Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/193/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., K. Č.. XX , zastúpené v konaní Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Pezinku, Moyzesova č. 2, dieťa rodičov : matka - C. J., nar. XX.XX.XXXX , bytom v C., K. Č.. XX, otca - C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa , takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G.Í. J., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70 eur mesačne, na sumu 150 eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc dňom 13.05.2014. Zročné výživné za obdobie od 13.05.2014 do 13.02.2015 v sume 720 eur je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť v splátkach vo výške 20 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 24.10.2011 v časti o výživnom na maloleté dieťa. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 13.05.2014 domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa , určeného rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XXX/XXXX zo dňa 24.10.2011 a to zo sumy 70 eur na sumu 150 eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa žiadala výživné zvýšiť počnúc dňom podania návrhu. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa náklady na maloleté dieťa zvýšili . Maloletá navštevuje tretí ročník základnej školy v C.. Náklady na školu okrem stravy , sú tvorené i nákladmi na školské pomôcky, triedny fond, ZRPŠ . ďalšími nákladmi sú oblečenie, hygiena, zubár a bývanie , v lete letný tábor. Otec dieťaťa sa s maloletou nestretáva a na dieťa neprispieva. Matka dieťaťa musela požiadať o náhradné výživné. Ďalej matka dieťaťa uviedla, že je zamestnaná vo V., s.r.o., kde jej príjem predstavuje sumu 400 eur mesačne. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise : rodný list dieťaťa, potvrdenie o príjme otca maloletého dieťaťa , matky maloletého dieťaťa, vyčíslenie mesačných nákladov, potvrdenie o návšteve školy a iné. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, na ktoré predvolal rodičov dieťaťa a kolízneho opatrovníka. Otec maloletého dieťaťa sa k podanému návrhu písomne nevyjadril. Na nariadenom pojednávaní matka dieťaťa uviedla, že všetky náklady na dieťa a domácnosť hradí sama. Každý deň cestuje do práce z C. do Š. a späť. Za byt platí 250 eur + energie. Žije sama, iba s maloletým dieťaťom.

Z obsahu spisu súd zistil, že maloleté dieťa : G. J., nar. XX.XX.XXXX sa narodil rodičom : matke C. J., nar. XX.XX.XXXX a otcovi C. J., nar. XX.XX.XXXX . Rodičia dieťaťa boli manželia. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XC XXX/XXXX-XX zo dňa 24.10.2011 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené , bola súdom schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke. Otec maloletého dieťaťa sa zaviazal platiť výživné 70 eur mesačne. V tom čase bolo maloleté dieťa vo veku 6 rokov, navštevovalo predškolské zariadenie. V čase podania návrhu matka maloletého dieťaťa pracovala v spoločnosti V., s.r.o., v Š., kde jej príjem predstavoval sumu 380 eur. Okrem toho matka dieťaťa poberá na maloleté dieťa náhradné výživné v sume 70 eur a prídavok na dieťa. Matka žije sama s maloletým dieťaťom, pričom náklady na bývanie predstavujú čiastku 300 eur mesačne. Dieťa sa stravuje v škole za poplatok 25 eur, pomôcky v škole platí v sume 36 eur mesačne. Ďaľšie náklady na dieťa sú : strava doma 50 eur, oblečenie a obuv 30 eur, lekár 20 eur, hygiena 10 eur a hádzaná 20 eur mesačne. Na nariadenom pojednávaní matka maloletého dieťaťa uviedla, že na podanom návrhu trvá. Výživné nebolo upravené 4 roky a pomery sa zmenili. Dieťa bolo prijaté do základnej školy, všetky náklady tým stúpili, rovnako tak náklady so športom, ktorému sa dieťa pravidelne venuje. Otec dieťaťa sa na nariadené pojednávanie nedostavil. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené cestou OO PZ Modra dňa 20.01.2015. Otec maloletého dieťaťa súdu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd v konaní pokračuje, aj keď sú účastníci konania nečinní. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ). Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného. Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti, nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. "Schopnosti a možnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy . Pri zmene vyživovacej povinnosti zákon predpokladá zmenu pomerov, ktorá musí byť v súdnom konaní preukázaná. Táto môže byť buď subjektívna a odôvodnená zmenou na strane povinného alebo oprávneného, alebo objektívna, spočívajúca vo vývoji životných nákladov. Zhrnúc vykonané dokazovanie súd ustálil, že dieťa účastníkov konania, je odkázané na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov. Dieťa navštevuje základnú školu, je maloleté a nie je schopné sa samostatne živiť. Dieťa je športovo založené, od poslednej úpravy , kedy dieťa bolo vo veku predškolskom, stúpili, resp. pribudli náklady na športové aktivity dieťaťa a s tým spojené potreby. Zmenu pomerov na strane dieťaťa súd vidí v tom, že dieťa bolo v čase poslednej úpravy bolo dieťa v materskej škôlke, nepotrebovalo potreby spojené s vyučovaním, nebolo športovo aktívne. Dnes ide o

11 ročné dieťa , vstupujúce do veku dospievania, takže odôvodnené sú i zvýšené náklady na stravu, oblečenie a hygienu( i vzhľadom na športové zaťaženie dieťaťa). Od poslednej úpravy výživného o doby došlo k všeobecnému nárastu cien tovarov a služieb, čo je skutočnosť všeobecne známa. Hoci má otec dieťaťa nepochybne svoje náklady, náklady spojené s bývaním a stravu, nemajú prednosť pred zákonnou vyživovacou povinnosťou. Súd zhodnotil návrh matky dieťaťa na zvýšenie výživné ako dôvodný a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca dieťaťa na sumu 150 eur, kedy za opodstatnené a preukázané mal náklady dieťaťa, čo matka dieťaťa doložila listinnými dôkazmi. Zročné výživné je vypočítané ako rozdiel medzi zvýšeným a zaplateným výživným, v sume 720 eur , za obdobie od 13.05.2014 do 13.02.2015, ktoré je otec dieťaťa povinný zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne, spolu s bežným výživným. Na záver súd uvádza, že mať dieťa je zodpovednosť na celý život. Narodením dieťaťa vzniká jeho rodičovi povinnosť dieťa vychovávať, starať sa o neho a zabezpečovať jeho vývoj tak po stránke emocionálnej, ale aj materiálnej. Potreby dieťaťa zahŕňajú okrem tých najzákladnejších ( strava, oblečenie, bývanie ) aj potreby ďalšie napr. potreba vzdelávania. Nemôže byť zásadným argumentom hovoriacim proti zvýšeniu vyživovacej povinnosti rodiča , že " otec nemá " a " nemôže platiť zvýšené výživné " . Rodič je povinný snažiť sa zabezpečiť si svoje príjmy tak, aby mohol platiť výživné, pretože jeho dieťaťa, ktoré žiadnym spôsobom nenesie vinu ani zodpovednosť za situáciu svojho rodiča, ja na jeho výživu odkázané. Pokiaľ sa človek rozhodne priviesť na svet dieťaťa, mal by byť vedomý tejto zodpovednosti, nakoľko to aké kvalitné detstvo jeho dieťa prežije závisí do značnej miery na ňom. Otec dieťaťa je schopný pracovať a je na ňom aby pracoval tak, aby zabezpečila nevyhnutné potreby svojho dieťaťa , vo vzťahu ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) kedy žiadnemu z účastníkov nie je priznaná náhrada trov konania, ak konanie môže začať i bez návrhu , pokiaľ ide o maloleté deti.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom súdu , písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa jeho doručenia. Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.