Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-90-2013.pdf
PDF · 138.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/90/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Gizely Majerčákovej a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcov: 1. I. Y., rodenej S., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v W. Č.. XXX a 2. W. S., narodeného X.X.XXXX, bývajúceho v I., O.. I. Č.. X, zastúpených JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom, so sídlom v Michalovciach, Špitálska č. 18, proti žalovaným: 1. W. T., narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v I., O.. Q.. Y. Č.. XXXX/XX, 2. I. Y., M. K., narodenej 4.3.1962, bývajúcej v I., O.. O. Č.. XX, 3. W. G., rodenej X., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v F. Č.. XXX, zastúpenej I. G., bývajúcim v F. Č.. XXX, 4. I. X., narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v W. Č.. XXX, X. I. X., narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v W. Č.. XXX, 6. J. I., T. XX.X.XXXX, bývajúcemu v W. Č.. XXX, 7. D. I., narodenému X.X.XXXX, bývajúcemu v W. Č.. XXX, zastúpenému I. G., bývajúcim v F. Č.. XXX, o určenie predmetu dedičstva, o odvolaní žalovanej v 3. rade W. G. proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 6.11.2012 č.k. 13C/104/2007-142 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku vo veci samej.
M e n í výrok rozsudku o trovách konania tak, že priznáva žalobcom 1., 2. náhradu trov konania v sume 37,66 eura z titulu uhradeného súdneho poplatku a 1121,63 eura trovy právneho zastúpenia, spolu vo výške 1159,29 eura, ktoré sú žalovaní 1. - 7. povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne JUDr. Jánovi Kožuškovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
P r i z n á v a žalobcom 1., 2. trovy odvolacieho konania 58,66 eura z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinná žalovaná v 3. rade zaplatiť JUDr. Jánovi Kožuškovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do dedičstva po nebohej I. S., M. H., narodenej X.X.XXXX, ktorá zomrela XX.X.XXXX, patrí v celosti parcela registra „E“ číslo 1324/199 - orná pôda o výmere 7246 m2, zapísaná na LV č. XXX katastrálne územie W.. Žalovaných zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 1.174,84 eura na účet právneho zástupcu žalobcov advokáta JUDr. Jána Kožuška do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že pôvodná žalobkyňa I. S., rodená H. (právna predchodkyňa súčasných žalobcov) sa v konaní vedenom ešte pod sp. zn. 8C/656/1994 na Okresnom súde Michalovce domáhala proti žalovanej I.M. N., rodenej S., právnej predchodkyni I. F., rodenej N., teraz právnej predchodkyni žalovaného v 1. rade, žalovaným N. K., I. X., rodenej V. (právnej predchodkyni žalovaných I. X., I. X., J. I. Z. D. I.) a W.S. G., určenia, že do jej výlučného vlastníctva patrí nehnuteľnosť mpč. 831/113-roľa o výmere 7643 m2, zapísaná na pozemnoknižnej vložke č. 302 katastrálne územie W.. Odôvodňovala to tým, že v roku 1951 kúpila B. C. K. Z. I. K. vo vydelenom stave predmetnú parcelu a od toho času
túto pokojne a nerušene užívala ako vlastníčka až do čias, kým táto nebola združená do miestneho družstva. Určenia vlastníckeho práva sa domáhala v zmysle ust. § 115 a nasl. zákona č. 141/1950 Zb., teda, aby súd jej žalobe vyhovel aj so započítaním vydržacej doby družstva. Jednotliví označení žalovaní niektorí v priebehu konania zomreli a súd prvého stupňa vylučoval na samostatné konanie nárok žalobkyne proti ostatným žalovaným. Stalo sa tak v konaní 8C/1106/97, 9C/536/02, 7C/20/2004 a následne bola vec zapísaná pod sp. zn. 13C/104/2007. V tejto veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 29.10.2009 č.k. 13C/104/2007-43 tak, že žalobe vyhovel a uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania, zastavil konanie voči v tom čase žalovanému D. X.. Výrok rozsudku týkajúci sa zastavenia konania proti tomuto žalovanému ostal právoplatný, proti rozsudku o určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti a o náhrade trov konania sa odvolala žalovaná W. G.. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa 25.10.2010 č.k. 6Co/ 48/2010-86 zrušil rozsudok v celom rozsahu (opätovne) a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uložil súdu prvého stupňa povinnosť doplniť dokazovanie, t.j. zabezpečiť listinné dôkazy a zistiť okruh účastníkov na strane žalovaných.
