Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-433-2013.pdf
PDF · 68.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/433/2013
Uznesenie
Okresný súd vo Zvolene vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Zvolen, ul. Š. Moyzesa 1369/52 proti povinnému P. R., A. F., A. XXX/X, vedenej pod značkou EX 804/2013 súdnym exekútorom Mgr. Pavlom Mikom, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Krupinská cesta 5, na uspokojenie pohľadávky vo výške 390,81€, o námietkach povinného a návrhu o odklade exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného z a m i e t a .
Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 25.6.2013 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 390,81€ s príslušenstvom na základe rozhodnutia 700-2510468313-GC04/13 zo dňa 25.6.2013 Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave.
Súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie dňa 1.8.2013, kedy bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému do vlastných rúk prostredníctvom pošty (č.l 10 p.v. spisu).
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Povinný podal námietky proti exekúcii na podacej pošte Detva - sídlisko dňa 5.11.2014 (č.l.9 p.v. spisu).
Lehota na podanie námietok proti exekúcii je štrnásťdňová a začína plynúť od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Lehota na podanie námietok je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa námietky podajú na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť (orgán Zboru väzenskej a justičnej stráže) v posledný deň lehoty. Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u exekútora. V exekučnom konaní je vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty. Preto nie je možné odpustiť ani zmeškanie lehoty na podanie námietok.
Povinný podal námietky proti exekúcii dňa 5.11.2014 na pošte, pričom posledný deň na podanie námietok pripadol na 15.8.2014. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že povinný nepodal námietky proti exekúcii v 14 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko ich podal oneskorene, aj keď ho súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie poučil, že námietky proti exekúcii treba vzniesť v 14 dňovej lehote. Súd preto námietky povinného proti exekúcii zamietol ako oneskorene podané.
Povinný vo svojom podaní zo dňa 30.10.2014 súdu oznámil, že okrem námietok žiada o odklad uvedenej exekúcie a zároveň žiada o odblokovanie účtu v Stavebnej sporiteľni, ktorý bol týmto zablokovaný.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Zmyslom inštitútu odkladu exekúcie je predísť nezvratným nepriaznivým následkom, ku ktorým by mohlo dôjsť, ak by sa exekúcia neodložila. Súd môže vyhovieť povoleniu na odklad, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a zároveň odkladom exekúcie by nebol vážne poškodený oprávnený. Pri rozhodovaní sa zohľadňuje charakter postavenia povinného, teda či je toto postavenie prechodné a možno očakávať zmenu tohto postavenia a skutočnosť, či sa v tomto postavení ocitol bez svojej viny.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona a dospel k záveru, že podmienky odkladu exekúcie neboli v danej veci splnené. Povinný síce podal návrh na odklad exekúcie, je fyzickou osobou, avšak nepreukázal súdu skutočnosť, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo jeho príslušníkov rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Povinný svoj návrh na odklad exekúcie nijako neodôvodnil. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Taktiež povinný neuviedol do akého času navrhuje nariadiť odklad exekúcie, keď v zmysle zákona je potrebné odklad exekúcie nariadiť len na požadovanú dobu, ktorá je prechodná, teda na dobu trvania dôvodu na odklad exekúcie. Súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol, nakoľko mal za to, že na povolenie odkladu nie sú splnené zákonné podmienky. Súd zároveň dodáva, že súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 24.11.2014 oznámil, že v súčasnosti súdny exekútor účet povinnej v Prvej stavebnej sporiteľni nepostihuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).