Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/89/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcov: 1/ Poľnohospodárske družstvo Vajnory, so sídlom Hospodárska 9, Bratislava, IČO: 00 190 284, X/ V.. H. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Ľ. X, H., oboch zastúpených Advokátska kancelária MULARČIK A PARTNERI s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, proti žalovanej: I.. J. B., T.. XX.XX.XXXX, H. M.Ľ. XXXX/XXX, H., zastúpenej advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Vajanského nábrežie 5, Bratislava, o neúčinnosť darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05. júna 2019, č.k. -149, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok proti žalobcom 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi Ing. Stanislavom Ondrušom ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorou bolo na žalovanú prevedené vlastníctvo nehnuteľností zapísané do katastra nehnuteľností na LV č. XXXX, B. H. V., B. H. - I..Č.. D., Y. Ú. D., C. M. „. J. na Y. I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I.2., F.É. C. Z. T., C..Č.. XXXX, B. D. XXX I., F. C. Z. T., C..Č.. XXXX/X, B. D. XXX I.2., F. C. Z. T., M. S. G.. Č.. XXXX, C. na C. Č. XXXX Z. M. S. G.. Č.. XXXX, C. na C. Č. XXXX, D. C. X/X, D. Y. H. C. D. Y. D. na Okresnom Ú. H., Y. B. C. D.-XXXXX/XX, je voči žalobcom 1/ a 2/ právne neúčinná. Rozhodol tak podľa § 42a ods. 1, 2, 3, § 42b ods. 1, 2, § 116 Obč. zákonníka s odôvodnením, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 14.12.2015 bola medzi žalobcom 1/ ako predávajúcim a V.. G. B. ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva č. 10/12/2015, predmetom ktorej bola kúpa predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 60.000 eur. Na základe darovacej zmluvy zo dňa 09.04.2017 uzavretej medzi V.. G. B. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou nadobudla tieto nehnuteľnosti žalovaná. Z listiny nazvanej ako Uznanie dlhu a jeho úhrada zo dňa 19.06.2017, s notársky overeným podpisom V.. G. B.Š., zistil, že uznáva čo do dôvodu a rozsahu záväzok v sume 60.000 eur vrátiť žalobcovi 1/. Z listiny nazvanej ako Uznanie dlhu a jeho úhrada zo dňa 19.06.2017, s notársky overeným podpisom V.. G. B. zistil, že uznáva čo do dôvodu a rozsahu záväzok v sume 60.000 eur vrátiť žalobcovi 2/. Zo zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku zn. zo dňa 19.06.2017 zistil, že predmetom záložného práva v zmysle zmluvy sú predmetné nehnuteľnosti, v prospech záložného veriteľa žalobcu 2/. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava II, katastrálny odbor, zo dňa 26.07.2017 úrad zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam špecifikovaným v záložnej zmluve, v súlade s ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona s odôvodnením, že záložca nie je v čase rozhodovania o návrhu na vklad vlastníkom nehnuteľností. Výpoveď žalovanej v spojení s listinnými dôkazmi, najmä s darovacou zmluvou zo dňa 09.04.2017 vyhodnotil ako presvedčivú, keď aj svedok V.. G. B., manžel žalovanej, vo

svojej výpovedi uviedol, že manželke sľúbil darovať rodinný dom z dôvodu, že sa za ním presťahovala do Bratislavy a v prípade, že by sa s ním niečo stalo, aby mala zabezpečené bývanie. Obával sa vplyvu svojej predchádzajúcej manželky, ktorá by v prípade dedenia prostredníctvom detí mohla žalovanú pripraviť o strechu nad hlavou. Darovacia zmluva bola podpísaná v deň l. výročia ich svadby, t. j. 09.04.2017, ich manželstvo bolo uzavreté 09.04.2016, ako to vyplýva z o sobášneho listu. Konštatoval, že výpovede žalovanej a svedka, jej manžela, sa javili ako logicky súvisiace, keď korelovali s obsahom listinných dôkazov, najmä s darovacou