V priebehu konania však zomrela žalobkyňa I. S., M. H., právna predchodkyňa žalobcov dňa 16.3.2010, čo mal súd preukázané z dedičského spisu vedeného na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 15D/248/2010. Podľa Osvedčenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Michalovce dňa 4.8.2010 pod č.k. 15D/ 248/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.8.2010, právnymi nástupcami pôvodnej žalobkyne sa stali žalobcovia I. Y., N. S. Z. W. S.. Títo dedičia trvali na podanej žalobe a z toho dôvodu súd s nimi pokračoval v konaní ako so žalobcami. Vzhľadom k tomu, že pôvodná žalobkyňa zomrela, jej právni nástupcovia navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že určí, že do dedičstva po nebohej I. S., rodenej H. patrí nehnuteľnosť, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa v konaní ona sama domáhala. Súd uznesením zo dňa 26.4.2012 pripustil navrhovanú zmenu žaloby a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.5.2012. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť a namietal, že predmetný podiel v spornej nehnuteľnosti nadobudol v priebehu konania titulom dedenia od svojej právnej predchodkyne I. F., rodenej N. a keďže je zapísaný v liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník, nesúhlasí so žalobou. Žalovaný N. K. so žalobou súhlasil. Vo svojich výpovediach uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť dňa 19.2.1929 kúpili jeho právni predchodcovia, jeho rodičia, od pôvodných vlastníkov na základe kúpno- predajnej zmluvy uzavretej práve v tento deň, a od uvedenej doby nehnuteľnosť užívali ako svoje vlastníctvo, nikto ich v jej užívaní nerušil a nikto proti tomu nič nenamietal. Predmetnú spornú parcelu takto vo vydelenom stave užívali, až kým ju potom nepredali právnej predchodkyni žalobcov, ich matke I. S., rodenej H. na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej v roku 1951. Ostatní žalovaní navrhli tiež žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli ich právni predchodcovia, a to I.Á. X. Z. I. X., ktorí boli ich starými rodičmi tým, že ju kúpili na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej v roku 1947, čo však nebolo zaznamenané do pozemkovej knihy. Jednalo sa podiely spornej nehnuteľnosti vo veľkosti 2 x 80/6-ín. Potom, čo prebehlo po týchto právnych predchodcov dedičské konanie, nenapádali žalobcovia, ani ich právni predchodcovia závery týchto dedičských konaní a nebol na to ani dôvod, lebo dedičstvo bolo riadne prejednané. Žalovaní sú dedičmi svojich podielov k spornej nehnuteľnosti, čo je zrejmé aj z aktuálneho výpisu listu vlastníctva a v roku 1947, keď nehnuteľnosť nadobudli ich starí rodičia (predmetné podiely v nej), riadne za ne zaplatili kúpnu cenu 10.000,- Kčs, preto nech žalobcovia preukážu, že kúpili túto spornú parcelu v celosti ako to tvrdia. Rešpektujúc pokyny odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení súd prvého stupňa sa zaoberal v odôvodnení rozsudku okruhom účastníkov konania na strane žalovaných. Vychádzal pritom z listinných dôkazov týkajúcich sa pôvodne spornej nehnuteľnosti, predtým zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 302 katastrálne územie W. ako parcela mpč. 831/113 - roľa o výmere 7643 m2. Z identifikácie parciel Správy katastra nehnuteľnosti v I. zo dňa 29.12.2010 č. j. K3 1963/2010 mal preukázané, že táto zodpovedá v súčasnosti parcele EKN č. 1324/199 - orná pôda vo výmere 7246 m2 a je vedená na LV č. XXX katastrálne územie W.. Ako súd zistil z výpisu LV č. XXX katastrálne územie W., okrem spornej parcely sú na tomto liste vlastníctva zapísané aj ďalšie parcely, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. Podľa zmenenej žaloby sa totiž žalobcovia domáhajú určenia, že do dedičstva po nebohej I. S. patrí v celosti práve parcela registra E č. 1324/199 - orná pôda o výmere 7246 m2. Na LV v časti B pod bodom 1 je zapísaný žalovaný N. K. v podiele 15/84-ín k celku, ktorý podiel nadobudol titulom dedenia D 519/81, pod B2 je zapísaný žalovaný D. I. v podiele 3/84-ín k celku, pod B3 žalovaný J. I. v podiele 3/84-ín k celku, pod B4 žalovaný I. X. v podiele 2/84-ín k celku, pod B5 žalovaný Miroslav Cvik v podiele 2/84 -ín k celku a pod B6 žalovaná Lýdia Starjaková v podiele 8/84-ín z celku, ktoré podiely
nadobudli na základe dedenia v konaní D 1270/91. Pod B7 je vedená ako podielová spoluvlastníčka v podiele 15/84-ín k celku I. K., rod. C.Y. titulom kúpy č.d. 775/29, pod B8 I. N., M.. S., ktorá nadobudla tento podiel titulom dedenia a v podiele 4/84-ín k celku, pod B9 žalovaný W. T. v podiele 14/84-ín k celku, nadobudol to titulom dedenia 5D/365/04. Pod B10 je vedená ako spoluvlastníčka W. G. v podiele 8/84- ín k celku titulom dedenia D/1457/94. Pod B11 je vedený I. X. v podiele 2/84, pod B12 I. X. v podiele 2/84, pod B13 D. I. v podiele 3/84, pod B14 J. I. v podiele 3/84, ktoré podiely nadobudli títo žalovaní ako spoluvlastníci dedením D/1457/94. Súd prvého stupňa zisťoval právne nástupníctvo žalovaných k vyššie uvedeným sporným podielom po ich právnych predchodcoch a zistil, že N. K. nadobudol svoj podiel po právnom predchodcovi C. K., žalovaní W. G., I. X., I. X., J. I. Z. D. I. nadobudli svoje podiely po nebohom I. X., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Na liste vlastníctva pod B7 zapísaná ako podielová spoluvlastníčka I. K., M. C. je právnou predchodkyňou N. K., ktorý nadobudol podiel dedením na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva č. D 1416/96-43 zo dňa 23.4.1987.
