Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/830/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Y., právne zastúpená Q. proti odporkyni Q., právne zastúpená Q., o vypratanie bytu, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. -161 zo dňa 29. júla 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporkyni povinnosť vysťahovať sa z bytu č. X, nachádzajúceho sa na J.. nadzemnom podlaží v bytovom dome na ulici C., číslo orientačné XX, číslo súpisné XXXX, postavený na parcele č. KNC XXX/X, k.ú. A., zapísaný na LV č. X a vypratať ho do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 99,50 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že odporkyňa je podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka povinná byt vypratať bez poskytnutia bytovej náhrady, keďže nájom bol dohodnutý na dobu určitú. Navrhovateľ má preto právo na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou uzatvoril naposledy, dňa 03.01.2013, nájomnú zmluvu na dobu určitú, do 30.06.2013. Keďže k ďalšiemu predĺženiu nájmu už nedošlo, dňom 01.07.2013 nájomný vzťah medzi účastníkmi podľa § 710 ods. 2 a čl. X. ods. 2 VZN č. 1/2013 uplynutím času skončil. Uviedol, že podľa čl. 2 bod 2 uzavretej zmluvy o nájme, po uplynutí nájmu, môže byť s nájomcom opakovane uzavretá nájomná zmluva na dobu určitú za podmienky, že nájomca po celú dobu nájmu dodržal všetky podmienky stanovené v zmluve o nájme, spĺňa podmienky podľa platného VZN Obce A. a zo strany nájomcu po dobu nájmu nedošlo ku konaniu, ktoré by založilo dôvod výpovede z nájmu podľa § 711 ods. 1 písm. c), d), f) a g) a Občianskeho zákonníka, prípadne nedošlo k dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 27.05.2013 oznámila Obec A. odporkyni, že komisia sociálno-zdravotná, školsko-kultúrna, športu, mládeže a bytová pri v A. (ďalej len komisia) na svojom zasadnutí dňa 23.05.2013 prerokovala žiadosť odporkyne o nájom bytu a na základe predložených podkladov pre posúdenie nároku na nájomný byt konštatovala, že v zmysle VZN č. 1/2013 o prideľovaní bytov vo vlastníctve Obce A. do nájmu odporkyňa nespĺňa podmienky na pridelenie nájomného bytu vo vlastníctve Obce A.. Podľa záveru komisie odporkyňa ako žiadateľka o opakované uzavretie nájomnej zmluvy nespĺňala podmienky VZN z dôvodu prekročenia mesačného príjmu o 28,93 Eur a konštatovala aj porušenie čl. IV. bod 1 písm. i) zmluvy o nájme č. 37/2012, podľa ktorej sa nájomca zaväzuje, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa neprihlási k pobytu, ani neumožní užívanie bytu iným osobám, ako sú uvedené v evidenčnom liste. S odporkyňou bola uzatvorená zmluva o nájme č. XX/XXXX s podmienkou, že