zmluvou a jej dátumom podpisu. Z potvrdenia zamestnávateľa žalovanej vyplýva, že bola v deň podpisu uznaní dlhu manželom dňa 19.06.2017 v práci, teda nebola prítomná pri rokovaniach manžela so žalobcom 2/, ani pri podpise uznaní dlhu u notára, čo vyvracia tvrdenia žalobcov. Z výpovede žalovanej v spojení s výpoveďou svedka, jej manžela, ustálil, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno, že nepoznala úmysel svojho manžela ako dlžníka ukrátiť veriteľa a táto jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, keď darovacia zmluva bola podpísaná 09.04.2017 a právny úkon uznania dlhu bol podpísaný 19.06.2017, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch odvtedy, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti pozostávajúci z preukázania skutočností, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. O listinách uznania dlhu podpísaných 19.06.2017 sa jej manžel zveril až po podpise. Poukázal na to, že je vylúčené, že by mohla mať o tom vedomosť v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 09.04.2017, keď o takomto zámere netušil v danom čase ani svedok, jej manžel a ani žalobcovia v čase podpisu darovacej zmluvy neuvažovali o tomto spôsobe zabezpečenia ich pohľadávky. Ďalej konštatoval nesplnenie predpokladu existencie vymáhateľnej pohľadávky, ktorou by žalobcovia disponovali, na základe čoho ustálil, že nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, a to z dôvodu, že obe listiny - uznania dlhu voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, ktoré sú podstatou vedenia predmetného sporu, vyhodnotil ako nevymáhateľné - zatiaľ nežalovateľné pohľadávky vzhľadom na lehotu ich splatnosti do 31.12.2018. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia 1/ a 2/, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vydať rozsudok, ktorým odvolací súd žalobe vyhovie a žalovanej uloží povinnosť nahradiť im trovy konania. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedli, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná nadobudla nehnuteľnosti na základe účelovo uzatvorených darovacích zmlúv s cieľom vyhnúť sa záväzkom, ktoré mal darca. O účelovosti svedčí to, že darovacie zmluvy boli podpísané overeným podpisom pred notárom dňa 18.06.2017, t.j. deň pred podpisom záložných zmlúv v prospech žalobcu na zabezpečenie záväzkov V.. G. B.Z., o čom svedčí aj to, že dňa 18.06.2017 bol deň pracovného pokoja, nedeľa. Nesprávne súd prvej inštancie vyhodnotil aj výpovede V.. G. B. a žalovanej, a to najmä v tom smere, že žalovaná sama uviedla, že manžel V.. G. B. má podpísať uznanie dlhu záložnou zmluvou, týkajúcou sa rodinného domu, a vtedy pochopila o čo žalobcom ide, že chcú získať rodinný dom vo D.. Z výpovede V.. G. B. vyplýva aj to, že dôvodom prevedenia domu na manželku bolo nevyporiadané BSM z minulého manželstva, z čoho jednoznačne vyplýva, že jeho úmysel smeroval k tomu, aby sa zbavil akýchkoľvek svojich záväzkov. Podľa ich názoru na základe vykonaného dokazovania je nesporná existencia hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcami a V.. G. B.B. a na tomto základe bola podaná žaloba opodstatnená a súladná so zákonom, vrátane preukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcov. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil pojem „vymáhateľná pohľadávka“ podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.12.1999 sp.zn. , podľa ktorého pojem „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou vykonateľnou súdnym rozhodnutím, ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Takýto právny názor vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR -26 zo dňa 23.06.2009.