Z úplného výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 302 kat. úz. W. súd zistil, že pod bodom B5 je vedená ako spoluvlastníčka maloletá I. S. a súd zisťoval, či táto osoba je totožná s I. N., M. S., zapísanou pod B8b/ a jeho úlohou bolo zadovážiť za tým účelom aj listiny, ktoré by to preukazovali. Išlo o listiny č.d. 1405/2015 a č.d. 875/1941, ktoré sa však v príslušných archívov nenachádzajú a súd ich nemal ani k dispozícii. Zadovážil si preto výpis z Matriky narodených D. (bývalého Matričného úradu C., terajšieho Matričného úradu v I.) zo Štátneho archívu v Y., pobočka I. a zistil, že v matrike je zapísaná v roku 1898, zväzok I., na strane 369, pod por. č. 97 I. S., dcéra rodičov I.Á. S. Z. I., rod. G.. Z pôvodnej PKV č. 302 k. ú. W. je zrejmé, že pod B2 a B3 boli zapísaní ako pôvodní podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti S. I. a manželka I. G. V. s tým, že podiel B2 vedený na mene I.W. S. bol titulom dedenia rozdelený a zapísaný pod B4 na mene I. S. vo veľkosti 14/84, pod B5 na mene I. S. v pomere 14/84 a pod B6 na mene N. S. v pomere 14/84. Podiel pod B8 evidovaný zápis týkajúci sa podielu spornej nehnuteľnosti zapísaného pod B3 na mene I. G. V., ktorý podiel bol rozdelený a zapísaný na I. S., I. N., M.. S. Z. N. S.. Z týchto zápisov je možné s určitosťou vyvodiť záver, že maloletá I. S. zapísaná pod B5 je totožná s I. N., M.. S., zapísanou pod B8 b/ a jedná sa o právnu nástupkyňu I. S. Z. I. S., M. G. V.. Ide o matku pôvodne žalovanej v 1. rade, teda právnu predchodkyňu I. F., M.. S., ktorá sama túto okolnosť vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdila.
Po právnom posúdení veci podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb., § 116 ods. 1,2 tohto zákona súd konštatoval, že vydržanie jedným zo spôsobov pôvodného - originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva v prípadoch splnenia zákonom určených podmienok, dochádza k nemu zo zákona a nevyžaduje sa k tomu ďalšie rozhodnutie štátneho orgánu. Rozhodnutie vydané na základe určovacieho návrhu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. má povahu deklaratórneho rozhodnutia, ktorým sa deklaruje už existujúci právny stav. V inštitúte vydržania je preto potrebné rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnych úprav, ktoré účinky vydržania upravujú odlišne. Ak teda boli splnené všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa Občianskeho zákonníka z roku 1950, je namieste ich splnenie posudzovať práve podľa neho.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.2.1929 C. K. a jeho manželka I., M. C.Y. ako právni predchodcovia žalovaného N. K. ( pôvodne v 2. rade) zakúpili od predávajúcich I. S. a jeho manželky I. M. I. V. G. už vo vydelenom stave ornú pôdu o výmere 2.125 siah, ktorá parcela bola v tom čase zapísaná v PKV č. 302 k. ú. W. ako parcela č. 831/113. Jednalo sa o 10/14 čiastku vedenú pod B3 a odkúpili ju za kúpnu cenu 13.875,- Kčs vo výmere 2.125 siah ornej zeme v jednom kuse, kde sa konštatuje, že „ktorý kus jej padol do užívania pri delení všetkých nemovitostí“ od A1 až po 1-4 zapísaných. Napokon sám žalovaný v 2. rade N. K. pri svojich výpovediach pred súdom opakovane tvrdil, že jeho právni predchodcovia užívali nehnuteľnosť v takto vydelenom stave pokojne a nerušene bez toho, aby ju užívali ešte s niekým iným v podielovom spoluvlastníctve a že by ich niekto rušil. Následne kúpnou zmluvou č. 1244/1951 uzavretou 14.8.1951 rodičia žalovaného v 2. rade N. K., C. K. a jeho manželka I. K., M.. C. ako predávajúci predali okrem iného I. H. aj svoje podiely vedené pod B7a/, b/ na parcele mpč. 831/113 za kúpnu cenu 20.000,- Kčs. K zápisu tejto kúpno-predajnej zmluvy do pozemkovej knihy nedošlo, avšak bolo zrejmé, že predmetom kúpy boli vyššie označené podiely predmetnej parcely a z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Michalovciach sp. zn. D 519/81 vyplýva, že aj napriek predaju predmetných podielov, naďalej táto parcela, alebo tento podiel predmetnej parcely bol vedený na právnych predchodcoch žalovaného N. K. a bola predmetom dedenia. Samotná právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade I. F., rod. N. vo
svojej výpovedi pred súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 656/94 na pojednávaní dňa 20.9.1994 uznala vlastnícke právo právnej predchodkyne žalobcov, keď potvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť získala právna predchodkyňa žalobcov od jej starej matky I. S., M.. Š.. Zmena vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej v roku 1951 nebola zaznamenaná do pozemkovej knihy a v tom čase platné právo vyžadovalo na prevod vlastníckych práv nehnuteľnosti písomnú formu, muselo byť schválené súdom a zapísané do pozemkovej knihy. Ako vyplýva z judikatúry vtedajšieho Uhorského práva, ktoré platilo na území Slovenska do 31.12.1950, zverejnenej pod č. Úr. Zb. 911, podľa tohto stanoviska bývalého Najvyššieho súdu, „ak dôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode o rozdelení spoluvlastníctva s následným užívaním ako podelenej nehnuteľnosti, tento stav má dopad nielen na užívanie, ale aj na vlastníctvo a účastníci takejto dohody sa stávajú vlastníkmi takto podelených nehnuteľností.“ Z dokazovania jednoznačne teda vyplynulo, že došlo k reálnej deľbe ešte pred rokom 1951, a to za účinnosti bývalého Uhorského práva, a teda predmetná sporná parcela bola užívaná už na základe takejto reálnej deľby nadobúdajúcimi vlastníkmi, aj právnou predchodkyňou žalobcov. Skutočnosti, pokiaľ ide o užívanie spornej nehnuteľnosti na základe reálnej deľby, nikto zo žalovaných v konaní nespochybňoval. Žalovaní, ktorí namietali a nesúhlasili s návrhom žalobcov, namietali len skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcov, a teda aj samotní žalobcovia si nemôžu odvodzovať svoje vlastnícke právo k predmetnej spornej nehnuteľnosti na základe kúpno-predajnej zmluvy, uzavretej v roku 1951. Právna predchodkyňa žalobcov (napokon aj žalobcovia) však vlastnícke právo odvodzujú na základe vydržania v súlade s vyššie uvedenými citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže v priebehu konania žalobcovia tvrdili a žalovaní to nespochybňovali, že predmetnú nehnuteľnosť užívala právna predchodkyňa žalobcov pokojne a nerušene až kým nebola vzatá do družstva. Žalovaní tiež nespochybňovali tvrdenie a nebolo zistené, žeby ju niekto v držbe rušil a namietal jej užívanie. Pokiaľ ide o výmeru predmetnej nehnuteľnosti, táto zodpovedá aj výmere, ktorá je už uvedená ešte zmluve z roku 1929, na základe ktorej predmetnú nehnuteľnosť nadobudli právni predchodcovia N. K.. Súd mal teda k dispozícii nadobúdací titul, a to kúpnu zmluvu z roku 1951 a práve táto kúpna zmluva zakladá dobromyseľnosť oprávnenej držby právnej predchodkyne žalobcov v zmysle § 115 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka z roku 1950 a tým boli vlastne splnené podmienky vydržania z jej strany. K otázke spoluvlastníctva právnej predchodkyne žalobcov a zvyšných parciel, ktoré sú vedené na LV č. XXX, tak spoluvlastníctvo pokiaľ ide o spornú parcelu zaniklo už v dávnej minulosti, keďže užívala nehnuteľnosť vo vydelenom stave a záleží už na ostatných podielových spoluvlastníkoch (žalovaných), či si vysporiadajú svoje spoluvlastnícke vzťahy k týmto parcelám. Nikto totiž nespochybňoval vlastnícke práva žalovaných pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckych práv k parcelám zapísaných na LV č. XXX k. ú. W., predtým na PKV 302 k.ú. W.M. na základe kúpno-predajnej zmluvy predloženej v súdnom konaní a uzavretej dňa 2.10.1947 medzi I. S. Z. N. S. ako predávajúcimi a I. X. Z. I. X., M.. V. ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol predaj podielov aj vrátane predmetnej parcely č. 831/113, vedených pod B4, B6, B8a/ za kúpnu sumu 10.000,- korún. V čase uzavretia kúpnej zmluvy z roku 1929 došlo k reálnej deľbe nehnuteľností a aj zo samotnej zmluvy vyplýva, že došlo ku kúpe spoluvlastníckeho podielu zo všetkých parciel, ale v skutočnosti vo vydelenom stave bola zakúpená len sporná parcela, pretože jej výmera zodpovedá spoluvlastníckym podielom predávajúcich, t. j. C. K. a jeho manželky, ktoré boli zapísané na PKV č. 302 k. ú. W. a len túto parcelu títo užívali a takýmto spôsobom došlo k zániku podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností. Žalovaní však vôbec nenamietali, že by právni predchodcovia žalobcov v takomto stave neužívali spornú nehnuteľnosť a jednoznačne z vykonaného dokazovania je zrejmé, že došlo k reálnej nehnuteľností, pretože takýmto spôsobom došlo k dohode o rozdelení spoluvlastníctva medzi podielovými spoluvlastníkmi a následne sa tak stávajú vlastníkmi podelených nehnuteľností na základe reálnej deľby, ku ktorej došlo pred rokom 1929.
Súd napokon uzavrel na základe výsledkov vykonaného dokazovania, že právna predchodkyňa žalobcov splnila podmienky vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, keď najmenej od uzavretia kúpno-predajnej zmluvy v roku 1951 nadobudla spornú nehnuteľnosť už vo vydelenom stave od právnych predchodcov žalovaného N. K. a od tej doby jej začala plynúť vydržacia doba, až kým nevniesla predmetnú nehnuteľnosť do družstva. Ani túto skutočnosť žalovaní v konaní nespochybňovali. Čo sa týka spornej výmery nehnuteľnosti po tom, čo prebehla ROEP, došlo vlastne k úprave tejto výmery, čo spôsobilo, že oproti zápisu v predchádzajúcej pôvodnej PKV č. 302 sa jej výmera upravila na terajšiu výmeru, ktorá zodpovedá siaham uvedených ešte v kúpno-predajnej zmluve z roku 1929.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 240/1990 Zb., č. 163/2002 Z. z. a č. 655/2004
Z. z. Zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 1.174,84 € na účet právneho zástupcu žalobcov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná W. G., M. X.. Navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil v celom rozsahu, vrátane výroku o trovách konania a vrátil ho súdu prvého stupňa na nové prejednanie s dôsledným dodržaním predmetu a vecnosti žaloby, a to určenie predmetu dedičstva. Uviedla, že súd prvého stupňa nenaplnil odporúčania odvolacieho súdu uvedené v zrušujúcom uznesení, ba dokonca ešte viac znejasnil špecifikáciu jednotlivých podielnikov k jednotlivých parcelám. Argumentácie Okresného súdu Michalovce neboli podložené písomnou dokumentáciou, t.j. z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní a niektoré dôkazy neboli tiež nesprávne vyhodnotené. Tým bol nesprávne určený aj okruh spoluvlastníkov podielov k jednotlivým parcelám. Prvostupňový súd neuviedol čomu uveril a čomu nie a z akých dôvodov a nereagoval na podnety obhajoby, tieto podnety ani nevyhodnotil, preto sa javí napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako zmätočný, ničím nepodložený a nepreskúmateľný.
Odvolateľka v odvolaní uvádza, že súd prvého stupňa ničím nepodložil a nezdôvodnil svoje rozhodnutie o určení, že do dedičstva po nebohej I. S. patrí predmetná parcela a dá sa len predpokladať, že vychádzal z uznesenia Okresného súdu Michalovce č. k. 13C/104/2007-108 zo dňa 26.4.2012, kde rozhodol, že súd určuje, že do dedičstva po nebohej I. S., M. H., nar. X.X.XXXX, ktorá zomrela XX.X.XXXX patrí v celosti parcela registra „E“ č. 1324/199, zapísaná na LV č. XXX Y..Ú.. W.. Toto uznesenie nebolo zdôvodnené, z akých dôkazových materiálov vychádzalo alebo na akom písomnom dokumente je postavené. W. G. nebola pozvaná na pojednávanie, ktorého výsledkom bolo toto uznesenie a zároveň proti tomuto uzneseniu nebolo prípustné odvolanie, a preto bolo znemožnené tejto žalovanej predstúpiť pred súd a obhajovať svoje postoje. Tvrdila, že jej nebol doručený ani návrh novej žaloby, takže k dnešnému dňu nepozná jej obsah, ani úplné znenie. Poukazovala na opätovné zrušovania rozsudkov súdu prvého stupňa v tejto veci odvolacím súdom. Vyvodila z toho, že I.Á. S., M. H. sa nikdy nemohla stať ani k dátumu svojho úmrtia výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Namietala ďalej, že ani ku dňu podania odvolania Okresný súd Michalovce nevydal písomné rozhodnutie o tom, že zastavuje žalobu vo veci žaloby sp. zn. 13C/104/2007, pretože pôvodná žalobkyňa I. S., M. H. zomrela XX.X.XXXX. Smrťou žalobkyne sa podľa nej uzatvára predmet, vec a podstata pôvodnej žaloby a končí sa aj zastupovanie JUDr. Kožuškom, pretože smrťou klientky stratil mandát vo veci ako právny zástupca vystupovať. Nie je preto možné spájať súdne trovy JUDr. Kožuška, viazané na zastupovanie I. S. do dátumu jej smrti s titulom predmetu novej žaloby a zastupovaním nových žalobcov v tejto novej žalobe. Za ďalšie pochybenie okresného súdu považuje odvolateľka jeho tvrdenie, že nie je možné zadovážiť prameň dokumentu - na základe ktorého sa dnes už nebohá I. S., rodená H. stala vlastníčkou predmetnej parcely, že ho nie je možné preskúmať. Pokiaľ súd vyzval I. G. ako splnomocneného zástupcu tejto žalovanej v konaní, aby predložil písomnú plnú moc na zastupovanie, tak tento zástupca vyhlásil, že v žiadnom spore za účasti žalobcov I. Y. Z. G.. vo veci určenia vlastníckeho práva nevystupoval a nikoho nezastupoval. Uznesenie zo dňa 26.4.2012 je zavádzajúce nepravdivé, vychádza z nepodložených písomných materiálov, pretože nie je uvedená ani spisová značka, o akú žalobu ide, ani na akom základe, kde by I. Y. a spol. vôbec niekedy pred okresným súdom vystupovali ako žalobcovia vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V spore vedenom na Okresnom súde Michalovce so žalobou určenia vlastníckeho práva, v ktorom zastupoval W. G. I. G. pred súdom asi 20 rokov, nikdy neboli v okruhu účastníkov sporu I. Y. Z. G... Je preto zavádzajúce zo strany okresného súdu, pretože spor 13C/104/2007 bol ukončený, keďže žalobkyňa I. S., M. H. je po smrti, JUDr. Kožuško stratil mandát zastupovať ako právny zástupca v tomto spore a Okresný súd Michalovce mal už iba vydať uznesenie o zastavení konania. Žalobcovia uvedení v napádanom rozsudku nikdy neboli účastníkmi sporu ani na strane žalobcov v pôvodnej veci o určenie vlastníckeho práva.
