovaného a telefónny kontakt nevedeli, resp. vedome neuviedli. Iné skutočnosti o otcovi mal. neboli zistené.
9. Obec T. v správe uviedla, že v obci žijú starí rodičia zo strany otca, ktorí odmietli poskytnúť bližšie informácie o tom, kde sa zdržiava ich syn.
10. Dňa 07.11.2022 kontaktovala súd stará matka zo strany otca, ktorá uviedla, že syn je v Nemecku. Stále volá z iného telefónneho čísla. Žije v zahraničí, partnerku nemá. Iné informácie o ňom nemajú.
11. Zo správy ÚPSVaR vo VT súd zistil, že otec mal. nie je vedený v evidencii nezamestnaných. Bol vyradený z dôvodu umiestnenia sa v členskom štáte EÚ a nepoberá z úradu žiadne dávky ani príspevky.
12. Sociálna poisťovňa - ústredie v správe uviedla, že otec mal. sa v evidencii poberateľov dôchodkových dávok nenachádza. Sociálna poisťovňa mu nevypláca žiadnu dôchodkovú dávku.
13. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou súd zistil, že otec mal. nie je v evidencii vozidiel evidovaný ako držiteľ a vlastník žiadneho vozidla.
14. Podľa lustrácie z bánk má otec účet v S. K. K. so zostatkom 0,- eur a má viaceré účty v S. C., kde na jednom z nich je účtovný zostatok vo výške 1.032,34,- eur na ďalšom 7.059,88,- eur a na ďalšom účtovný zostatok vo výške 8.154,56,- eur.
15. Zistením zo stránky www.minimálnamzda.sk/nemecko <http://www.minimálnamzda.sk/nemecko> je zrejmé, že v roku 2022 bola minimálna mzda v Nemecku 1.755,- eur brutto čo v prípade otca by v čistom činilo 1.301,07,- eur. Na Slovensku bola minimálna mzda v roku 2022 pre jednoduché práce brutto 762,- eur a v čistom 607,- eur.
16. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.
17. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem mal. dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu mal. dieťa sa zohľadňuje najmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, c) ako aj bezpečie a stabilita prostredia v ktorom sa dieťa zdržiava, d) ochrana dôstojnosti, e) ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa.
18. V zmysle ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
20. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
21. S poukazom na ust. § 217 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Podľa čl. 10, ods. 1 CMP dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi na ktorých spočíva tento zákon.
23. Podľa čl. 4 CMP, ak je účastníkom konania mal. dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme.
24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
26. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účet mal. dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
29. V zmysle ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
30. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Touto zmenou môže byť napríklad vyšší vek dieťaťa, podstatné zvýšenie a zníženie príjmu rodičov a pod.
31. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové
pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.
32. Pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, bolo potrebné zvážiť, či v danom prípade sú splnené dôvody pre uvedenú zmenu a či táto zmena je v záujme mal. dieťaťa.
33. Súd dospel k záveru, že návrh matky je oprávnený. Výživné na mal. dieťa bolo naposledy upravené pred 3 rokmi a v súčasnej dobe nepostačuje a nezohľadňuje vek, odôvodnené potreby maloletej, zvýšené životné náklady a nástup mal. na druhý stupeň základnej školy. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú zmenu pomerov považuje aj zmena v dôsledku plynutia času (v zásade nastáva uplynutím 3 rokov od poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože mal. dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.
34. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi na strane výživou oprávneného a tiež na strane povinného.
35. Na strane oprávneného dieťaťa súd skúmal jeho skutočné odôvodnené potreby, ktoré sú dané tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie, potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, športové a závisia aj od veku a zdravotného stavu dieťaťa. Na strane povinného rodiča súd prihliada aj na okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné. Tiež sa zohľadňuje, čo je objektívne možné, aby povinný rodič zarobil s ohľadom na svoj vek, odbornosť, zručnosti aj pracovné skúsenosti a situáciu na trhu práce. V danom prípade dospel súd k záveru, že návrh matky je oprávnený. Od poslednej úpravy výživného mal. dcéra účastníkov nielen fyzicky vyrástla (v čase poslednej úpravy bola žiačkou X. ročníka ZŠ, toho času je žiačkou X. ročníka ZŠ), čím nepochybne došlo k významnému nárastu výdavkov, spojených s uspokojovaním jej základných potrieb. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd považoval za odôvodnené matkou prezentované mesačné výdavky na mal. dcéru vo výške 200,- eur spočívajúce v úhrade výdavkov na stravu, ošatenie, hygienu, telefón, školské potreby. Ide o základné výdavky, v rámci ktorých nie sú ešte zahrnuté jednorazové mimoriadne výdavky. Z celkovej sumy 200,- eur výdavkov na maloletú, polovica činí 100,- eur. Súd má za to, že matkou uvádzané výdavky nezahŕňajú žiadne mimoriadne výdavky ani voľnočasové aktivity. Súd považoval za dôvodné, aby osoba, ktorá sa o dieťa osobne nestará, znášala výdavky na maloletú minimálne do výšky 1/2 jej celkových výdavkov. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že aj keď sa otec s maloletou stretáva zriedka a neprispieva nad rámec výživného ale mal. strávi takmer všetky víkendy v mesiaci u rodičov otca, ktorí jej poskytujú počas pobytu stravu, bývanie. Súdu sa nepodarilo zistiť reálny príjem otca v zahraničí, keďže napriek fikcii doručenia a vedomosti príbuzných o súdnom konaní sa na pojednávanie nedostavil. Súd preto vychádzal z predpokladaného príjmu, ktorý je otec schopný dosiahnuť vzhľadom na svoj vek, vzdelanie, zdravotný stav. Minimálna mzda v Nemecku kde otec žije v minulom roku činila 1.755,- eur, čo po odpočítaní dane činí v čistom 1.301,- eur. Vzhľadom k tomu, že otec má základné vzdelanie a nie je zrejmé či ovláda nemecký jazyk, aby mohol vykonávať aj odbornejšiu prácu, ak by v Nemecku pracoval len ako brigádnik a dosahoval by polovicu z tejto sumy, jeho priemerný čistý predpokladaný mesačný príjem by bol 650,- eur. Súd pri určení výživného vzal do istej miery do úvahy aj odporúčajúce tabuľky pre stanovenie výšky výživného vydané MS SR Českej republiky, ktoré síce majú len odporúčajúci charakter ale je možné ich využiť pre štandardné prípady pre podobnosť právnej úpravy. Podľa týchto tabuliek by povinná osoba, ktorá má len jednu vyživovaciu povinnosť ku dieťaťu vo veku 10 rokov mala uhrádzať výživné vo výške 16% z čistého príjmu. Pri predpokladanom príjem otca minimálne v sume 650,- eur 16% z tejto sumy činí 104, - eur. Pri určení výšky výživného súdu vychádzal z vyčíslených odôvodnených potrieb dieťaťa ako aj z možností a schopností otca. Aj keď sa súdu nepodarilo zistiť reálny príjem otca zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec má úspory, z čoho je zrejmé, že má dostatočný príjem, ktorý mu stačí aj na tvorbu úspor. Navyše matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Takto určené výživné považuje súd za primerané, a preto v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP v platnom znení, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).