byt bude užívať sama a neumožní bývanie inej osobe. Dôvodom boli sťažnosti nájomcov, že počas predchádzajúcej doby nájmu dochádzalo zo strany syna P., ktorý v byte trvale býval, k rušeniu ostatných nájomníkov a poškodzovaniu majetku. Na základe uvedených dôvodov komisia neodporučila obecnému zastupiteľstvu opakovane uzatvoriť zmluvu o nájme s odporkyňou. Obec informovala odporkyňu, že komisia odporučí Obecnému zastupiteľstvu v A. žiadosť o pridelení nájomného bytu neschváliť. V liste obec poukázala na skutočnosť, že odporkyni dvakrát predĺžila nájomnú zmluvu na nájomný byt za podmienok, že nespĺňala podmienky na pridelenie nájomného bytu, a to dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve č. XX/XXXX zo dňa 13.01.2012 a zmluvou o nájme č. XX/XXXX zo dňa 27.12.2012. Obecné zastupiteľstvo na zasadnutí dňa 14.06.2013 neschválilo opakované uzavretie zmluvy o nájme s odporkyňou. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa zaoberal aj námietkou odporkyne o diskriminačnom postupe obce voči jej osobe a rozdielnom zaobchádzaní bez objektívneho posúdenia žiadostí občanov pri opakovanom prideľovaní bytov a uzatváraní nájomných zmlúv a jej znevýhodnením pri opakovanom rozhodovaní o nájme bytu v roku 2012. Uviedol, že konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania upravuje zákon č.365/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2008 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Podľa § 11 citovaného zákona sa konanie začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania. Takýto návrh odporkyňou proti navrhovateľovi nebol podaný a neexistuje žiadne rozhodnutie o porušení zásady rovnakého zaobchádzania zo strany navrhovateľa vo vzťahu k odporkyni a uložení povinnosti upustiť od konania, ktoré je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ani k povinnosti napraviť protiprávny stav. Napriek tomu, okresný súd poukázal na § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., ktorý ustanovuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Zákaz diskriminácie podľa citovaného zákona sa vzťahuje na vymenované dôvody diskriminácie. Antidiskriminačný zákon poskytuje ochranu pred diskrimináciou len z dôvodov konkrétne vymedzených v § 2 ods. 1 a vymedzený okruh znamená, že na základe neho nemožno poskytovať ochranu pri porušení práva z iného dôvodu alebo v inej oblasti. Nemožno ho preto aplikovať na koncepciu prideľovania bytov vo vlastníctve obce do nájmu. Antidiskriminačný zákon je vo svojej relevantnej časti právnym predpisom hmotnoprávneho charakteru, musí byť preto aplikovaný v znení účinnom v čase, v ktorom k tvrdenej diskriminácii došlo. Od 01.04.2008 sa diskriminačný zákon vzťahuje len na v § 2 vymenované dôvody diskriminácie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a priznal trovy konania navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný. Tieto trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 Eur z návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa. Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, v rámci ktorého by vyriešil otázku postupu navrhovateľa, či mali byť započítané príjmy oboch osôb žijúcich v byte, a tým by odporkyňa spĺňala podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. Zároveň ako ďalšiu predbežnú otázku považovala za potrebné vyriešiť otázku preukázanie príjmu odporkyne, lebo tento nezodpovedá podmienkam stanoveným v zákone č. 601/2003 Z. z. a napokon žiadala vyriešiť otázku, podľa ktorej VZN mal postupovať navrhovateľ, keď nárok na opakované uzavretie nájomnej zmluvy odporkyni vznikol ešte pred prijatím VZN 1/2013. V odvolaní potvrdila, že okresný súd sa s námietkou diskriminácie vyporiadal, žalobe však nie je možné vyhovieť pre rozpor s § 3 Občianskeho zákonníka, s ktorým sa súd v rozhodnutí nevyporiadal. Uviedla, že pokiaľ by navrhovateľ postupoval podľa zákona, musel by odporkyni predlžiť nájomnú zmluvu o tri roky tak, ako sa tomu zaviazal. Namietal, že komisia, ktorá posudzovala podmienky na predĺženie nájmu a následne aj obecné zastupiteľstvo odporkyňu hodnotilo ako jednu osobu a nedôvodne vychádzali z priemerného príjmu 709,96 Eur. Ak by sa vychádzalo z príjmu dvoch osôb, resp. od príjmu 709,96 Eur by sa odpočítal vianočný príspevok zamestnávateľa, odporkyňa by podmienky splnila (3,5 násobok životného minima) a postup navrhovateľa, kedy neuzavrel opakovane nájomnú zmluvu s odporkyňou, by bol v rozpore so zákonom č. 443/2010 Z. z., VZN č. 1/213, prípadne VZN č. 3/2003 a jeho dodatku č. 1. Vyslovila názor, že navrhovateľovi nie je možné poskytnúť súdnu ochranu na úkor práv odporkyne.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie rozsudku. Nemal námietky proti zistenému skutkovému stavu ani právnemu posúdeniu veci. Zdôraznil, že odporkyňa bola jediným nájomcom bytu v predmetnom bytovom dome a dňom 30.06.2013 doba nájmu skončila. Uviedol, že

postup obce pri uzatváraní zmluvy o nájme bytu a prenajímaní predmetného bytu bol súladný s platným VZN obce, vypracovaným podľa zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a podmienkami Štátneho fondu rozvoja bývania a súladný s dobrými mravmi a opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy nie je všeobecnou povinnosťou obce, ale možnosťou, ak sú splnené podmienky na strane nájomcu. Zotrval na tvrdení, že odporkyňa podmienky pre opakované uzatvorenie zmluvy nesplnila. Dôvodom bolo nesplnenie príjmových pomerov, ako aj porušovanie podmienok zmluvy o nájme č. XX/XXXX, ktoré porušovanie aj po rozhodnutí okresného súdu pokračuje, o čom predložil petíciu občanov proti neprispôsobivým nájomcom so žiadosťou, aby obec okamžite riešila odporkyňu vyprataním.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd nepovažoval potrebné nariadiť pojednávanie ani z dôvodu podľa § 214 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko v danej veci nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