Podľa názoru odvolateľky sa Okresný súd Michalovce nevysporiadal ani s totožnosťou I. S., M. H., t.j. po kom oprávnene dedila a či vôbec oprávnene dedila, vzhľadom k skutočnostiam, ktoré boli zistené, vyslovil pochybnosti, či I.M. S. zapísaná v zápisnici č. 302 pod B5 je totožná s I. N., rodenou S., zapísanou pod B8b tejto zápisnice. O to viac, že Okresný súd Michalovce nezabezpečil listiny č.d. 1405/1915 a č.d. 875/1941, čo bolo zásadnou podmienkou pre identifikáciu. Okresný súd Michalovce nevyvrátil pochybnosti, po kom vlastne dedila I. F. a akú čiastku, po kom dedila I. S., M. H. a akú čiastku. Nesúhlasila s tvrdením, že manželia C. K. a jeho manželka kúpili od predávajúcich I. S. Z. I. G. V. ornú pôdu už vo vydelenom stave. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, hoci pôvodný zámer bol asi taký na základe zmluvy 1929, ale k skutočnému naplneniu nedošlo, preto sú vlastne ďalej vedené písomné
záznamy v zápisnici č. 302 o tom, že nedošlo k vydeleniu nehnuteľnosti na základe kúpnopredajnej zmluvy z roku 1929 svedčí aj zápis, pretože tento zápis sa uskutočnil len ako spoluvlastnícky podiel k všetkým nehnuteľnostiam, a to v podiele 15/84 + 15/84, teda aj k spornej parcele 831/113 v zápisnici č. 302. Podľa odvolateľky výrok rozsudku okresného súdu trpí aj ďalším nedostatkom, lebo v podstate pri jeho zápise by sa žalobkyňa I. S. rodená H., ktorá však pri vynesení rozsudku už nemala spôsobilosť byť účastníčkou konania, stala výlučnou vlastníčkou vyššej uvedenej spornej parcely a zároveň by ostala aj podielovou spoluvlastníčkou vo zvyšných parcelách vedených na LV č. XXX kat. úz. W.. Tvrdenia súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku považuje táto žalovaná za postavené len na úvahách a domnienkach, ktoré však nemožno akceptovať. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že žalobcovia si odvodzujú svoje právo na základe zmluvy z roku 1951 a na základe vydržania, tak pôvodná žalobkyňa I. S., M. H. v priebehu sporu ničím nepreukázala, že takáto zmluva z roku 1951 existovala, že bola niekde zaznamenaná a zmluva o vydržaní taktiež nebola nikdy preukázaná o čom svedčí zápis v zápisnici č. 302, kde je pod B7a,b spoluvlastnícky podiel 15/84 + 15/84 vedený na meno C. K. a jeho manželky. Keďže nebol žiaden zákonný dôvod na vydržanie uvedenej spornej parcely, tak nemohlo ani k reálnemu vydržaniu spornej parcely dôjsť a žalobkyňa nemohla spornú parcelu ani pokojne a nerušene užívať až kým nebola vzatá do JRD. Čo sta týka trov konania, účastníci sporu na strane žalovaných, pričom niektorých z nich W. G. vôbec nepozná, počas súdneho sporu zomreli. Okresný súd Michalovce nerozdelil trovy konania do doby úmrtia pôvodnej žalobkyne I.M. S., M. H., keď sa skončil mandát na zastupovanie JUDr. Kožuškom, pretože do tej doby nebol úspešný. V novom súdnom spore zase prvostupňový súd jednotlivo neurčil rozdelenie trov, neurčil nositeľa pohľadávky, preto výkon rozhodnutia tohto súdu by bol nerealizovateľný o to viac, že N. K. pôvodne žalovaný zomrel, pričom bol jedným zo žalovaných, ktorí sa vôbec nepoznajú. Podľa odvolateľky sa tiež mal súd prvého stupňa zaoberať otázkou, či do času smrti I. S., M. H. mala alebo nemala predmetnú parcelu registra „E“ č. 1324/199 zapísanú na liste vlastníctva. Ak by ju mala, mal byť sa súd prvého stupňa týmto zaoberať a doložiť vierohodným dokladom, avšak v čase smrti I. S. ju v skutočnosti nemala zapísanú na liste vlastníctva, a preto žalobcovia nemajú vlastne čo dediť.
Žalovaní I. X. Z. I. X. sa písomne vyjadrili k podanému odvolaniu žalovanou W.Ý. G. v tom zmysle, že nemajú vedomosti o tom, že by sa niekedy zúčastňovali sporu v právnej veci navrhovateľky I. Y. a spol. proti odporcovi W. T. a spol. o určenie vlastníckeho práva, a preto sa k tomuto ani nevyjadrujú. Zúčastňovali sa iba sporu, kde bola žalobkyňou I. S., rodená H., s predmetom žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a tento spor skončil úmrtím I. S., M. H.. Zároveň uviedli, že v plnom rozsahu súhlasia s textom a obsahom odvolania žalovanej W. G.. Písomné vyjadrenie presne v tom istom zmysle a znení podal aj žalovaný J. I..
Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že pokladajú rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, výrok rozsudku je v odôvodnení rozsudku podrobne a presvedčivo odôvodnený a v celom rozsahu sa žalobcovia s týmto rozsudkom stotožňujú. Prvostupňový súd vykonal a vyhodnotil dokazovanie skutočne zdĺhavého súdneho sporu a na základe dokazovania vyhovel žalobe. Uviedli, že nepovažujú za potrebné vyjadrovať sa k namietaným skutočnostiam vyplývajúcim z postupu súdu, pokiaľ ide o zmenu v účastníctva po smrti pôvodnej žalobkyne a úprave petitu žaloby, pretože súd skutočne postupoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Taktiež neobstojí ani námietka odvolateľky ohľadom účastníctva v tomto konaní o totožnosti osoby I. S. Z. I. N., rodenej S., pretože touto námietkou sa prvostupňový súd dôsledne zaoberal, zadovážil si potrebné listinní dôkazy a jeho záver, ktorý bol prijatý o totožnosti tejto osoby je správny. Spochybňovanie kúpnopredajnej zmluvy z roku 1929 a reálnej deľby predmetných nehnuteľností je v rozpore s jednoznačnými dôkazmi, ktoré v tomto smere boli žalobcami produkované a prvostupňový súd vo svojom zdôvodnení rozsudku na nich poukazuje. Znenie zápisu v zmluve z roku 1929 jednoznačne nasvedčuje tomu, že už pred touto zmluvou, teda pred rokom 1929 pôvodne zapísaní spoluvlastníci štyroch parciel, vedených v pozemnoknižnej zápisnici č. 302 si tieto nehnuteľnosti podľa parciel aj rozdelili a pri tejto deľbe pôvodnej vlastníčke I. S., rodenej I. V. G. pripadla parcela práve č. 831/113, ktorej zodpovedá výmera 2125 siah. Práve túto parcelu po kúpe vo vydelenom stave nadobúdatelia užívali ako vlastníci, čo jednoznačne potvrdil aj ich syn N. K. vo viacerých svojich výpovediach aj pred súdom. O tom, že došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti v prírode svedčí vlastne aj tvrdenie právneho zástupcu žalovanej I. G. na pojednávaní dňa 23.3.1999, kde uvádza, že právni predchodcovia jeho manželky I. X. Z. I. X. neužívali nehnuteľnosti spolu s K., ale každý používal svoju parcelu. Starí rodičia užívali pozemky až do roku 1972, kedy boli pojaté do roľníckeho družstva, keďže tento právny predchodca na parcele už nemohol pracovať, lebo bol starý. Poukázali,
že je ťažko predstaviteľné, aby v tom čase, keď sa súkromne hospodárilo maloroľníkmi na pôde, by hospodárili títo roľníci vo forme spoluvlastníctva, najmä ak sa jednalo o osoby, ktoré neboli príbuznými. Pokiaľ odvolateľka dôvodí, že pri určení výlučného vlastníctva k súdenej parcele by žalobcovia ostali aj podielovými spoluvlastníkmi u zvyšných parciel, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX k. ú. W., žalobcovia vo vyjadrení uvádzajú, že spoluvlastníctvo k pôvodným pozemnoknižným parcelám zaniklo v dávnej minulosti práve reálnou deľbou a je vecou ostatných spoluvlastníkov, resp. vlastníkov, aby si usporiadali svoje vlastnícke právo k predmetným parcelám a žalobcovia si už nebudú v budúcnosti môcť robiť nárok, pokiaľ ide o určenie vlastníckeho práva k ostatným parcelám, vzhľadom na to, že ich spoluvlastnícky podiel bol vyčlenený v teraz žalovanej parcele. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalovanú W. G. zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslili vo výške 110,71 € v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/04 Z.z. v úplnom znení, pričom keďže ide o troch žalobcov, bolo použité ust. § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky ( 51,45 eur + 51,45 eur x 2 - 50 %) a k tomu režijný paušál, 7,81 eur.
Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1 riadne oznámené.
Podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dôsledné a správne odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Žalovaná odvolanie podala (ako to vyplýva z jeho obsahu) z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a tiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, t.j., že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov so zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Nesprávnym posúdením veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav ku ktorému dochádza, ak súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel k záveru, že postupu súdu prvého stupňa v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia, zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania. Rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody uvedené v tomto rozsudku. Súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie na preukázanie skutkových tvrdení a tieto dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p..
Neobstojí ani tvrdenie žalovanej W. G. v odvolaní o nepreskúmateľnosti rozsudku pre jeho nezrozumiteľnosť. Súd prvého stupňa pri zdôvodnení rozsudku postupoval podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a v odôvodnení rozsudku súd uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní, vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
Prvostupňový súd určil, že do dedičstva po neb. poručiteľke I. S. patrí predmetná nehnuteľnosť titulom vydržania. Pod vydržaním právna teória rozumie nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku
oprávnenej, pokojnej a ničím nerušenej držby držby po dobu stanovenú zákonom. Vo všetkých prípadoch vydržania musia byť splnené predpoklady: a/ spôsobilý predmet vydržania b/ oprávnenosť držby c/ nepretržitosť, dlhodobosť a pokojnosť trvania držby. Právnym následkom splnenia všetkých predpísaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva. Ak sú pochybnosti, či v minulosti niekto po bodu platnosti bývalých predpisov nadobudol vlastnícke právo vydržaním, túto otázku rozhodne práve súd na základe určovacej žaloby. Súd prvého stupňa sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými predpokladmi a správne uzavrel, že k vydržaniu došlo už vydelenej parcely. Skutočnosť, že táto okolnosť nebola zaznamenaná v pozemkovej knihe a neskôr v katastri nehnuteľností a podiely v tejto parcele boli predmetom dedenia neznamená, že k vydržaniu nemohlo dôjsť, a práve vydržanie je tým zákonným inštitútom, ktorým sa dáva do súladu stav právny so stavom faktickým.
O ostatným odvolacím námietkam žalovanej W. G. odvolací súd uvádza:
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia. Podľa § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu nie je prípustné.
Súd prvého stupňa dňa 26.4.2012 uznesením pripustil zmenu petitu žaloby, ktorú pôvodne podala žalobkyňa I. S. na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na určenie, že táto nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nej, pričom zmenu žaloby navrhli právni nástupcovia žalobkyne. Dňa 9.5.2012 bolo uznesenie o pripustení zmeny petitu žaloby riadne doručené žalovanej I. G. do vlastných rúk, išlo len o znenie výroku žaloby vzhľadom na úmrtie pôvodnej žalobkyne bez toho, aby bola menená právna kvalifikácia alebo skutkové okolnosti, na ktorých bola žaloba založená. Odvolací súd na vysvetlenie odvolateľke uvádza, že stále ide o právnu vec, ktorá začala žalobou pôvodnej žalobkyne ešte dňa 13.7.1994 v pôvodne označenom konaní Okresného súdu Michalovce 8C/656/1994. Platia preto všetky úkony všetkých účastníkov konania, pričom právni nástupcovia týchto účastníkov sú úkonmi svojich právnych predchodcov urobených v tomto konaní viazaní. Mylne sa preto domnieva žalovaná I. G. ako aj ostatní žalovaní, ktorí s jej odvolaním a jeho dôvodmi vyjadrili súhlas, že ide o úplne nové konanie a po smrti I. S. malo dôjsť k zastaveniu konania.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Zastavenie konania bude opodstatnené vždy, keď strata spôsobilosti byť účastníkom je spôsobená jeho smrťou, a konanie sa v dôsledku toho stane bezpredmetným (napr. konanie o povolenie uzavrieť manželstvo). Súd môže bez prerušenia pokračovať v konaní najmä vtedy, keď je zo zákona zrejmý nositeľ hmotnoprávneho vzťahu, v ktorom pôvodne vystupoval aj účastník, ktorý stratil spôsobilosť. Ak účastník konania zomrel, súd pokračuje v konaní spravidla s dedičmi tohto účastníka. Avšak nie vždy musí ísť o dediča. Súd môže pokračovať v konaní aj s osobou, ktorá podľa výsledku dedičského konania prevzala právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. Osoba, ktorá nastúpi do konania namiesto doterajšieho účastníka, má v celom rozsahu postavenie doterajšieho účastníka vrátane rozhodovania o trovách konania. Keďže zomrela pôvodná žalobkyňa I. S. ale aj pôvodná žalovaná v 2. rade I. X. ešte v priebehu prvostupňového konania, došlo k univerzálnej sukcesii (nástupníctvu) a súd musí vyvodiť dôsledky z takého vývoja hmotnoprávnych vzťahov, ktoré znamenajú prevod jednotlivého práva a povinnosti tvoriacich obsah týchto vzťahov. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, ak bez ďalšieho konal s právnymi nástupcami týchto účastníčok, lebo právne nástupníctvo bolo preukázané dedičskými rozhodnutiami. Vzhľadom na charakter sporu, ktorého predmetom je určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej I. S., nebolo potrebné zastavovať konanie proti tejto osobe, ako sa mylne domieva odvolateľka.
Po rozhodnutí súdu prvého stupňa v priebehu odvolacieho konania zomrel dňa 15.11.2012 žalovaný N. K. a jeho podiel v predmetnej nehnuteľnosti dedila I. Y., čo vyplýva z Osvedčenia o dedičstve vydanom notárkou JUDr. Máriou Kožuškovou, notársky úrad Michalovce pod č. k. Okresného súdu Michalovce 21D/1125/2012 zo dňa 5.3.2013.
V priebehu odvolacieho konania zomrel aj žalobca v 2. rade N. S. (4.1.2013), do úvahy ako dedičia prichádzali ostatní žalobcovia ( potvrdenie notárky v konaní Okresného súdu Michalovce 12D/28/2013), sú teda jeho právnymi nástupcami v konaní.
Súd prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ako aj vyhlášky upravujúce odmeny a náhrady advokátov. Pokiaľ namieta žalovaná W. G. v odvolaní, že JUDr. Kožuško nemohol zastupovať v konaní žalobcov, ktorí nastúpili do konania po smrti pôvodnej žalobkyne I. S., toto tvrdenie nie je správne. V spise sa nachádzajú plné moci týchto právnych nástupcov pre advokáta JUDr. Kožuška a súd prvého stupňa rozlíšil v odôvodnení priznaných trov obdobia, kedy zastupoval jednu žalobkyňu a kedy ostatných žalobcov. Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil výrok rozsudku o náhrade trov konania, lebo prvostupňový súd pochybil pri výpočte náhrady trov konania. Vyjadrenie k odvolaniu dňa 12.2.2010 bolo podané JUDr. Kožuškom, keď žila ešte pôvodná žalobkyňa, preto tu patrí náhrada len 51,45 eura a 7,21 eura režijný paušál. Tiež vyhláška č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom k 15.5.2012 už zakomponovala novelu vykonanú vyhl. č. 232/2010 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a bolo už zmenené ust. § 13 ods. ods. 2 o znížení odmeny o 50%, nie 20%. Toto všetko zohľadnil odvolací súd a priznal žalobcom náhradu trov konania 1.121,63 eura.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom náhradu trov proti žalovanej W.S. G., ktorá podala odvolanie a nebola v odvolacom konaní úspešná. Trovy odvolacieho konania žalobcov predstavuje jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 5.3.2013, kedy už žalobca N. S. bol po smrti, išlo o zastúpenie dvoch žalobcov. Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb § 13 ods. 2 sa znižuje odmena o 50%, preto súd priznal žalobcom za tento úkon právnej služby 58,66 eura (51,21 eura podľa §10 ods. 1 a režijný paušál 7,21 eura podľa § 16 ods. 3).
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 . ( § 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.