Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-156-2014.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/156/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci navrhovateľa: T.. K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX X. X., proti odporkyni: Sociálnej poisťovni ústrediu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 14.05.2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 14. mája 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo 06.05.2014 s poukazom na zákonné ustanovenie § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi bol od 01.08.1999 priznaný podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov výsluhový dôchodok, pre účely ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 15.10.1958 do 14.10.1960 v I. kategórii funkcií, doba ďalšej služby vo vojenskej škole od 15.10.1960 do 31.07.1961 v I. kategórii funkcií, doba služby od 01.08.1961 do 14.10.1969 v I. kategórii funkcií, od 15.10.1969 do 31.12.1992 v II. kategórii funkcií a od 01.01.1993 do 31.07.1999 v I. kategórii funkcií. Z uvedeného vyvodila, že navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií, preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. od 29.04.1998, t.j. v čase, kedy sa na sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy vzťahovala piata časť zákona o sociálnom zabezpečení. Z uvedeného vyvodila, že nie je o ním uplatnenom nároku na starobný dôchodok príslušná rozhodnúť, pretože v zmysle § 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Zároveň svoju príslušnosť vo veci konať vylúčila aj s odôvodnením, že po vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003 navrhovateľ nesplnil podmienku nepretržitého trvania zamestnania.
Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu odporkyne návrh na jeho preskúmanie. Uviedol, že do dôchodku neodchádzal po dosiahnutí dôchodkového veku 29.04.1998, ale až 31.07.1999, kedy už platil zákon č.
114/1988 Zb. a podľa v ňom uvedeného ustanovenia § 26 mu bol priznaný výsluhový dôchodok. Pre účely jeho priznania a určenia jeho výšky mu bola zhodnotená len doba služby v rozsahu 28 rokov a nie 40 rokov skutočnej služby. Poukázal na právne názory vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu a na čl. 29 Ústavy SR s tým, že každý občan má nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré zodpovedá celej dĺžke jeho dôchodkového poistenia bez ohľadu na to, v ktorom systéme sociálneho zabezpečenia bolo získané. Žiadal, aby mu boli zhodnotené všetky doby dôchodkového poistenia a aby bol výpočet jeho starobného dôchodku realizovaný v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Svoj nárok na priznanie starobného dôchodku považoval za oprávnený.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Vyjadril svoju požiadavku, aby mu bol starobný dôchodok priznaný zohľadniac celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal počas aktívneho pracovného života, pretože pre účely priznania výsluhového dôchodku mu bolo zohľadnených len 28 rokov služby.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Zotrvala na svojom písomnom vyjadrení, v ktorom zopakovala skutkové a právne argumenty, na základe ktorých považovala vydané rozhodnutie za súladné so zákonom. Uviedla, že žiadosť navrhovateľa bola listom zo 14.05.2014 postúpená Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý je kompetentný posúdiť dôchodkové nároky navrhovateľa, ale on ju vrátil bez vybavenia.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní výsluhového dôchodku, s potvrdením o zhodnotení doby služby v I. a II. kategórii funkcií, s potvrdením o jeho evidovanej nezamestnanosti, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia. vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
Z ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety zákona o sociálnom poistení sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona.
Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.
Podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch (t.j. nielen v I. kategórii funkcií).
Podľa § 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, o dávkach sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 06.05.2011 žiadosťou zo 06.05.2014. 57 rokov dosiahol 29.04.1998. Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 23.08.1999 č. 65301005753609-VÚSZ/DO 2 bol
navrhovateľovi podľa § 26 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov priznaný od 01.08.1999 výsluhový dôchodok. Pre vymeranie výsluhového dôchodku bola rozhodujúca doba služby od 15.10.1958 do 14.10.1969, od 15.10.1969 do 31.12.1992 a od 01.01.1993 do 31.07.1999. Doba služby trvala 40 rokov, 9 mesiacov a 16 dní, t.j. ukončených 40 rokov. Výška výsluhového dôchodku bola určená ako 75% upraveného základu, t.j. v maximálnej možnej výške. Za 20 rokov služby vo výške 40% upraveného základu, za každý 21. až 25. rok služby 4% upraveného základu a za každý 26. a ďalší rok služby 5% upraveného základu. Z potvrdenia o služobnom pomere vydaného Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia 31.03.2014 vyplynulo, že priznaný výsluhový dôchodok sa podľa § 125 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov od 01.07.2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Okrem služobného pomeru od 15.10.1960 do 31.07.1999 bol navrhovateľ zamestnaný od 01.01.1978 do 31.07.1990, od 01.01.1988 do 30.06.1988. Od 01.08.1999 do 17.08.1999 bol nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnanie, jeho neevidovaná nezamestnanosť trvala aj od 01.08. do 14.10.1958 a od 25.07.2000 ku dňu podania žiadosti. Nezamestnaný ale evidovaný ako uchádzač o zamestnanie bol v období od 18.08.1999 do 24.07.2000.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 57 rokov, pretože ako vojak z povolania bol zamestnaný najmenej 25 rokov a službu zaradenú do I. a II. kategórie funkcií vykonával najmenej 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom dovŕšenia fyzického veku 57 rokov, t.j. XX.XX.XXXX, podľa predpisov účinných do 31.12.2003, pretože podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Po vzniku nároku na starobný dôchodok, po 29.04.1998 nebol navrhovateľ k 31.12.2003 nepretržite zamestnaný, preto nebolo možné jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku posúdiť podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol s poukazom na vyššie zistený skutkový stav veci a citovanú právnu úpravu dňom dovŕšenia 57. roku veku 29. 04.1998, preto o tejto dávke dôchodkového zabezpečenia môže na základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení rozhodnúť len Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
Nedostatok vecnej príslušnosti na konanie a rozhodnutie o uplatnenom nároku dôchodkového zabezpečenie je neodstrániteľnou prekážkou postupu v konaní, ktorá vylučuje možnosť konania a rozhodnutie vecne nepríslušného orgánu. Rozhodnutie o zamietnutí uplatneného nároku je vecným hmotnoprávnym rozhodnutím, ktoré nemôže vecne nepríslušný orgán vydať a ak tak urobí, jeho rozhodnutie nevyvoláva inak predpokladané hmotnoprávne následky. Riešenie vzniknutej procesnej situácie v súlade s právom je v postúpení veci na rozhodnutie vecne príslušnému orgánu.
Hoci uvedený postup zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý je v konaní z hľadiska procesných noriem potrebné aplikovať, neupravuje a zároveň vylučuje aplikovateľnosť všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 172 ods. 1), postupovala odporkyňa nesprávne, keď o uplatnenom nároku navrhovateľa vecne hmotnoprávne rozhodla, pretože na také rozhodnutie jej nebola zákonom zverená právomoc (vecná príslušnosť), z dôvodov, ktoré sú ozrejmené vyššie. Správne sa mal riadiť všeobecnými procesnými postupmi, ktoré riešia otázku vecnej nepríslušnosti a v súlade so zákonom dovolenou analógiou légis ich mala pri absencii vlastnej právnej úpravy v zákone č. 461/2003 Z.z. aplikovať (napríklad § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ...).
Hoci odporkyňa správne zistila skutkový stav veci i vecne príslušný orgán na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, rozhodla nesprávne, keď žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zamietla, čo bolo dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. V ďalšom konaní žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku postúpi vecne príslušnému
orgánu na konanie a rozhodnutie, t.j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý jediný je podľa citovanej právnej úpravy § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení oprávnený posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre možnosť priznania uplatnenej dôchodkovej dávky a určenie jeho výšky.
Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal napriek jeho úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnil, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.