V posudzovanej veci z obsahu spisu, ako aj z celkovej podstaty konania vyplýva, že predmetom konania nebola vec porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal vypratania bytu, preto nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie. Pokiaľ sa v dôvodoch rozhodnutia okresný súd zaoberal námietkou diskriminačného postupu obce voči osobe odporkyne, bolo to len s ohľadom na obranu odporkyne. V podanom odvolaní odporkyňa potvrdzuje, že okresný súd sa s námietkou diskriminácie vyporiadal, správnosť záveru prvostupňového súdu v tomto smere nebola spochybnená a odvolací súd sa porušením zásady rovnakého zaobchádzania nezaoberal.

Preskúmaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav a na tento správne aplikoval predpisy hmotného práva, v dôsledku čoho správne rozhodol, keď odporkyni uložil povinnosť vypratať uvedený byt.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že nájomný vzťah medzi účastníkmi bol uzavretý len na dobu určitú. Podľa nájomnej zmluvy č. XX/XXXX, uzavretej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom bytu a odporkyňou ako nájomcom dňa 03.01.2013, sa účastníci zmluvy dohodli, že prenajímateľ, ktorý je vlastníkom bytového domu súp. č. XXXX/XX na ulici C. v A., prenechal odporkyni ako nájomkyni do užívania 3-izbový byt č. X v uvedenom bytovom dome na X. nadzemnom podlaží, pozostávajúci z kuchyne, 3 izieb a príslušenstva o podlahovej ploche 81,79 m2. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 30.06.2013.

Občiansky zákonník, upravujúci zánik nájmu bytu, v ust. § 710 ods. 2 stanovuje, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ust. § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

V posudzovanej veci boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre vypratanie odporkyne z predmetného bytu, keďže doba nájmu, na ktorú bol nájom bytu dojednaný, uplynula. V takom prípade, keď odporkyňa býva v byte bez právneho dôvodu, možno dospieť k jedinému záveru, a to, že návrh na vypratanie bytu je dôvodný.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Nakoľko odporkyňa tým, že po uplynutí nájmu byt vo vlastníctve navrhovateľa neoprávnene užíva, súd vyhovením žalobnému návrhu navrhovateľovi poskytol ochranu vlastníckeho práva. S ohľadom na námietku odporkyne, či výkon práv navrhovateľa, ktorý sa proti odporkyni domáha vypratania bytu, nie je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná.

Zákonodarca poskytuje ochranu právnemu inštitútu nájmu bytu tým, že k jeho skončeniu môže prísť (okrem písomnej dohody medzi prenajímateľom a nájomcom a výpovede) v prípade nájmu bytu dohodnutého na určitý čas, tiež uplynutím tohto času.

Pokiaľ predpokladom skončenia nájmu bytu je uplynutie doby nájmu, čo má za následok, že nájomný vzťah neexistuje, takému už neexistujúcemu nájomnému vzťahu nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, ale v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí naopak súdnu ochranu poskytnúť právu vlastníckemu. Nakoľko nájomný vzťah medzi účastníkmi zanikol, nárok navrhovateľa na vypratanie bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi.

V posudzovanej veci nájomné právo odporkyne k uvedenému bytu vzniklo na základe zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 03.01.2013. Platnosť tejto zmluvy nebola namietaná. Podľa obsahu zmluvy nájomný pomer vznikol dňom 01.01.2013, bol uzatvorený na dobu určitú, do 30.06.2013. Obsahom zmluvy bolo dojednanie, že po uplynutí nájmu môže byť s nájomcom opakovane uzatvorená nájomná zmluva na dobu určitú, a to za podmienok, že nájomca po celú dobu nájmu dodržal všetky podmienky stanovené v tejto zmluve o nájme, spĺňa podmienky podľa platného VZN Obce A. a zo strany nájomcu po dobu nájmu nedošlo ku konaniu, ktoré by založilo dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. c), d), f) a g) Občianskeho zákonníka, prípadne nedošlo k dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka (čl. II. Bod 2 zmluvy). Či odporkyňa splnila podmienky na to, aby prenajímateľ pristúpil na opakované uzavretie nájomnej zmluvy s odporkyňou, nie je bez významu k vymedzenému predmetu konania v prejednávanej veci. Zmluvné dojednanie podmienok pre uzavretie nájomnej zmluvy a súčasné splnenie dojednaných podmienok pre uzavretie nájomnej zmluvy právo bývania v uvedenom byte nezakladá, zakladá však právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní na práva a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä: a) začiatok nájmu, b) dobu nájmu, c) výšku mesačného nájomného, d) podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy, e) výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním nájomného bytu alebo spôsob ich výpočtu, f) opis stavu nájomného bytu a opis príslušenstva nájomného bytu, g) podmienky na zachovanie pôvodného stavu a vybavenia nájomného bytu, h) skončenie nájmu, i) zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu.

