Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-39-2022.pdf
PDF · 136.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/39/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v právnej veci V. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L., K. XXX/XX, t.č. CSS Z., E. XXXX/XX, I. B., zastúpeného opatrovníkom R.. W. T., bytom Y. XXX/XX, I., v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom Mgr. Vojtechom Chmelanom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Partizánske, o návrhu V.a T. na zmenu opatrovníka a na vrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní V. T. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. mája 2022, č.k.14Ps/6/2021-132 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti , vo výroku I. a II., ako aj súvisiaci výrok VII. o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. čiastočne vrátil V. T., narodenému X.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, trvale bytom L., K. XXX/XX, t.č. bytom H. Z., E. XXXX/XX, I. B., spôsobilosť na právne úkony. Výrokom II. určil, že spôsobilosť V. T., narodeného X.X.XXXX na právne úkony zostáva obmedzená v takom rozsahu, že V. T. nie je spôsobilý samostatne nakladať s finančnými prostriedkami, presahujúcimi výšku 100,- eur mesačne, spísať závet, preberať dôchodok, nakladať s nehnuteľnými vecami, prevádzať vlastnícke právo k hnuteľným veciam, uzatvárať úverové zmluvy, zmluvy o pôžičke a iné zmluvy zaväzujúce jeho osobu k majetkovým plneniam, byť ručiteľom iným osobám a odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti svojej osobe. Výrokom III. určil, že opatrovník R.. W. T., narodený X.XX.XXXX bude zastupovať V. T., narodeného X.X.XXXX, pri nakladaní s finančnými prostriedkami, pri právnych úkonoch, predmetom ktorých bude nakladanie s nehnuteľnými vecami, nakladanie s hnuteľnými vecami a inými majetkovými hodnotami a pri iných právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilý, bude za neho preberať dôchodok, peňažné dávky a inú finančnú hotovosť, z ktorých zabezpečí platby súvisiace s jeho bývaním, živobytím a zdravotnou starostlivosťou, zastupovať ho pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a spravovať jeho veci tak, aby neutrpel žiadnu ujmu na svojich majetkových právach. Úkony presahujúce rámec bežnej veci podliehajú schváleniu súdu. Výrokom IV. uložil opatrovníkovi povinnosť raz ročne, a to vždy do 15.7. príslušného kalendárneho roka, predkladať súdu správu o V. T., narodenom X.X.XXXX a správu o nakladaní s jeho majetkom. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 13Ps/18/20211-46 zo dňa 17.8.2011 vo výroku o pozbavení V. T., narodeného X.X.XXXX spôsobilosti na právne úkony. Výrokom VI. návrh na zmenu opatrovníka zamietol. Výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Výrokom VIII. Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na vec aplikoval ust. § 10 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, § § 231 písm. c/, § 249 ods. 1 CMP. V odôvodnení uviedol, že V. T., ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom
Okresného súdu Prievidza súdu č.k. 13Ps/18/2011-46 zo dňa 17.8.2011, podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa domáha zmeny opatrovníka. Návrh odôvodnil tým, že s pôvodným rozsudkom nebol vôbec oboznámený. Rozsudok sa mu dostal do rúk až po desiatich rokoch. Od brata sa odsťahoval a našiel si nájom, kde býval šesť rokov. O financie sa mu staral jeho brat. Navrhovateľa deprimovala manipulácia a nadradenosť jeho brata. Dňa 30.10.2020 bol navrhovateľ zrazený na prechode pre chodcov v Bojniciach. Bol hospitalizovaný, hrozila mu amputácia, ale nohu mu dali do poriadku. Brat ho zobral bývať k sebe do rodičovského domu v Novákoch. Počas liečby sa o neho staral, ale dával mu to pociťovať. Dňa 14.5.2021 navrhovateľ skolaboval na autobusovej zastávke a spadol. Bol prevezený do nemocnice, kde ho dali na psychiatrické oddelenie. Dali ho do klietky a zviazali. Začali ho liečiť antidepresívami, ktoré mu stav zhoršovali. Po mesiaci rekonvalescencie, bez akejkoľvek predbežnej informácie, navrhovateľovi na vizite povedali, že bude prevezený na doliečenie do sociálneho ústavu Z.. On s tým nesúhlasil. Použili psychické násilie, na čo ich upozorňoval. Do zariadenia Z. ho doviezli 14.6.2021. Opatrovník o tomto rozhodnutí vedel. Zamlčal to a vyhovoril sa na rozhodnutie Bojnickej nemocnice. Po desiatich rokoch už navrhovateľ nesúhlasí s rozhodnutím súdu, aby bol naďalej jeho opatrovníkom jeho brat. Jeho týranie, psychické a fyzické násilie nemá nič spoločné s tým , aby bol opatrovníkom. Za nového opatrovníka navrhol navrhovateľ ustanoviť dcéru F. T., nar. XX.X.XXXX.