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Zotrvala na svojich námietkach uvedených v konaní pred súdom prvej inštancie, že žalobcovia nedisponovali a ani nedisponujú vymáhateľnou pohľadávkou voči jej manželovi a tak nie je splnený prvý zo základných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Nesúhlasila s tým, že by mali žalobcovia voči jej manželovi pohľadávky vo výške 120.000 eur, každý z nich po 60.000 eur ako tvrdia, keď nimi predložené listiny, prezentované ako „uznania dlhu“ nie sú platnými právnymi úkonmi, boli podpísané pod nátlakom , v omyle, trpia prvkami zmätočnosti a ide o zastierací právny úkon „Uznanie dlhu“ voči žalobcovi 1/

navyše nie je možné vzhľadom na absenciu základných náležitostí považovať za akékoľvek uznanie dlhu. Nepravdivé a nepreukázané je tvrdenie žalobcov, že jej manžel mal mať dlh voči nim vo výške 120.000 eur z titulu nadobudnutia nehnuteľností podľa KZ č. 10/12/2015 uzavretej dňa 14.12.2015 medzi žalobcom 1/ a manželom žalovanej, a to v sume 60.000 eur voči žalobcovi 1/ a vo výške 60.000 eur voči žalobcovi 2/. V tejto súvislosti poukázala na čl. III. bod 3. 1 predmetnej kúpnej zmluvy, v ktorom bola dohodnutá kúpna cena v sume 60.000 eur, pričom kúpna zmluva neobsahuje žiadne dojednania o zľave z kúpnej ceny, ani žiadne ďalšie dojednania zaväzujúce jej manžela k ďalšej úhrade. Záväzok manžela žalovanej uhradiť žalobcovi 1/ kúpnu cenu bol v plnom rozsahu splnený žalobcom 2/ ako pristupujúcim dlžníkom na základe dohody o pristúpení záväzku zo dňa 15.12.2015, a teda žalobca 1/ nemá žiadnu pohľadávku voči manželovi žalovanej. Pohľadávka žalobcu 2/, ktorá vznikla z titulu pristúpenia, bez osobitnej dohody o podiele na spoločnom dlhu predstavovala v čase podania žaloby z titulu zákonnej solidarity dlžníkov iba polovicu zo sumy 60.000 eur, a to 30.000 eur, navyše nesplatných a túto sumu jej manžel uhradil na účet žalobcu 2/ dňa 21.12.2018, čo žalobca 2/ potvrdil. Túto sumu uhradil, aj keď bol so žalobcami dohodnutý, že dom dostane ako benefit za výsledky jeho činnosti ako riaditeľa družstva, kedy zoptimalizoval fungovanie družstva. Žalobca 2/ na pojednávaní dňa 17.04.2019 potvrdil, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu 1/ na manžela žalovanej mal mať istú formu benefitu, avšak neobjasnil ani po opakovaných otázkach v čom mal spočívať benefit pre manžela žalovanej. Skutočnosť, že žalobcovia nedisponovali a nedisponujú voči jej manželovi pohľadávkami, bola preukázaná vykonanými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou č. 10/12/2015 zo dňa 14.12.2015, vyjadreniami žalovanej, ktoré neboli protistranou popreté - tak ako vyplýva z jej vyjadrenia zo dňa 04.06.2018, znením listín predložených žalobcami označenými ako „Uznania dlhu“, ktoré žalovaná namieta, že nemožno považovať za uznania dlhu, ani za platné právne úkony, že boli podpísané pod nátlakom a v omyle, avšak boli vyhotovené samotnými žalobcami, ako aj výsluchom manžela žalovanej. Ak by aj žalobcovia disponovali voči jej manželovi akoukoľvek pohľadávkou, neboli údajné pohľadávky žalobcov v čase podania žaloby a vyhlásenia rozsudku vymáhateľné. Namietala aj nesplnenie druhého predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je preukázanie úmyslu ukrátiť veriteľov. Uviedla, že k darovaniu došlo nie z dôvodu záujmu ukrátiť veriteľov, ale za účelom scelenia rodiny, pri prvom výročí sobáša žalovanej a jej manžela; jej manžel mal dostatočne vysoký nadpriemerný príjem a spolu s ňou disponujú aj značnými úsporami. Uvedené bolo preukázané sobášnym listom zo dňa 09.04.2016, darovacou zmluvou zo dňa 09.04.2017, mzdovým dekrétom zo dňa 01.11.2013 a výsluchom manžela žalovanej. Krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Poukázala na to, že jej