Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-432-2014.pdf
PDF · 85.91 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/432/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľky: I. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, G., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: B. R., nar. XX.XX.XXXX, K. N. XXX, G., štátne občianstvo SR, o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, G., štátne občianstvo SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky: I. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a odporcu: B. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 08.03.2014 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Dunajská Lužná, zv. 6, roč. 2014, str. 89, por. č. 6 rozvádza.
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nasledovného znenia:
Maloleté dieťa: H. R., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, tak že v osobnej starostlivosti otca bude maloletá každý nepárny týždeň od piatka od 16.30 hod.. do nasledujúceho piatka párneho týždňa do 16.30 hod. a v osobnej starostlivosti matky bude maloletá každý párny týždeň od piatka od 16.30 hod.. do nasledujúceho piatka nepárneho týždňa do 16.30 hod..
Počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa: H. R., nar. XX.XX.XXXX sa výživné rodičom neurčuje.
Spravovať majetok maloletého dieťaťa: H.Ó. R., nar. XX.XX.XXXX budú obaja rodičia.
Zastupovať maloleté dieťa: H. R.Č., nar. XX.XX.XXXX v bežných veciach bude ten z rodičov samostatne, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP)) zo dňa 14.10.2014 (doručený výlučne
príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. a) OSP) žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 08.03.2014, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Dunajská Lužná, zv. 6, roč. 2014, str. 89, por.č. 6 rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti rodičia (matka a otec maloletých detí) uzavreli dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom dňa 09.02.2015 a žiadali súd, aby schválil túto dohodu.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení za maloleté deti žiadal schváliť dohodu rodičov, nakoľko sa neprieči záujmom a odôvodneným potrebám maloletých detí.
Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods.2 OSP pokus o ich zmierenie, bezúspešne.
Podľa čl. I základných zásad Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov, uzavretú podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že táto dohoda rodičov sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa rovnako sa neprieči odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a stabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP)
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)