2. Z výsluchu navrhovateľa V. T. súd prvej inštancie zistil, že návrhom sa domáha zmeny opatrovníka. Jeho brat sa mu otáčal chrbtom. Robil z neho blbca a hlupáka. Nesúhlasí s bratovým konaním a jeho aroganciou. Momentálne sa navrhovateľ zdržiava na Z.. Tam ho odpratali po úraze. Jeho brat o tom vedel, no vyhováral sa, že to zariadila Bojnická nemocnica. Navrhovateľ to už pri bratovi psychicky nezvládal. Priznáva, že si aj vypil. Brat mu dával len 3 eurá na deň. Navrhovateľ pritom roky predtým poctivo robil. Prepísal bratovi aj dom. Navrhovateľ chce, aby ho znova posúdila nejaká komisia, že či ešte stále musí byť zbavený spôsobilosti. Veď už uplynulo 10 rokov. Okolnosti sa zmenili. Myslí si, že nie je dôvod, aby bol pozbavený spôsobilosti. Žiada, aby to súd zvážil. Navrhovateľ teda rozšíril svoj návrh a domáhal sa aj vrátenia spôsobilosti na právne úkony.
3. Opatrovník navrhovateľa R.. W. T. v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že od 3.11.2011, keď bol navrhovateľ zbavený spôsobilosti na právne úkony, mu opatrovník značne obmedzil prísun finančných prostriedkov. Navrhovateľ si však našiel spôsob, ako si peniaze zadovážiť. Robil rôzne pomocné stavebné práce, kosenie trávy, rúbanie dreva a pod. u starších ľudí. Takto zarobené peniaze však potom minul v pohostinstvách a neraz skončil v nemocnici. Navrhovateľ býval asi osem rokov u pani F. N. v T. nad I.. Denné stravovanie mu opatrovník zabezpečil v reštaurácii Termal. Posledných 5-6 rokov sa s navrhovateľom stretával pravidelne každý pondelok v predajni Kaufland v Prievidzi, kde si navrhovateľ nakúpil potraviny na raňajky a večere na celý týždeň a opatrovník nákup zaplatil. Navrhovateľ dostával od opatrovníka aj vreckové 10 - 12 eur na celý týždeň. Žiadne zlepšenie situácie ani v posledných rokoch nenastalo. Navrhovateľ stále pokračuje v nadmernom používaní alkoholických nápojov. Opatrovník preto trval na tom, že navrhovateľ bude umiestnený v domove sociálnych služieb. Zabezpečil navrhovateľovi zariadenie Bôrik v roku 2016 a aj zariadenie CSS Jesienka Myjava s nástupom od 4.1.2021. Navrhovateľ nastúpiť odmietol. Keď navrhovateľ utrpel dňa 31.10.2019 úraz, bol zrazený na prechode pre chodcov, bola síce preukázaná vina vodiča vozidla, no podľa opatrovníka mal navrhovateľ v krvi viac ako dve promile alkoholu. Keď už navrhovateľ dokázal po úraze samostatne chodiť, vracal sa domov opitý a neraz aj pošpinený. Opäť si začal zarábať peniaze, ktoré vzápätí prepil. Opatrovník často v noci nevedel, kde navrhovateľ je a musel ho ísť hľadať. Dňa 14.5.2021 spadol navrhovateľ v Opatovciach nad Nitrou pri autobusovej zastávke na znak a udrel si hlavu. Okoloidúci mu privolali rýchlu zdravotnú pomoc. Po ošetrení ho opatrovník previezol na psychiatrické oddelenie, lebo bol značne pod vplyvom alkoholu. Privolaná lekárka súhlasila s príjmom na Psychiatrické oddelenie Bojnickej nemocnice. Primár sa po konzultácii vyjadril, že navrhovateľ nie je schopný sa o seba samostatne zodpovedne postarať a súhlasil s umiestnením do domova sociálnych služieb. Dňa 14.6.2021 bol navrhovateľ prevezený do CSS Z. I. B.. Prevoz zabezpečovala nemocnica. Podľa opatrovníka sa v prípade vrátenia spôsobilosti navrhovateľ vráti k svojim opileckým manierom a bude opäť častejšie v nemocnici alebo to skončí tragédiou. Má 70 rokov a s pribúdajúcimi rokmi bude potrebovať čoraz väčšiu starostlivosť. Podobne sa to skončí, keď súd ustanoví za opatrovníčku jeho dcéru F.. Podľa toho, čo mu povedala, musí pracovať a je to pre ňu neprijateľné. Vzhľadom na uvedené žiadal opatrovník, aby súd zachoval doterajší stav. Bude to aj v prospech navrhovateľa, o ktorého bude dôstojne postarané. Opatrovník k svojmu vyjadreniu pripojil okrem iného aj množstvo lekárskych správ týkajúcich sa navrhovateľa.