manžel si riadne plní povinnosti, nie je voči nemu vedená exekúcia, ani iné konanie, predmetom ktorého by bolo zaplatenie dlhu. Dôkazom, že jej manžel nemal v úmysle ukrátiť akýchkoľvek veriteľov, je aj úhrada sumy 30.000 eur dňa 21.12.2018 na účet žalobcu 2/. Zotrvala aj na tom, že v čase darovania nevedela o žiadnych pohľadávkach a je presvedčená, že darovanie prebehlo riadne a zákonným spôsobom. Poukázala aj na to, že darovanie nehnuteľností časovo predchádzalo vyhotoveniu a podpisu listín označených ako „Uznanie dlhu“. K tvrdeniam žalobcov uvedených v ich odvolaní uviedla, že tieto považuje za zavádzajúce, zmätočné, neopodstatnené a nepravdivé. Darovacia zmluva bola podpísaná dňa 09.04.2017 a dňa 18.06.2017 bolo vykonané iba uznanie podpisu prevodcu za vlastný. Dôvod časového rozdielu bol preukázaný výsluchom V.K.. G. B., ktorý overenie podpisu vykonal po zdravotných problémoch, po tom, ako kataster vytkol neoverené podpisy na zmluvách a potom ako V.. G. B. mal rozhovor s otcom žalovanej. Dátum 18.06.2017 je podľa jej názoru irelevantný. Uzatvorenie darovacej zmluvy a overenie podpisu jej manželom bolo vykonané v čase, kedy žalovaná nemala a nemohla mať vedomosť o akýchkoľvek pohľadávkach vyplývajúcich z listín Uznanie dlhu, keď tieto boli predložené V.. G. B. až neskôr, a to dňa 19.06.2017, čo potvrdil sám žalobca 2/ vo svojej výpovedi. Žalovaná nevedela v čase uzatvorenia darovacej zmluvy ani v čase overenia podpisu o akýchkoľvek záväzkoch jej manžela, pri uzatváraní zmluvy sa na to pýtala, a na jej žiadosť zakomponoval do zmluvy aj ustanovenie, kde jej manžel písomne vyhlasuje, že na nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená, a ani iné právne povinnosti, a že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali za následok neplatnosť tejto zmluvy alebo by mohli ohroziť platnosť zmluvy. Pokiaľ ide o jej výpoveď namietala, že tvrdenie žalobcov je účelovo skrátené a vytrhnuté z kontextu, pretože neuviedla, že jej manžel má podpísať záložnú zmluvu, ale, že neskôr po júni 2017 kedy sa vzťahy medzi žalobcom 2/ a manželom žalovanej zhoršili, a keď už boli listiny - Uznanie dlhu a záložná zmluva jej manželom podpísané, sa dozvedela, že žalobca 2/ nútil podpísať jej manžela uznanie dlhu so záložnou zmluvou, čo ona spätne vyhodnocuje ako snahu o ukrátenie jej manžela, ktorý dom dostal ako benefit za výkon činnosti pre žalobcov. K tvrdeniu

žalobcov, že jej manžel previedol dom aj z dôvodu nevysporiadaného BSM uviedla, že z jeho výpovede je zrejmé, že s ohľadom na predchádzajúcu rodinnú situáciu chcel zabezpečiť pre žalovanú určitý pocit istoty pri presťahovaní do Bratislavy, keby sa mu niečo stalo a ako dar k prvému výročiu. Zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by mal V.. G. B. záväzok voči bývalej manželke, resp. že by úkon realizoval z dôvodu zbavenia sa svojich záväzkov. Zmätočné a nepravdivé je aj tvrdenie žalobcov, že pojem „Vymáhateľná pohľadávka“ nevyložil súd prvej inštancie v súlade s nálezom Ústavného súdu SR - 26 zo dňa 23.06.2009.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvali na svojom odvolaní a námietkach v ňom uvedených. Trvali na tom, že majú voči manželovi žalovanej pohľadávky v sume 120.000 eur, pričom žalobca 1/ má pohľadávku v sume 60.000 eur a žalobca 2/ má pohľadávku v sume 60.000 eur, čo preukázali listinnými dôkazmi. Výpoveďou žalobcu 2/, ktorý bol a je predseda Poľnohospodárskeho družstva Vajnory, bolo vysvetlené za akých podmienok mohli zamestnanci družstva kupovať nehnuteľnosti a aké výhody im vyplývali z pracovného pomeru a následnej kúpy nehnuteľností. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že darovaciu zmluvu podpísala dňa 09.04.2017, považujú za podozrivé, že podpis uznala za vlastný pred notárom dňa 18.06.2017 (nedeľa), deň pred podpisom záložných zmlúv v prospech na zabezpečenie záväzkov V.. G. B.Š. zo dňa 19.06.2017 (pondelok). S poukazom na výpoveď žalovanej namietali, že žalovaná mala vedomosť o tom, že dom nebol kupovaný v plnej cene, ale bol nejakým benefitom; pre pokoj duše prepísal V.. G. B. nehnuteľnosť na svoju manželku. Taktiež svedok V.. G. B. sám uviedol, že dom dostal ako nejaký benefit z družstva. Taktiež uviedol, že žalobcovi zaplatil 30.000 eur, a teda svedok mal vedomosť, že mal dlžobu voči žalobcom.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ uviedla, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení, v ktorom sa obsiahlo vyjadrila k priebehu konania, ako aj k odvolaniu žalobcov proti rozsudku. Žalobcovia vo svojom vyjadrení opakujú svoje tvrdenia z prvostupňového konania, s ktorými sa konajúci súd riadne vysporiadal a žalovaná považuje ich tvrdenia za zavádzajúce, zmätočné, neopodstatnené a nepravdivé a v plnom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom. K jednotlivým tvrdeniam žalobcov uvedených v ich vyjadrení sa vyjadrila zhodne ako vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Pokiaľ žalobcovia poukázali na to, že jej manžel uhradil žalobcovi 2/ sumu 30.000 eur s tým, že podľa nich to potvrdzuje, že mal vedomosť o dlhoch voči žalobcom, uviedla, že predmetné tvrdenie je nepravdivé a účelovo skresľujúce. Uvedené konanie jej manžela nepredstavovalo a nepredstavuje žiadne potvrdenie iných údajných pohľadávok.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

7. Žalobcovia sa v konaní domáhali proti žalovanej určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi V.. G. B. ako darcom a žalovanou ako obdarovanou, ktorou bolo na žalovanú prevedené vlastníctvo nehnuteľností zapísaných na W. Č.. XXXX, B. H. V., B. H. - I..Č.. D., Y. Ú. D., C. M. „. J. na Y. I., C..Č.. XXXX B. D. XXX I.2., F. C. Z. T., C..Č.. XXXX, B. D. XXX I.2., F. C. Z. T., C..Č.. XXXX/X, B. D. XXX I.2., F. C. Z. T., M. S. G.. Č.. XXXX, C. na C.. Č.. XXXX Z. M. S. G.C.. Č.. XXXX, C. na C.. Č.. XXXX, v podiele 1/1, vklad ktorých bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade Bratislava, katastrálnom odbore pod D.-XXXXX/XX. Svoj nárok odôvodnili tým, že V.. G. B. im dlhuje celkovú sumu 120.000 eur, z toho žalobcovi 1/ sumu 60.000 eur, ktorý dlh písomne uznal dňa 19.06.2017 a zaviazal sa ho uhradiť a zabezpečiť vrátenie dlhu záložnou zmluvou, ktorou dal do zálohu nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby a zmenkou, a žalobcovi 2/ sumu 60.000 eur, ktorý dlh zabezpečil rovnakým spôsobom. Žalobca 2/ a V.. G. B. uzatvorili dňa 19.06.2017 zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku, ktorou dal do zálohu nehnuteľnosti špecifikované v petite žaloby. Bezprostredne po podpise zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku previedol V.. G. B. na svoju manželku, žalovanú, všetky nehnuteľnosti, ktoré dal do zálohu žalobcovi 2/, ktorými sa zaviazal zabezpečiť svoj dlh voči žalobcovi 1/. Preto bol návrh žalovaného 2/ na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietnutý s odôvodnením, že V.. G. B. nie je vlastníkom predmetu záložného práva, ale tento je vo vlastníctve žalovanej. V.. G. B. sa tak zbavil majetku, aby zabránil žalobcom uspokojiť z jeho majetku svoje pohľadávky. Tvrdili, že jeho manželka vedela o záväzkoch svojho manžela, a to z rozhovorov so žalobcom 2/, pretože boli rodinní

priatelia a bola prítomná, keď jej manžel - V.. B. podpisoval Uznanie záväzku obom žalobcom, a napriek tomu vedome prijala dar, ktorým jej manžel krátil svoj majetok a konal proti záujmom žalobcov 1/ a 2/.

