Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_24P-210-2014.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/210/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa : K. W., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky : V. V., narodená X.XX.XXXX, bytom Š. F. XXX a otca : T. W., narodený X.X.XXXX, bytom Š., B. XXX, o návrhu matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
Matke sa dáva namiesto otca súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého z terajšieho priezviska "W." na priezvisko "V.".
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom na začatie konania domáhala zmeny priezviska maloletého dieťaťa z priezviska W. na priezvisko V. s odôvodnením, že takéto priezvisko používa celá je rodina a maloletý sa často pýta, prečo s volá inak, pričom biologický otec sa o maloleté dieťa nezaujíma.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, manžela matky a matky otca a prečítaním sa oboznámil s rodným listom dieťaťa, s oznámením materskej škôlky, so šetrením kolízneho opatrovníka, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17 P 350/2012 a rozsudkom tunajšom súde č. k. 13 P 309/2012-56 zo dňa 2.5.2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Maloleté dieťa sa narodilo dňa 29.12.2009 rodičom, ktorí neboli manželia, ale spolu žili. Otcovstvo maloletého dieťaťa bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov po narodení maloletého dieťaťa, kedy sa aj rodičia dohodli na priezvisku maloletého dieťaťa W.. Rodičia spolu žili približne 1 rok a ich spolužitie sa rozpadlo, keď malo maloleté dieťa približne 3 mesiace. Príčiny rozpadu vzťahu boli medzi účastníkmi konanie sporné. Matka otcovi vytýkala obmedzovanie jej osobnej slobody, otec zase matku podozrieval z nevery s jej predchádzajúcim partnerom, jej súčasným manželom, čo matka poprela. Otec sa z dôvodu pochybností o svojom otcovstve domáhal na tunajšom súde v konaní vednom pod sp. zn. 13 P 309/2012 zapretia jeho otcovstva, ktorý návrh bol po vykonanom znaleckom dokazovaní právoplatne zamietnutý. Otec tvrdil, že mu matka po prerušení spolužitia bránila v styku s maloletým dieťaťom, s čím matka nesúhlasila. Návrh na úpravu styku si otec doposiaľ nepodal, ani v tejto súvislosti nekontaktoval kolízneho opatrovníka.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tunajší súd rozhodol rozsudkom č. k. 13 P 96/2010-16 zo dňa 5.5.2010 tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné vo výške 35 eur mesačne a jeho styk s maloletým dieťaťom ponechal neupravený. Otec sa na pojednávanie v danej veci nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, k predmetu
konania sa nevyjadril. Výživné otca bolo naposledy zvýšené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17 P 350/2012-87 zo dňa 7.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23 CoP 72/2013-124 zo dňa 5.9.2013 z 35 eur mesačne na 80 eur mesačne. Otec si určené výživné dobrovoľne plní. Otec ani na súdnom pojednávaní v danej právnej veci netvrdil žiadne problémy ohľadne styku s maloletým dieťaťom, o týchto sa prvý krát zmienil až v podanom odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu o zvýšení výživného. Otec a jeho príbuzní sa pravidelne s maloletým dieťaťom stýkajú, pretože majú spoločný dvor. Otec aj jeho matka, v konaní vypočutá ako svedkyňa, však tvrdili, že matka styk eliminuje a maloletému dieťaťu nepovie kto je jeho biologický otec a príbuzní, čo však matka a aj jej manžel, vypočutý ako svedok, popreli. V konaní však nebolo sporné, že maloletý svojho biologického otca označuje ako T. a jeho matku t.j. svoju starú matku ako suseda.
Matka sa dňa 27.7.2011 vydala za V. V. a pri uzavretí manželstva prijala priezvisko Masaryková a na takomto priezvisku sa manželia dohodli aj pre deti pochádzajúce z manželstva, z ktorého sa dňa 31.10.2011 narodila maloletá R. V.. Manžel matky pozná maloleté dieťa od jeho štyroch mesiacov, maloletý ho oslovuje otec a tak to cíti aj on, pričom so zmenou priezviska maloletého dieťaťa súhlasí. Maloletý má 5 rokov a navštevuje materskú škôlku, kde je hodnotený veľmi pozitívne. Maloleté dieťa do škôlky a zo škôlky sprevádzajú matka s manželom a starí rodičia V. a A.. Maloletý rodinu spomína, za otca označuje manžela matky, ktorého oslovuje ocinko a teší sa na neho. Matka s manželom sa o maloleté dieťa zaujímajú a komunikujú s učiteľkami. Priezvisko povie niekedy V., niekedy W.. Rodinu W. ani svojho biologického otca maloletý ani raz nespomenul. Pokus o zistenie jeho názoru cestou kolízneho opatrovníka nebol úspešný.
Matka na pojednávaní na podanom návrhu trvala. Otec s návrhom nesúhlasil. Kolízny opatrovník záverom odporučil, na základe vykonaného dokazovania, návrhu matky vyhovieť.
Podľa § 11 ods. 3 a 2 zákona 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj: a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať; b) úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel; c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
V konaní súd zistil, že súhlas otca na zmenu priezviska maloletého dieťaťa nie je možné získať, pretože so zmenou priezviska nesúhlasil.
Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd týmto rozhodnutím nahradil prejav vôle otca, ktorým dáva matke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z priezviska W. na priezvisko V., ktoré nesie matka, ktorej bolo po rozpade spolužitia rodičov maloleté dieťa zverené a ktorá sa o neho osobne stará, jej manžel, s ktorým žije maloleté dieťa v spoločnej domácnosti a ktorý so zmenou súhlasil, pričom medzi nimi je vytvorený vzájomný vzťah otca a syna a aj jeho sestra pochádzajúca z manželstva matky a jej manžela, ktoré súrodenecké väzby sú dobré. V konaní bolo preukázané, že otec aj jeho rodina sa s maloletým dieťaťom síce pravidelne stýkajú a otec si aj plní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť, medzi ním a jeho rodinou a maloletým dieťaťom však nie je vytvorený žiadny blízky príbuzenský vzťah. V konaní bolo sporné, kto nesie vinu na danom stave a hoci otec tvrdil, že za tento stav zodpovedá matka, súd z obsahu pripojených spisov a výsluchu otca nemal tieto skutočnosti za preukázané. Otec po rozpade spolužitia rodičov zostal pasívny, ak mal problémy
pri styku s maloletým dieťaťom tieto nesignalizoval kolíznemu opatrovníkovi, ani súdu v konaniach vo veci starostlivosti o jeho maloleté dieťa, ale prvý krát až v odvolaní podanom voči rozsudku o zvýšení výživného, po ktorom sa nedomáhal zmeny úpravy styk a to ani doposiaľ. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa zistený zo správy z materskej škôlky a aj výsluchom účastníkov konania a svedkov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože mal za to že takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.