4. Z výsluchu navrhovateľa na nariadenom pojednávaní vyplýva, že do situácie, v akej sa momentálne nachádza, sa dostal nielen svojou vinou, ale aj opatrovníkovou. Nie je spokojný s tým, kde sa nachádza. Na svojom návrhu trvá. Cíti sa dostatočne na to, že by mohol normálne existovať. Ešte má dostatok energie, aj duševnej rovnováhy, aby mohol existovať ako normálny občan. Nechce byť už nesvojprávnym človekom. Má dostatočné ponaučenia na to, aby sa zmenil. V CSS Z. je už 291 dní a mal dosť času, aby sa dal dokopy. Ak by mu bola vrátená spôsobilosť na právne úkony, našiel by si nájom a žil by tak, ako predtým. Má príjem, dôchodok. Obhospodaruje mu ho brat. Pokiaľ brata požiada o peniaze, brat mu vyhovie. Zmeny opatrovníka sa domáha, lebo už nechce bratovi robiť problémy. Dosť sa s ním brat natrápil. Boli niektoré výstupy medzi nimi, že to brat už psychicky nezvládal. Zbadal niečo na navrhovateľovi, čo ho dráždilo a nadával mu. Útočil na neho aj fyzicky. Keď mu brat pomohol pri úrazoch, vtedy sa zachoval správne. Navrhovateľ teraz nepije. Dávajú mu fúkať. Ale nevypil by si , ani keby mu fúkať nedávali. Za opatrovníka namiesto svojho brata navrhol ustanoviť svoju dcéru. Sľúbila mu to. Dcéra za ním chodievala, aj mu nakúpila. Naposledy sa stretli pred mesiacom a dvoma týždňami, vtedy ho navštívila. Navrhovateľ nesúhlasí s MUDr. Smetánkom. Ani s tým, čo sa týka nakladania s financiami. To sú stále tie isté pesničky. Už by mu mohli veriť. Chce, aby to skončilo. Aby mohol normálne žiť. Je to pre neho ponižujúce. Bude sa snažiť, aby s ním nikto nemanipuloval a aby z neho nerobili hlupáka. Z výsluchu opatrovníka navrhovateľa vyplýva, že tento problém je tu už 20 rokov. Opatrovník bol nútený dať navrhovateľa pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Inak by už navrhovateľ nežil, prepil by sa. Od roku 2011 sa opatrovník staral o všetko. Zabezpečil navrhovateľovi protialkoholické liečenie v Záluží, ktoré bolo neúspešné. Potom absolvoval aj liečenie na Prednej Hore. To však nemohol dokončiť, lebo ochorel. Aj potom znova pokračoval v pití. Do roku 2011 si požičal veľa peňazí od rôznych inštitúcií. Tie peniaze nikto nevidel. Všetky skončili v krčme. Opatrovník zabezpečil navrhovateľovi pobyt v Zemianskych Kostoľanoch. Odtiaľ ho však po necelom mesiaci kvôli alkoholu vyhodili. Teraz je v CSS Z.. Tam sa mu nepáči. Avšak nikde inde ho umiestniť nemohol. Nemôže byť v bežnom zariadení pre dôchodcov, kvôli svojej diagnóze. Musí to byť špecializované zariadenie. Určil to Trenčiansky samosprávny kraj. V iných podobných zariadeniach je potrebné mesačne doplácať vysoké sumy. Navrhovateľ má však dôchodok len niečo vyše 550,- eur. V Bôriku sa platí 454,- eur mesačne a 100,- eur z dôchodku takto zostane ešte navrhovateľovi. Jeho dôchodok posiela opatrovník do CSS Z.. Koľko peňazí mu dajú, to je potom na nich. Ku koncu roka volali, že treba doplatiť 50,- eur, opatrovník to doplatil. Navrhovateľ je v takom stave, že do toho znova vždy spadne. Navrhovateľ býval asi dva mesiace u pani T., stále tam pil. Napokon musel ísť opatrovník po neho. Pokiaľ si nejaké peniaze navrhovateľ požičia alebo zarobí, vždy ich potom prepije. Funkcie opatrovníka by sa aj zbavil, avšak H. Z. už funkciu opatrovníka vykonávať nemôže. Mal by to robiť niekto cudzí. Napríklad obec Ráztočno, kde má navrhovateľ trvalý pobyt. Nevie, z akých dôvodov to chce robiť navrhovateľova dcéra. Opatrovník bude naďalej súhlasiť s funkciou opatrovníka vtedy, ak navrhovateľ zostane v zariadení Z.. Opatrovník nesúhlasí s tým, aby opatrovníkom navrhovateľa bola jeho dcéra F.. Tam je vzťah rodič a dieťa a ona si s ním neporadí. Odkedy je navrhovateľ v zariadení Bôrik, nebol vôbec hospitalizovaný.
5. Ustanovený znalec zotrval na pojednávaní na svojich záveroch uvedených v znaleckom posudku. Uviedol, že v roku 2011 boli zmeny psychického stavu navrhovateľa vážne. Na základe vážneho klinického obrazu bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony. V medziobdobí až do leta 2021 navrhovateľ škodlivo a poruchovo požíval alkoholické nápoje. Prejavovali sa u neho príznaky duševnej poruchy. Zmeny boli až na úrovni alkoholickej demencie. Od roku 2021 aj na základe umiestnenia navrhovateľa v intramurálnych podmienkach, kde nebol vystavený samostatnému životnému tlaku, mal zabezpečené bežné životné potreby a musel sa podrobiť psychiatrickej liečbe a jeho stav sa začal zlepšovať. Nepôsobil na neho alkohol, žiadne toxické vplyvy a nemal žiadne zdravotné komplikácie. Jeho rozumová činnosť sa zlepšila, v súčasnosti sa už nedá hovoriť o demencii. Tá v čase vyšetrenia znalcom u neho nebola prítomná. Rozumové charakteristiky navrhovateľa sa tiež zlepšili. Čo sa týka emotívnej zložky a zhrubnutia jeho osobnosti, ktorá zostáva poškodenou, v jeho živote a bežnom fungovaní sa môžu objavovať emočné výbuchy, iritabilita a dráždivosť pri stavoch, ktoré protirečia jeho presvedčeniu. Je to následok dlhodobého škodlivého požívania alkoholu. To aj bude pretrvávať. Z rozumového hľadiska je teda situácia stabilná, no emočne je nestabilný. Je korigovateľný a na základe psychiatrickej liečby je aj korigovaný a došlo k zlepšeniu. Je potrebné aby v liečbe pokračoval, inak sa jeho stav zhorší. Pre udržanie tohto zlepšenia by bolo potrebné aby zostal v zariadení, kde má istotu, že bude o neho postarané.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozsudkom 13Ps/18/2011-46 zo dňa 17.8.2011 bol V. T. narodený X.X.XXXX pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Dôvodom bolo, že trpel
duševnými poruchami v pravom význame duševnej poruchy - poruchami psychiky a správania sa zapríčinenými požívaním alkoholu s prejavmi deprivácie, viacročným abúzom alkoholu s rozvinutím závislosti. Vzhľadom na ochorenie, na ktoré trpel, navrhla znalkyňa pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a ustanovenie opatrovníka. Zároveň navrhla, aby súd upustil od jeho výsluchu a doručovania rozhodnutí, pretože tieto úkony by mohli nepriaznivo ovplyvniť jeho zdravotný stav a význam pojednávania a rozhodnutia by nepochopil.
7. Podľa záverov aktuálneho znaleckého dokazovania navrhovateľ V. T. stále trpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle, ktorá nie je len prechodná. Ide o syndróm závislosti od alkoholu (4. posledný terminálny stupeň alkoholizmu podľa Jelineka), ale hlavne o organickú zmenu osobnosti na podklade úrazových zmien - krvácanie do mozgu a tiež komplexného alkohol toxického poškodenia mozgu v zmysle aj jeho komplikácií - dlhoročný toxický vplyv pitia alkoholu a zmien v mozgu s prvkami emočnej nestability, dráždivosti, s následnými prejavmi v konaní (ďalšie popíjanie), pri ktorej sú postihnuté nálada, rozpoznávacie, pamäťové a vôľové mechanizmy a je zvýšená impulzívnosť, prítomné opakované epileptické záchvaty, drobné ako i vážne úrazy hlavy. Organicky zmenená osobnosť navrhovateľa má pod vplyvom alkoholu sklon k výbušnosti, disforickým rozladám ako aj bez vplyvu alkoholu k zvýšenej sugestibilite a manipulovateľnosti, s nízkou racionálnou kontrolou správania. Navrhovateľ nie je schopný dostatočne zvažovať, posúdiť a vybrať najvhodnejšie prostriedky k dosiahnutiu cieľov a riešenia životných situácií, hlavne v oblasti finančnej, peniaze používal navrhovateľ na ďalšie pitie. V súčasnosti možno navrhovateľa charakterizovať ako emočne zlyhávajúceho - na jednej strane nestabilného, dráždivého, vznetlivého, zároveň na starne druhej jeho pociťovanie a emotívna zložka jeho prežívania je redukovaná. Jeho rozumové a pamäťové schopnosti sa čiastočne zlepšili, vďaka režimovej liečbe a nepožívaniu alkoholu v chránených podmienkach v CSS Bôrik. Tieto organické intelektové zmeny sa nachádzajú v pásme narušenia a majú zásadný vplyv na samostatnú schopnosť začleniť sa do spoločnosti, rozhodovať a konať v zmysle svojej osoby a právnych, hlavne finančných úkonov. V jasne štruktúrovaných situáciách dokáže fungovať adaptívne, avšak v situáciách záťaže sa dokáže rýchlo dekompenzovať v zmysle disforického rozladu, dráždivosti a nízkej frustračnej tolerancie. Intelektové výkony sú mierne deteriorované hlavne v zložke pamäti. Tieto čiastočné organické intelektové zmeny sa nachádzajú v pásme aktuálneho mierneho narušenia, no ešte majú vcelku výrazný vplyv na schopnosť plne sa začleniť do spoločnosti, samostatne rozhodovať a konať v zmysle svojej osoby a právnych úkonov. Vplyvom oslabenia v oblasti výbavnosti pamäte môžu byť niektoré informácie z dávnych ako aj novoprežitých udalostí a novonaučených informácií skreslené. Navrhovateľ si naďalej uvedomuje svoju poruchu len skreslene. Jeho intelektový výkon sa od roku 2011 zlepšil na úroveň, že teraz u neho nemožno hovoriť o demencii, ale zostáva znížený. Je u neho prítomná nedostatočná anticipácia možných dôsledkov konania a premenných spojených nielen s právami ale aj povinnosťami, čoho následkom je naivná dôverčivosť, či zvýšená ovplyvniteľnosť. Súd na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že ďalšie trvanie úplného pozbavenia spôsobilosti navrhovateľa V.a T. právne úkony už nie je potrebné. Jeho zdravotný stav sa z psychiatrického hľadiska zlepšil natoľko, že si svoje bežné osobné a úradné záležitostí dokáže vybaviť sám. Súd mal na pamäti, že navrhovateľ stále trpí duševnou poruchou a aktuálne zlepšenie jeho stavu je dôsledkom toho, že je už takmer rok v chránenom prostredí v CSS Bôrik, kde mu je poskytovaná komplexná starostlivosť a psychiatrická liečba, nemá tam prístup k alkoholu a zároveň podstupuje pravidelné kontroly na prítomnosť alkoholu v krvi. Podľa názoru súdu stále hrozí nebezpečenstvo, že by v prípade vytrhnutia z tohto prostredia opäť začal vo zvýšenej miere požívať alkohol a jeho stav by sa dramaticky zhoršil. Jeho zdravie a telesná integrita by tým boli bezprostredne ohrozené. Svedčia o tom aj vážne úrazy, ktoré utrpel v období pred umiestnením v CSS Bôrik, pričom bol v týchto prípadoch vždy pod vplyvom alkoholu. Zároveň je potrebné mať na pamäti nedostatok sebareflexie u navrhovateľa, keď si svoj vážny stav neuvedomuje a bagatelizuje ho. Stále tvrdí, že má všetko pod kontrolou a zo svojich problémov obviňuje brata, ktorý je jeho opatrovníkom. Súd preto v záujme ochrany osoby navrhovateľa a ochrany jeho majetkovej sféry rozhodol, že spôsobilosť navrhovateľa zostane aj naďalej v určitom rozsahu obmedzená a to tak, že bude mať obmedzené množstvo finančných prostriedkov, s ktorými môže mesačne nakladať a to sumou 100,- eur a zároveň nebude spôsobilý spísať závet, preberať dôchodok, nakladať s nehnuteľnými vecami, prevádzať vlastnícke právo k hnuteľným veciam, uzatvárať úverové zmluvy, zmluvy o pôžičke a iné zmluvy zaväzujúce jeho osobu k majetkovým plneniam, byť ručiteľom iným osobám a odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti svojej osobe. Súd vychádzal z toho, že navrhovateľ môže byť dôverčivý a ľahšie ovplyvniteľný a predovšetkým môže zmenšovať svoj majetok , aby si tak zabezpečil prostriedky na alkohol. Ak by prichádzalo do úvahy vykonanie úkonu, na ktorý nie je navrhovateľ spôsobilý, takýto úkon urobí za navrhovateľa jeho opatrovník. Pokiaľ by sa jednalo
o záležitosť, ktorá presahuje rámec bežnej veci (napr. kúpa, či darovanie nehnuteľnosti, vybavenie pôžičky či úveru pre navrhovateľa), takýto právny úkon opatrovníka bude musieť následne schváliť súd. Navrhovateľ sa domáhal aj zmeny opatrovníka a žiadal, aby súd ustanovil za opatrovníčku dcéru F.u T.. Súd prvej inštancie predvolal dcéru navrhovateľa na pojednávanie, a to opakovane za účelom zistenia jej stanoviska ako i zistenia, či je vhodnou osobou na vykonávanie funkcie opatrovníka. F. T. sa však na pojednávanie opakovane nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a nevyjadrila sa ani písomne. Za týchto okolností ju súd nepomohol za opatrovníčku ustanoviť a navyše, vzhľadom na jej správanie v konaní, ju súd ani nepovažoval za dostatočne dôveryhodnú.
8. Navrhovateľ inú osobu, ktorá by mohla vykonávať funkciu jeho opatrovníka, nenavrhol. Opatrovník, ktorú túto funkciu vykonával doposiaľ, brat navrhovateľa, W. T., vyjadril ochotu vykonávať túto funkciu aj naďalej a to najmä za podmienky, že navrhovateľ zostane v CCS Bôrik. Súd konštatuje, že vzťah medzi navrhovateľom a jeho opatrovníkom nie je ideálny. Predovšetkým navrhovateľ nie je s opatrovníkom spokojný. Súd však mal preukázané, že opatrovník svoje povinnosti riadne plní, chráni záujmy navrhovateľa a v jeho doterajšej činnosti neboli zistené žiadne nedostatky. Keďže navrhovateľ vzhľadom na obmedzenie svojej spôsobilosti musí mať aj naďalej opatrovníka a iná vhodná osoba nebola zistená, zostáva opatrovníkom navrhovateľa aj naďalej jeho brat W. T.. Súd preto návrh navrhovateľa na zmenu opatrovníka zamietol. Opatrovník bude zároveň aj naďalej povinný, podávať súdu raz ročne správu o navrhovateľovi a o hospodárení s jeho majetkom. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 , § 251 CMP , pričom skonštatoval, že vzhľadom na citované ustanovenie § 52 CMP, keďže neboli splnené podmienky na náhradu trov konania, nepriznal nárok na ich náhradu ani jednému z účastníkov. Nikto si napokon ani náhradu trov konania neuplatnil. Trovy dôkazov tvorí znalecká odmena ustanoveného znalca. Súd v súlade s ustanovením § 251 CMP nepriznal Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania.
9. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a II., podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov ustanoveného znalca, s ktorými nesúhlasí. Poukázal na ust. § 364 a §365 ods. 1 CSP a trval na navrátení spôsobilosti na právne úkony, nakoľko chce byť svojprávnym občanom. Nachádza sa v zariadení Bôrik už 390 dní a jeho zdravotný stav sa zhoršuje.
10. Opatrovník navrhovateľa a procesný opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
11. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a § 219 ods. 3 CSP v spojení s §2 ods. 1 CMP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, výrokoch I., II. a VIII. zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd dôsledne preskúmavajúc vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel jednoznačne k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnymi závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, pričom na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v kontexte zisteného skutkového stavu správne vyložil, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP naň v ďalšom odkazuje. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje odvolací
súd nielen za správne, ale aj za presvedčivé. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, v dôsledku čoho je odvolanie nedôvodné. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Podľa § 231 CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a/ obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b/ zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c/ navrátení spôsobilosti na právne úkony.
16. Podľa § 23 ods. 1 CMP návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.
17. Právnym základom pre postup súdu v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je znenie ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ “), v zmysle ktorého, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 18. V preskúmavanej veci ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP), čo vyplýva z tej skutočnosti, že v zmysle Civilného sporového poriadku konanie možno začať bez návrhu, pokiaľ to tento zákon nevylučuje, t. j. neustanovuje inak. Konanie nemožno začať bez návrhu, pokiaľ zákon ustanoví, že sa môže začať len na návrh (napr. Podľa § 87 CMP konanie o povolenie uzavrieť manželstvo sa začína len na návrh). Ak však zákon neobsahuje odlišnú úpravu, konanie možno začať aj bez návrhu.
19. Platná právna úprava Občianskeho zákonníka pri identifikácii možného rozsahu zásahu do spôsobilosti fyzických osôb na právne úkony diferencuje, pričom z § 10 OZ vyplýva možnosť súdu: - obmedziť spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony, alebo pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony. Napriek dikcii vyplývajúcej z hmotného práva treba konštatovať, že moderné právne úpravy, ako aj rozhodnutia európskych súdnych autorít v snahe o zachovanie relevantného a rovného postavenia osôb so zdravotným postihnutím netoleruje možnosť úplného pozbavenia fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony. Tak ako vyplýva z čl. 12 Dohovoru, právny systém štátu musí rešpektovať spôsobilosť osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými, v právnych vzťahoch musia existovať primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery si uvedené opatrenia vyžadujú ochranu záujmov danej osoby, musia podliehať pravidelnej a nezávislej kontrole a predchádzať, resp. zabraňovať konfliktu záujmov (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol.Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 777 s.).
20. Procesná úprava formuluje postup súdu pri rozhodovaní v konaní o spôsobilosti na právne úkony v § 231 a nasl. CMP. V zmysle tejto úpravy môže súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony rozhodovať o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (§ 231 CMP). Podľa aktuálnej právnej úpravy, úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony už neprichádza do úvahy (aj keď Občiansky zákonník v § 10 ods. 1 naďalej reguluje tento spôsob zásahu do statusu fyzickej osoby). Novozavedená právna úprava obmedzenia spôsobilosti na právne úkony má primárne sledovať záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu tretích osôb na úkor záujmu osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa ust. § 272 až § 277 CMP. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil a ustanoví jej opatrovníka (§ 248 ods. 1 a 2CMP).
21. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do jej základných práv a slobôd, a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať jedine súd v osobitnom súdnom konaní, a to výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd vydá vtedy, ak existuje niektorý zo zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov, či jedov a v
dôsledku týchto osoba nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia faktorov umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí a rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá robiť právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto konaní v zmysle základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a je povinný vykonať dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (čl. 6 Základných princípov, § 35, § 36 CMP). Konanie o zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony umožňuje súdu zohľadniť tzv. výhradu zmeny pomerov (clausula rebus sic stantibus). Duševná porucha ani existencia závislosti spôsobujúcej obmedzenie spôsobilosti konať s právnym následkom nemôže byť krátkodobá. Občiansky zákonník v § 10 predpokladá, že ide o stav trvalý po určitú kvalifikovanú dobu, ale súčasne nevylučuje, že „zdravotný“ stav fyzickej osoby sa môže zmeniť. To zakladá možnosť iniciovať konanie o zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony (Smyčková, R., Števček, M, Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol.Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 778 s.).
22. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti právnym úkonom musí dôsledne dbať na to, aby neboli obmedzované vo väčšom rozsahu ako je to nevyhnutne potrebné. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o obmedzení, prípadne vrátení spôsobilosti na právne úkony hlboko zasahuje do právnej sféry danej osoby a jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú schopné uskutočňovať žiadne, alebo niektoré právne úkony, je povinný dôsledne skúmať okolnosti na strane osoby, ktorá má byť obmedzovaná a skutočnosti, ktoré v prípade, ak ide o konanie na návrh majú takéto rozhodnutie odôvodňovať. Je potrebné mať pritom na zreteli, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať, alebo jeho následky posúdiť. Súd pri určení rozsahu obmedzenia musí preto prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácií občana, pre ktorého je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Ide o opatrenie, ktoré má chrániť a nie poškodzovať, alebo ohrozovať záujmy občana.
23. Podľa § 249 ods. 1, 2 CMP, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší. Súd rozsudok zruší aj vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dôvody.
24. S poukazom na dôvody podaného návrhu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre posúdenie duševného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bolo rozhodujúcim zistenie, či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z citovaného § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo vzhľadom na vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu prvej inštancie potrebné vykonať posúdenie zdravotného stavu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Keďže posúdenie zdravotného stavu vyžaduje odborné znalosti, súd prvej inštancie postupoval správne v zmysle ustanovenia § 244 CSP, keď v konaní ustanovil súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Andreja Smetánka, PhD., ktorému uložil posúdiť zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Súd totiž nie je oprávnený k tomu, aby si sám vytváral nejaký úsudok o zdravotnom stave pacienta.
25. Východiskom odvolacej argumentácie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bolo opakované vyjadrovanie nesúhlasu so zisteniami súdu prvej inštancie o jej zdravotnom stave.
26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13Ps/18/2011-46 zo dňa 17.8.2011 bol V. T. pozbavený spôsobilosti na právne úkony celkom. V. T. trpel duševnými poruchami a to poruchami psychiky a správania sa zapríčinenými požívaním alkoholu s prejavmi deprivácie, viacročným abúzom alkoholu s rozvinutím závislosti .
27. Navrhovateľ podal návrh na zmenu opatrovníka. V priebehu konania uviedol, že sa zmenili okolnosti a žiadal o vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľ sa cíti dostatočne na to, aby mohol normálne fungovať, má dostatok energie, aj duševnej rovnováhy.
28. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v súlade so zákonom vykonal všetky potrebné poučovacie aktivity a vyšetrovacie úkony týkajúce sa zisťovania potrebných skutočností , pričom po zisteniach zdravotného stavu prostredníctvom znaleckého skúmania /znaleckým posudkom a výsluchom znalca/, výsluchom opatovníka navrhovateľa a navrhovateľa správne zistil, že je na mieste zmena rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 13Ps/18/2011-46 zo dňa 17.8.2011. Zmena spočívala v obmedzeniach, ktoré sú v súlade so zdravotným stavom navrhovateľa.
29. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že z uvedených dôvodov bolo dôvodné prinavrátenie spôsobilosti na právne čiastočne s tým, že V. T. nie je spôsobilý samostatne nakladať s finančnými prostriedkami presahujúcimi výšku 100,- eur mesačne, spísať závet, preberať dôchodok, nakladať s nehnuteľnými vecami, prevádzať vlastnícke právo k hnuteľným veciam, uzatvárať úverové zmluvy, zmluvy o pôžičke a iné zmluvy zaväzujúce jeho osobu k majetkovým plneniam, byť ručiteľom iným osobám a odmietnuť poskytnutie zdravotnej starostlivosti a sociálnej starostlivosti svojej osobe.
30. V rovine vyhodnotenia znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje primerane a podporne na to, že podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 191 Civilného sporového poriadku) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami. Znalec, ktorého znalecký posudok bol v danej veci rozhodujúci, vychádzal z vyšetrenia osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť, aký je jeho zdravotný stav. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom odvolací súd konštatuje, že znalec ustanovený v predmetnom konaní, so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti, po analýze zdravotnej dokumentácie a vykonaní vlastných vyšetrení osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, prehľadným a logickým zdôvodnením vyložil svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní jemu zadaných odborných otázok postupoval. Odvolací súd má za to, že záver znaleckého posudku je presvedčivý s jednoznačným záverom, že V. T. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru, ide o syndróm závislosti od alkoholu /4. posledný terminálny stupeň/. Ide o organickú zmenu osobnosti na podklade úrazových zmien- krvácanie do mozgu a komplexného alkohol toxického poškodenia mozgu- dlhoročný toxický vplyv pitia alkoholu a zmeny mozgu s prvkami emočnej nestability, dráždivosti, s následnými prejavmi v konaní, pri ktorej sú postihnuté nálada, rozpoznávacie, pamäťové a vôľové mechanizmy a je zvýšená impulzívnosť, prítomné opakované epileptické záchvaty, drobné ako i vážne úrazy hlavy. Organicky zmenená osobnosť V.a T. má pod vplyvom alkoholu sklon k výbušnosti, dysforickým rozladám, a bez vplyvu alkoholu k zvýšenej sugestibilite a manipulovateľnosti, s nízkou racionálnou kontrolou správania. Nie je schopný dostatočne zvažovať, posúdiť a vybrať najvhodnejšie prostriedky k dosiahnutiu cieľov a riešenia životných situácií hlavne v oblasti finančnej- peniaze používal na ďalšie pitie. V. T. je na jednej strane nestabilný, dráždivý, vznetlivý a na druhej strane jeho pociťovanie a emotívna zložka jeho prežívania je redukovaná. Jeho rozumové a pamäťové schopnosti sa čiastočne zlepšili, vďaka režimovej liečbe a nepožívaniu alkoholu v chránených podmienkach CSS Bôrik. Tieto organické intelektové zmeny sa nachádzajú v pásme narušenia a majú zásadný vplyv na samostatnú schopnosť začleniť sa do spoločnosti, rozhodovať a konať v zmysle svojej osoby a právnych, hlavne finančných úkonov. Pre udržanie stabilizácie duševného stavu V. T. je nevyhnutná psychiatrická liečba a dohľad pri doliečovaní. Porucha je liečbou ovplyvniteľná v zmysle symptomastickom, tzn. v potlačení príznakov poruchy, resp. v korekcii jej následkov. V. T. nie je schopný v dôsledku svojej duševnej choroby v plnej miere samostatne konať, ovládať svoje konanie, spravovať majetok, hospodáriť s financiami, plne sa postarať o seba, nie je schopný robiť niektoré právne úkony. Zároveň je prítomná nedostatočná anticipácia možných dôsledkov konania a premenných spojených nielen s právami, ale aj s povinnosťami , čoho dôsledkom je naivná dôverčivosť či zvýšená ovplyvniteľnosť. Je čiastočne schopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti, je spôsobilý nakladať s obmedzenými finančnými prostriedkami, zaobstarávať si samostatne veci bežnej potreby, dostatočne schopný vystupovať pred orgánmi štátnej správy, či samosprávy, orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, kde môže samostatne vystupovať a konať zmysluplne.
31. Súd prvej inštancie starostlivo prihliadol na všetky skutočnosti v konaní uvedené, vysporiadal sa s tvrdeniami navrhovateľa, správne vyhodnotil závery znaleckého dokazovania, všetky dôkaz vyhodnotil podľa princípov na hodnotenie dôkazov, posúdil ich jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a správne ustálil, že boli splnené podmienky k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony v stanovenom rozsahu, v súlade so zdravotným stavom navrhovateľa , ktoré zabezpečujú jeho ochranu a naplnenie jeho práv. Preto neobstojí ani námietka navrhovateľa, že v skoršom konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd s ním nekonal, keď z obsahu spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 13Ps/18/2011 vyplýva, že znalkyňa upustila od výsluchu navrhovateľa a doručenia rozhodnutia, pretože tieto úkony by mohli nepriaznivo ovplyvniť jeho zdravotný stav a menovaný by význam pojednávania a rozhodnutia nepochopil. Za opatrovníka ustanovil súd prvej inštancie vhodnú osobu, ktorá spĺňa všetky zákonom vyžadované predpoklady na výkon tejto funkcie, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že neexistuje iná vhodná osoba, ktorá by funkciu opatrovníka mohla vykonávať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, dostatočne presvedčivé a preskúmateľné. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vo vymedzenom rozsahu, vo výrokoch I., II. ako aj súvisiaci výrok VII. o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil, keď okolnosti uvádzané osobou, o ktorej obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa koná, nemali žiaden vplyv na správnosť rozhodnutia.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania s poukazom na § 396 ods. 1 CSP v spojení § 52 CMP, pretože nevzhliadol žiadne dôvody aplikácie § 55 CMP.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).