8. Súd prvej inštancie správne posudzoval žalobcami uplatnený nárok podľa § 42a ods. 1, 2, 3 a § 42b ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, pričom správne poukázal aj na špecifikum inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkej osoby, spočívajúce v tom, že úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladajú, čoho dôsledkom je presun dôkazného bremena na osobu dlžníkovi blízku, ktorá musí v konaní preukázať, že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďou žalovanej a svedka V.. G. B. správne ustálil, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno, že nepoznala úmysel svojho manžela ako dlžníka ukrátiť veriteľa a táto jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu, keď darovacia zmluva bola podpísaná 09.04.2017 a právny úkon uznania dlhu bol podpísaný 19.06.2017, ako i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto neznalosti, keď manžel sa jej zveril o listinách Uznania dlhu až po ich podpise a je vylúčené, že by mohla mať o tom vedomosť v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 09.04.2017, keď o takomto zámere netušil v danom čase ani svedok, jej manžel, a ani žalobcovia v čase podpisu darovacej zmluvy neuvažovali o tomto spôsobe zabezpečenia ich pohľadávky. Predloženou darovacou zmluvou, ako aj výpoveďou žalovanej a výpoveďou svedka V.. G. B. bolo preukázané, že darovacia zmluva medzi žalovanou a jej manželom V.. G. B. bola uzavretá dňa 09.04.2017, ktorý deň bol prvým výročím ich svadby a následne dňa 18.06.2017 V.. G. B. ako darca uznal svoj podpis na darovacej zmluve za vlastný pred zamestnancom povereným notárom. Taktiež bolo preukázané, že manžel žalovanej pracoval v Bratislave, kde aj žil a chcel tu zostať, a presviedčal žalovanú, aby sa spolu s jej deťmi presťahovala a prišla bývať za ním do Bratislavy, sľúbil jej aj darovanie rodinného domu, keď sa za ním presťahovala do Bratislavy, a to z dôvodu, že mal obavy, aby žalovaná nezostala nezabezpečená pokiaľ ide o bývanie v prípade, ak by sa s ním niečo stalo, a to aj vzhľadom na to, že manželkin otec ju vyplatil z dedičstva, dal jej 87.000 eur, ktoré investovali do rekonštrukcie predmetného domu a jeho predchádzajúca manželka by v prípade dedenia prostredníctvom detí mohla žalovanú pripraviť o strechu nad hlavou. Svedok V.. G. B. vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že keď sa ho manželka pýtala, či má nejaké záväzky, dlhy, odpovedal, že žiadne, lebo taká bola pravda v čase darovania. Časový odstup od podpisu darovacej zmluvy do overenia jeho podpisu uznaním za vlastný vysvetlil vrátením darovacej zmluvy z katastra nehnuteľností z dôvodu, že podpis darcu musí byť overený, jeho zdravotnými problémami a rozhovorom s otcom žalovanej. Správne preto súd prvej inštancie posúdil výpoveď žalovanej a aj výpoveď svedka V.. G. B. ako presvedčivé, logicky súvisiace a zhodné s obsahom predložených listinných dôkazov.

9. Žalobcovia vo svojom odvolaní namietali, že žalovaná sama uviedla, že manžel V.. G. B. má podpísať Uznanie dlhu záložnou zmluvou týkajúcou sa rodinného domu a vtedy pochopila o čo žalobcom ide, že chcú získať rodinný dom vo D.. Odvolací súd túto námietku žalobcov posúdil ako nedôvodnú, keď takéto tvrdenie žalovaná vo svojej výpovedi neuviedla. O vzťahoch medzi jej manželom a žalobcom 2/ uviedla, že boli veľmi blízke, priateľské až rodinné, v období jún 2017 sa nejak ich vzťahy začali narúšať a vyhodili ho z práce a neskôr sa jej manžel zveril, že v júni 2017 bol žalobcom 2/ donútený pod hrozbou, že sa to bude riešiť na predstavenstve, podpísať Uznanie dlhu a zabezpečiť ho záložnou zmluvou týkajúcou sa rodinného domu a vtedy pochopila o čo žalobcom ide, že chcú získať predmetný rodinný dom, ktorý jej manžel dostal nezrekonštruovaný ako benefit za výkon činnosti pre žalobcu. Z tejto výpovede žalovanej vyplýva, že žalovaná sa o podpísaní Uznaní dlhu jej manželom dozvedela až následne po ich podpísaní, a teda v čase uzavretia darovacej zmluvy, a ani v čase uznania podpisu jej manžela za vlastný nemala o tomto vedomosť. Taktiež skutočnosť, že podpis manžela žalovanej na darovacej zmluve bol overený pred notárom dňa 18.06.2017, t. j. v nedeľu - deň pracovného pokoja a deň pred podpisom záložných zmlúv v prospech žalobcov na zabezpečenie záväzkov manžela žalovanej, sama osebe v danom prípade nepreukazuje účelovosť uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy s cieľom vyhnúť sa záväzkom, ktoré mal darca, ako tvrdia žalobcovia v odvolaní. Pokiaľ ide o podpísanie Uznania dlhu voči žalobcom manželom žalovanej, žalobca 2/ vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 19.06.2017 doobeda mu to nechal prečítať v kancelárii a poobede išli k notárovi, pričom aj na otázky odpovedal, že listiny, ktoré predložil v konaní boli manželovi žalovanej doručené na družstve v jeho kancelárii, kde boli sami dvaja a sekretárka mala otvorené dvere a že predtým mu tieto listiny neboli zaslané na pripomienkovanie s tým, že do 14:00 hod., kým išli k notárovi, mal čas si ich riadne prečítať. Výpoveďou žalobcu 2/ bolo teda preukázané, že svedok V.. G. B. sa o tom, že má podpísať predmetné Uznania dlhu voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ dozvedel až doobeda dňa 19.06.2017, keď v konaní nebolo preukázané, že by bol o takejto požiadavke žalobcov informovaný skôr, z čoho je zrejmé,

že v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 09.04.2017, a ani v čase overenia jeho podpisu na zmluve uznaním svojho podpisu za vlastný nemal vedomosť o tom, že na druhý deň mu tieto Uznania dlhu budú predložené na podpis, a preto ani žalovanú ako jeho manželku nemohol o tomto skôr informovať. Tieto tvrdenia žalobcu 2/ svedčia nielen o tom, že žalovaná v čase uzavretia darovacej zmluvy, ako aj v čase uznania podpisu jej manžela za vlastný, nemohla mať vedomosť o úmysle jej manžela ako dlžníka ukrátiť žalobcov ako veriteľov, ale aj o neexistencii samotného úmyslu manžela žalovanej ukrátiť týmto právnym úkonom jeho veriteľov. Okrem toho z výpovede žalovanej vyplýva, že mala vedomosť o tom, že predmetný rodinný dom mal dostať jej manžel ako benefit za jeho prácu pre družstvo a vzhľadom na to nemala ani dôvod uvažovať o existencii akýchkoľvek dlhov jej manžela v súvislosti s týmto domom.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno, že nepoznala úmysel svojho manžela ako dlžníka ukrátiť veriteľa, táto jej nevedomosť existovala v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu a tento úmysel jej manžela ako dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.

11. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že nedôvodne žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil pojem „vymáhateľná pohľadávka“ podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.12.1999. Správne súd prvej inštancie pri výklade tohto pojmu vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.12.1999, uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR (R 44/2001), v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil, že vymáhateľná je taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Rovnaký záver vyslovil aj veľký senát Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17.05.2022. V danom prípade však súd prvej inštancie posúdil pohľadávky žalobcov ako nevymáhateľné, zatiaľ nežalovateľné, vzhľadom na lehotu ich splatnosti, keď dospel k záveru, že v čase podania žaloby, a ani v čase rozhodovania súdu neboli ešte splatné. V priebehu odvolacieho konania dohodnutá lehota splatnosti predmetných pohľadávok žalobcov uplynula a z tohto hľadiska tieto pohľadávky teda možno považovať za žalovateľné v základnom konaní, avšak samotná táto skutočnosť nie je v danom prípade relevantná pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov, a to vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, z ktorých vyplýva nesplnenie ďalších zákonom stanovených predpokladov odporovateľnosti predmetnej darovacej zmluvy. Okrem toho podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebola preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu 1/ voči manželovi žalovanej v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zákonníka, za ktorú v zmysle ustálenej súdnej praxe treba považovať pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom konaní. Vymáhateľnosť pohľadávky v zmysle uvedeného znamená možnosť jej úspešnej žalovateľnosti na súde, predpokladom ktorej je existencia právneho nároku. Žalobcovia svoj nárok odôvodňovali uznaním dlhu manželom žalovanej voči žalobcovi 1/ v sume 60.000 eur zo dňa 19.06.2017 a uznaním dlhu manželom žalovanej voči žalobcovi 2/ v sume 60.000 eur zo dňa 19.06.2017. V predmetnom Uznaní dlhu voči žalobcovi 1/ však nie je uvedený právny dôvod jeho vzniku a tvrdenie žalobcov o existencii ich pohľadávky voči manželovi žalovanej v celkovej sume 120.000 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.12.2015 je v rozpore so znením tejto zmluvy, podľa ktorej bola dohodnutá kúpna cena 60.000 eur, ktorú mal manžel žalovanej ako kupujúci zaplatiť za prevod nehnuteľnosti žalobcovi 1/ ako predávajúcemu a ktorú za neho zaplatil žalobcovi 1/ žalobca 2/, čo vyplýva z Uznania dlhu voči žalobcovi 2/, v ktorom manžel žalovanej uznal svoj záväzok voči žalobcovi 2/ v sume 60.000 eur z dôvodu, že žalobca 2/ za neho ako pôvodného dlžníka voči žalobcovi 1/ zaplatil sumu 60.000 eur žalobcovi 1/. Vzhľadom na uvedené nemožno podľa názoru odvolacieho súdu existenciu žalobcom 1/ tvrdeného nároku voči manželovi žalovanej na zaplatenie sumy 60.000 eur považovať za dostatočne preukázanú. Voči žalobcovi 2/ manžel žalovanej uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky v sume 60.000 eur, z ktorej uhradil žalobcovi 2/ v priebehu konania 30.000 eur a vo zvyšnej sume 30.000 eur je nárok žalobcu 2/ medzi stranami sporný, keď žalovaná tvrdí, že predmetná pohľadávka vznikla z titulu pristúpenia, bez osobitnej dohody o podiele na spoločnom dlhu a z titulu zákonnej solidarity dlžníkov predstavoval v čase podania žaloby iba polovicu zo sumy 60.000 eur, t. j. 30.000 eur.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcov nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovaná, ktorá mala úspech v odvolacom konaní, má proti žalobcom 1/ a / nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).