Podľa § 12 ods. 3 zákona v nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto zákone. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude žiadateľ informovať nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu.

Podľa § 12 ods. 4 písm. a) zákona pri opakovanom uzavretí nájomnej zmluvy podľa odseku 3 môže žiadateľ uzavrieť nájomnú zmluvu aj s fyzickou osobou žijúcou v domácnosti s mesačným príjmom, ktorý k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného prenájmu nájomného bytu nie je vyšší ako tri a pol násobok životného minima domácnosti oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. a).

Ust. § 22 ods. 3 písm. a) zákona stanovuje, že oprávnenou fyzickou osobou je osoba žijúca v domácnosti s mesačným príjmom domácnosti najviac vo výške trojnásobku životného minima.

V posudzovanej veci ide o riešenie opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy a nájomca v zmysle § 12 ods. 4 zákona a VZN č. 1/2013 čl. VII bod 5 písm. a) preto musí spĺňať podmienku mesačného príjmu tri a pol násobok životného minima domácnosti oprávnenej osoby podľa § 22 ods. 3 písm. a).

Zmluva o nájme č. XX/XXXX bola uzatvorená s jedinou nájomkyňou - odporkyňou, ktorá sa touto zmluvou (č.l IV. bod i/) zaviazala, že bez prechádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa neprihlási k pobytu, ani neumožní užívanie bytu iným osobám, ako sú uvedené v evidenčnom liste. Nakoľko v danej veci ide o opakované uzavretie zmluvy o nájme, oprávnenou osobou na uzavretie zmluvy o nájme je odporkyňa, a preto je rozhodujúci výlučne príjem odporkyne, ktorý k 31.12. kalendárneho roka predchádzajúceho roku opakovaného prenájmu nájomného bytu nie je vyšší ako tri a pol násobok životného minima domácnosti oprávnenej osoby, čo v danom prípade odporkyňa prekročila o sumu 28,93 Eur.

Pri určení výšky príjmu sa vychádza z potvrdenia zamestnávateľa, ktoré predkladá podľa čl. V bod 3 VZN č. 1/2013 žiadateľ. Pokiaľ odporkyňa predložila od zamestnávateľa potvrdenie o príjme za

kalendárny rok 2012 celkom na sumu 5.525,95 Eur a iný dôkaz o príjme nebol súdu predložený, námietka odporkyne v odvolacom konaní o tom, že súd nesprávne vychádzal z priemerného mesačného príjmu 709,96 Eur (5.525,95 Eur od zamestnávateľa + 3.600,24 Eur od Sociálnej poisťovne = 8.519,63 : 12 mesiacov = 709,96) a mal byť odpočítaný vianočný príspevok, nie je dôvodná.

V podanom odvolaní odporkyňa žiadala, aby súd „vyriešil“ otázku, podľa ktorého VZN mal postupovať navrhovateľ, keď nárok na opakované uzavretie nájomnej zmluvy odporkyni vznikol ešte pred prijatím VZN 1/2013.

Odporkyňa pristúpila k uzavretiu zmluvy o nájme č. XX/XXXX za podmienok v zmluve dojednaných. Súhlasila a svojím podpisom potvrdila, že s nájomcom môže byť uzatvorená opakovane nájomná zmluva o.i. za predpokladu splnenia podmienok podľa platného VZN Obce A.. VZN č. 1/2013 Obce A. o prideľovaní bytov vo vlastníctve Obce A. do nájmu nadobudlo účinnosť 15.02.2013, preto relevantný je len postup podľa všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2013.

Z uvedené preto vyplýva, že prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré odvolací súd považuje za správne. Nakoľko odporkyňou uplatnené odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku, krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti odporkyni, ktorá vo veci úspech nemala. Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania (§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .