Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/45/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti X.: X., nar. XX. XX. XXXX a U., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka Y. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., O. X a otec Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., L. 5, zast. JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Fr. Mojtu 43, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 6. februára 2014 č. k. -145, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca na maloletú X. X., nar. XX. XX. XXXX a maloletú U. X., nar. XX. XX. XXXX m e n í nasledovne:

Vyživovacia povinnosť otca na maloletú X. a na maloletú U. sa z v y š u j e zo sumy 150 eur mesačne na každé dieťa na sumu 200 eur mesačne na každé dieťa, a to za obdobie od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012.

Vyživovacia povinnosť otca na maloletú X. a na maloletú U. sa z n i ž u j e zo sumy 200 eur mesačne na každé dieťa na sumu 150 eur mesačne na každé dieťa, a to za obdobie od 01. 01. 2013 do 30. 08. 2014.

Vyživovacia povinnosť otca na maloletú X. a maloletú U. sa z n i ž u j e zo sumy 150 eur mesačne na každé dieťa na sumu 70 eur mesačne na každé dieťa, a to od 01. 09. 2014 naďalej.

Otec je p o v i n n ý platiť výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 06. 2011 č. k. -13 v časti vyživovacej povinnosti otca.

Zročné výživné otca za čas od 01. 07. 2012 do 31. 01. 2015 súd neurčuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra v časti výživného zo dňa 28. 06. 2011 č. k. -13 tak, že pôvodne určené výživné na maloleté deti X. X., nar. XX. XX. XXXX a U. X., nar. XX. XX. XXXX, z pôvodnej sumy 150 eur mesačne zvýšil na každé dieťa osobitne za čas od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 v sume po 200 eur mesačne, za čas od 07. 10. 2013 až naďalej na každé dieťa osobitne v sume po 200 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky maloletých detí vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Vo výroku rozhodnutia ďalej konštatoval, že rodičia maloletých detí uzatvorili mimosúdnu dohodu ohľadne styku s maloletými deťmi podľa dohody rodičov. O trovách konania účastníkov súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Súčasne určil, že zaostalé výživné na maloletú X. X. za čas od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 a za čas od 07. 10. 2013 do 31. 01. 2014 je povinný otec zaplatiť do rúk matky spolu v sume 489 eur, a to v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc dňom 15. 04. 2014 až do zaplatenia, do rúk matky, pod stratou výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo len jednej z nich. Zaostalé výživné na maloletú U. X. za čas od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 a za čas od 07. 10. 2013 do 31. 01. 2014 je povinný otec zaplatiť do rúk matky spolu v sume 489 eur, a to v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur mesačne, splatných vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc dňom 15. 04. 2014 až do zaplatenia, do rúk matky, pod stratou výhody splátok pre prípad nezaplatenia čo len jednej z nich.

Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zistený skutkový stav. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zmena pomerov, ktorá je na strane rodičov, ale hlavne samotných maloletých detí, v porovnaní s obdobím od poslednej úpravy výživného nastala, vyžaduje úpravu výšky výživného otcovi na maloleté deti, a to zvýšením. Deti sú o 2 roky staršie a ich potreby sa od poslednej úpravy výživného zvýšili. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný čiastočne dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k takým podstatným zmenám pomerov na strane oprávnených detí, ako aj na strane povinných rodičov, ktoré zmeny pomerov dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti, avšak nie vo výške výživného 300 eur na každé dieťa v čase od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 a 250 eur za čas od 07. 10. 2013 až naďalej, ktoré navrhovala matka detí, a preto návrh vo zvyšku zamietol. Súd takto matkou navrhované sumy výživného považoval za neprimerane vysoké a neodôvodnené. Súd rovnako nepovažoval za dôvodné zníženie výživného na maloleté deti za navrhované jednotlivé časové obdobia, nakoľko vykonané dokazovanie nepreukázalo dôvodnosť opodstatnenosti zníženia vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti. Práve naopak, boli preukázané zvýšené náklady u maloletých. Súd vo výroku konštatoval tú skutočnosť, že rodičia maloletých detí uzavreli mimosúdnu dohodu ohľadne styku s maloletými deťmi podľa dohody rodičov. Otec detí netrval na zverení detí do osobnej striedavej starostlivosti rodičov. Z hľadiska určeného výživného mal súd za preukázané, že maloleté deti sú o dva roky staršie, pričom so zvyšujúcim sa vekom maloletých detí preukázateľne súvisia aj vyššie výdavky na zabezpečovanie nielen ich bežných potrieb, ako sú stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na ich ďalšie odôvodnené potreby, ktoré slúžia k celkovému zdravému rozvoju detí. Zvýšené náklady u maloletých detí boli preukázané zvýšenými životnými nákladmi súvisiacimi s ich voľno-časovými aktivitami, s ich fyziologickými zmenami a potrebami, ako i psychosociálnym vývinom. K zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletých detí, ktorý v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.300 eur mesačne, bolo tomu tak i v čase od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, za ktorý čas súd zvyšoval výživné, v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.100 eur. K čiastočnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na predĺženej rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti v celkovej sume 230 eur, v súčasnosti je matka detí zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 330 eur, poberá zároveň aj prídavky na dve maloleté deti v celkovej výške 45,08 eura. Okruh vyživovacích povinností zostal na strane oboch rodičov nezmenený. Po vyhodnotení dôkazov dospel súd k záveru, že podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí a príjem otca dostatočne odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, a preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca za čas od 01. 07. 2012 do 31. 12. 2012 na maloletú X. na sumu 200 eur mesačne a na maloletú U. na sumu 200 eur mesačne. Za čas od 07. 10. 2013 až naďalej súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú X. na sumu 200 eur mesačne a na maloletú U. na sumu 200 eur mesačne. Uvedené sumy považoval súd za primerané veku a odôvodneným potrebám oboch maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, napriek tomu, že sa v súčasnosti jeho príjem čiastočne znížil, pričom aj matka môže zo svojho čiastočne zvýšeného príjmu vyššou mierou prispievať na potreby oboch maloletých detí, hoci si

svoju vyživovaciu povinnosť čiastočne plní aj osobnou starostlivosťou o obe deti. Keďže otec prispieval na výživu maloletých detí sumou 150 eur mesačne na každé dieťa, vzniklo tak otcovi za čas od 01. 07. 2012 do 31. 10. 2012 a za čas od 07. 10. 2013 do 31. 01. 2014 zameškané výživné vo výške 489 eur na každé dieťa, ktoré sumy uložil súd otcovi zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 50 eur, počnúc dňom 15. 04. 2014 až naďalej, pod stratou výhody splátok. O trovách konania a o trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti napadol odvolaním otec, domáhajúc sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, keďže nevychádza z výsledkov vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka počas celého konania jednoznačne nepreukázala zjavne zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, obuv a mimoškolské aktivity oboch maloletých dcér. Výdavky, ktoré uvádzala na ošatenie a obuv, neuhrádza mesačne, ide o jednorazový výdavok, ktorý matka uskutoční raz za pol roka, pričom sama matka na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedla, že mladšia dcéra spravidla nosí oblečenie po staršej dcére. Taktiež nové korčule s príslušenstvom matka nekupuje mladšej dcére každý mesiac, ale jedná sa o mimoriadny výdavok, ktorý matka uskutoční jedenkrát v priebehu roka, prípadne dvoch rokov. Strava do domácnosti pre obe dcéry podľa vyjadrenia matky je vo výške 250 eur mesačne, matka pritom predložila doklady na stravu za týždeň vo výške 45 eur, z čoho mesačne by potom strava pre obe deti bola vo výške 180 eur, a nie 250 eur. Na strane otca nastala zmena pomerov súvisiaca so zmenou zamestnania. V súčasnosti pracuje ako kuchár v spoločnosti Wellrose Ltd. v Anglicku, kde jeho čistý mesačný príjem je vo výške 1.000 - 1.050 eur. Okrem skutočnosti, že sa znížil jeho čistý mesačný príjem, má i zvýšené výdavky na ubytovanie, dopravu, stravovanie v zahraničí, a to vo výške 220 eur mesačne. Pravidelne platí za prenájom osobného motorového vozidla mesačnú leasingovú splátku 130 eur. Na bankový účet vedený v F. F. a. s. zasiela družke mesačne sumu 400 eur, z ktorej sa uhrádzajú bežné poplatky na domácnosť na Slovenku. Na bankových účtoch nemá žiadne úspory, nie je vlastníkom cenných papierov, nehnuteľností, motorových vozidiel a nemá ani iný príjem. Na jeho strane tak došlo k zmene pomerov, ktorá výrazne negatívnym spôsobom zapríčinila pokles jeho životnej úrovne oproti obdobiu, kedy bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu v Nitre č. k. -13 zo dňa 28. 06. 2011. Matka nepreukázala zásadnú zmenu pomerov na jej strane a ani na strane maloletých detí, ktorú zmenu pomerov ani preukázať nemohla, keď obe maloleté deti navštevujú rovnaký stupeň školského zariadenia. Deti sú síce staršie, ale ich potreby sa za posledné obdobie rapídne nezvýšili.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že pri určovaní výživného bol zohľadnený stav odôvodnených potrieb na strane maloletých detí a súčasne sa prihliadlo i na stav možností, schopností a tiež majetkových pomerov na strane oboch rodičov. Od poslednej úpravy výšky výživného došlo na strane oboch rodičov, ale i na strane maloletých detí k podstatnej zmene pomerov. Návrh matky bol podaný dôvodne a návrh kolízneho opatrovníka na pojednávaní je primeraný aj k veku, aj k potrebám maloletých detí. Na základe uvedeného sa stotožnil s vyjadrením kolízneho opatrovníka, prezentovaným na pojednávaní pred súdom prvého stupňa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP a podľa § 214 ods. 1 OSP na odvolacom pojednávaní a po doplnení dokazovania podľa § 213 ods. 4, 5 OSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v časti zmeny výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom podľa § 220 OSP zmeniť.

Predmetom konania je návrh matky, podaný na súd prvého stupňa dňa 26. 06. 2012, na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú X. X., nar. XX. XX. XXXX a maloletú U. X., nar. XX. XX. XXXX. Matka podala návrh na Okresný súd Nitra dňa 26. 06. 2012 a žiadala ním, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 06. 2011 č. k. -13 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak,

že výživné na maloletú X. súd zvýši zo sumy 150 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne a výživné na maloletú U. zvýši zo sumy 150 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne, na obe deti, počnúc od 01. 07. 2012. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa matka navrhovala výživné na maloleté deti zvýšiť zo sumy 150 eur mesačne na každé dieťa na sumu 250 eur, resp. sumu 300 eur mesačne na každé dieťa. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27. 09. 2013 sa otec domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 06. 2011 č. k. -13 tak, že žiadal znížiť jeho vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, a to na každé dieťa zo sumy 150 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, počnúc od 01. 10. 2013. Súčasne žiadal upraviť styk s maloletou X. a maloletou U., a to každý párny týždeň od nedele od 9.00 hodiny do pondelka 17.00 hodiny. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo napadnuté odvolaním v časti styku otca s maloletými deťmi, ktorý bude realizovaný na základe dohody rodičov (tomu zodpovedajúci výrok súdu prvého stupňa, že rodičia maloletých detí uzatvorili dohodu ohľadne styku s maloletými deťmi).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistenej porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho súdneho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je len závažná zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb dieťaťa, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.

Výživné pre maloleté dieťa slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom zmysle, ale i k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, hygiena atď.), ako aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelanie, príprava na budúcnosť, kultúra, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností a spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne i od schopností a možností rodičov. Toto prepojenie je v súlade so zásadou práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných

príležitostí primeraných subjektívnym predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa. Naviac, súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodiča prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že k predchádzajúcej úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. X., nar. XX. XX. XXXX a k maloletej U. X., nar. XX. XX. XXXX došlo rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 06. 2011 č. k. -13, ktorým súd manželstvo rodičov maloletých detí X. rozviedol, maloletú X. a maloletú U. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktoré ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu každej z dcér po 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci. V čase tohto rozhodovania súdu bol otec maloletých detí zamestnaný v Hotel Chateau Belá, s. r. o. a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 1.300 eur (podľa udania otca). Matka maloletých detí bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti, spolu vo výške 230 eur mesačne (podľa udania matky). V čase tejto poslednej úpravy výživného mala maloletá X. necelých 8 rokov a navštevovala základnú školu a maloletá U. mala necelé 4 roky a matka s ňou bola na predĺženej rodičovskej dovolenke. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že u zamestnávateľa Hotel Chateau Belá, s. r. o. otec pracoval do 31. 12. 2012, pričom k skončeniu jeho pracovného pomeru došlo výpoveďou zo strany zamestnávateľa v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Za obdobie od júla 2011 do júna 2012 dosiahol otec u tohto zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 1.570 eur. Následne bol otec, počnúc od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2013 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra a poberal dávku v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 779,58 eura. Dňa 10. 07. 2013 uzatvoril otec pracovnú zmluvu so zamestnávateľom Wellness, s. r. o. Patince, na základe ktorej, počnúc od 15. 07. 2013 pracoval v pracovnej pozícii šéfkuchár s dosahovanou hrubou mesačnou mzdou 600 eur. Pracovný pomer u tohto zamestnávateľa bol ukončený ku dňu 30. 09. 2013. Počnúc od 07. 10. 2013 sa otec zamestnal u zamestnávateľa Wellrose Ltd, v Donnongton Manor Hotel v Anglicku ako smenový kuchár s priemerným mesačným príjmom 869,57 britských libier. V priebehu odvolacieho konania právna zástupkyňa otca odvolaciemu súdu oznámila, že v Anglicku otec pracoval do mesiaca august 2014, v septembri 2014 sa vrátil na Slovensko, pričom v období od 05. 09. 2014 do 22. 09. 2014 bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako nezamestnaný, bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Od 23. 09. 2014 sa otec zamestnal u zamestnávateľa PK-NAJ, s. r. o. Nitra a to na základe pracovnej zmluvy s dojednaným pracovným pomerom na dobu neurčitú a s priemerným mesačným príjmom 422 eur brutto na pracovnú pozíciu hlavný kuchár. Z otcom predložených fotokópií výplatných pások vyplýva, že v mesiaci september 2014 dosiahol otec čistý príjem 99,79 eura, v mesiaci október 2014 čistý príjem 356,54 eura, v mesiaci november 2014 čistý príjem 356,54 eura a v mesiaci december 2014 čistý príjem 359,46 eura. V čase podania návrhu matkou na zvýšenie výživného, matka pracovala u zamestnávateľa MSF Slovakia, s. r. o., Bratislava, pričom za obdobie od novembra 2011 do augusta 2012 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 295,54 eura. Od mája 2013 matka pracuje ako chyžná v Hotel Capital, s. r. o. a to na základe dohody o pracovnej činnosti, kde podľa jej udania dosahuje priemerný mesačný príjem cca 300-330 eur. Taktiež poberá prídavky na dve maloleté deti. Obaja rodičia majú naďalej vyživovaciu povinnosť len k maloletej X. a maloletej U. X..

Predmetom odvolacieho konania bola zmena výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. a maloletej U. X., a to na základe návrhu matky na zvýšenie výživného a vzájomného návrhu otca na zníženie výživného. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní otca proti rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom vyplývajúcim zo spisu, po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a po doplnení dokazovania prečítaním výplatných pások otca u zamestnávateľa PK-NAJ, s. r. o., potvrdenia o príjme otca v Anglicku, pracovnej zmluvy otca so zamestnávateľom PK- NAJ, s. r. o. a potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.

V prejednávanej veci je nespornou skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného na maloletú X. a maloletú U. je možné konštatovať zmenu pomerov na strane maloletých detí už len s ohľadom na ich vyšší vek a tomu zodpovedajúce potreby. Od poslednej úpravy výživného ubehli viac ako 3 roky, maloletá X. je žiačkou vyššieho ročníka základnej školy a maloletá U. žiačkou materskej školy, pričom

s narastajúcim vekom a vývinom detí úmerne narastajú ich potreby a náklady na život. Naviac, matka v priebehu prvostupňového, ako i odvolacieho konania prezentovala výdavky na obe maloleté deti zahŕňajúce okrem pravidelných, tzv. bežných výdavkov i výdavky na záujmovú činnosť a mimoškolské aktivity detí (hádzaná, spevácky krúžok, tanečný krúžok, dramatický krúžok), ako i výdavky spojené so zdravotným stavom (očné kontaktné šošovky maloletej X.). Pokiaľ súd prvého stupňa za obdobie od 01. 07. 2012 (odkedy matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca) do 31. 12. 2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 150 eur na sumu 200 eur na každé dieťa, s takto zvýšenou výškou výživného sa odvolací súd stotožňuje a považuje ju za primeranú odôvodneným potrebám maloletých detí, ako i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca detí. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca v roku 2011 príjem otca u zamestnávateľa Hotel Chateau Belá, s. r. o. vzrástol. Táto skutočnosť je nesporná z potvrdenia zamestnávateľa o príjme otca, ktorý za obdobie od júla 2011 do júna 2012 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 1.570 eur. S ohľadom na uvedené, na strane otca do obdobia 31. 12. 2012, t.j. do doby, kedy bol otec v pracovnom pomere u zamestnávateľa Hotel Chateau Belá, s. r. o., je možné konštatovať takú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky jeho vyživovacej povinnosti, a to smerom k jej zvýšeniu. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, považoval za primerané zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne na každé dieťa, keď takto zvýšené výživné jednak odzrkadľuje možnosti a schopnosti otca prispievať zvýšeným výživným na výživu maloletých dcér, ako i potreby maloletých detí, u ktorých konštatovaná zmena pomerov nie je tak výrazného charakteru, že by odôvodňovala zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu. Súd prvého stupňa správne ohraničil zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne na každé dieťa okamihom skončenia pracovného pomeru otca u zamestnávateľa Hotel Chateau Belá, s. r. o., keď dôvodom skončenia tohto pracovného pomeru otca bola výpoveď zo strany zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a táto skutočnosť mala za následok zmenu pomerov na strane otca, ktorý sa v dôsledku skončenia pracovného pomeru stal nezamestnaným poberateľom dávok v nezamestnanosti. Pokiaľ súd prvého stupňa v období od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2013, kedy bol otec nezamestnaný, ako i v následnom období od 15. 07. 2013 do 30. 09. 2013, kedy otec pracoval u zamestnávateľa Wellness, s. r. o. Patince ponechal vyživovaciu povinnosť otca na každú z dcér vo výške 150 eur mesačne (i keď uvedené nemá odraz vo výroku napadnutého rozhodnutia), i s takýmto rozhodnutím súdu prvého stupňa odvolací súd súhlasí. V období od 01. 01. 2013 do 30. 06. 2013 bol otec poberateľom dávky v nezamestnanosti v priemernej mesačnej výške 779,58 eur, pričom v porovnaní s otcom dosahovaným príjmom u zamestnávateľa Hotel Chateau Belá, s. r. o. je možné konštatovať výrazný pokles jeho príjmu. Preto odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, mal za to, že v tomto období nie je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých dcér zvýšeným výživným. Rovnako nebol dôvod na zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej X. a maloletej U. v období, keď otec pracoval u zamestnávateľa Wellness, s. r. o. Patince, u ktorého dosahoval brutto mesačný príjem vo výške 600 eur, nakoľko ani v tomto období nie je možné konštatovať takú zmenu pomerov na strane otca, ktorá by odôvodňovala zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Preto odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, že v období od 01. 01. 2013 až do 07. 10. 2013, kedy otec začal pracovať v Anglicku, nemožno konštatovať takú zmenu pomerov, ktorá by mala za následok zvýšenie vyživovacej povinnosti otca (v porovnaní s úpravou jeho vyživovacej povinnosti rozsudkom č. k. -13). Na rozdiel od súdu prvého stupňa je však odvolací súd toho názoru, že v období od 07. 10. 2013, kedy otec začal pracovať v zahraničí, taktiež nie je možné konštatovať takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca a schopnosť otca platiť výživné vo vyššej výške ako 150 eur mesačne na každé dieťa. I keď sa otec zamestnal u zamestnávateľa Wellrose Ltd, v Donnongton Manor Hotel v Anglicku ako smenový kuchár s priemerným mesačným príjmom 869,57 britských libier (podľa kurzu k 07. 10. 2013 1.031,95 eura), výška tohto príjmu otca nedosahuje ani úroveň jeho príjmu u zamestnávateľa Hotel Chateau Belá, s. r. o. v roku 2011, kedy bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca k maloletým dcéram a ktorá úprava výšky výživného je rozhodujúca z hľadiska posúdenia existencie zmeny pomerov na strane rodičov a maloletých detí pre potreby rozhodnutia o výške výživného. Naviac je potrebné podotknúť i tú skutočnosť, že prácou v zahraničí otcovi vzrástli pravidelné mesačné náklady na zabezpečenie základných životných potrieb tak v zahraničí, ako i na Slovensku. Preto odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, bol toho názoru, že v možnostiach a schopnostiach otca v období od 07. 10. 2013 do 30. 08. 2014 bolo prispievať na výživu maloletých dcér výživným 150 eur mesačne na každé dieťa. Odvolací súd taktiež na rozdiel od súdu prvého stupňa, a to vzhľadom na skutočnosť, že pracovný pomer otca v Anglicku skončil v auguste 2014 a počnúc od 05. 09. 2014 do 22. 09. 2014 bol otec evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra a následne sa zamestnal u zamestnávateľa PK-NAJ, s. r. o.

Nitra s dosahovaným priemerným mesačným čistým príjmom 357,51 eura (priemerný mesačný príjem za mesiace október- december 2014), je tohto názoru, že návrh otca na zníženie výživného za obdobie od 01. 09. 2014 je potrebné považovať za dôvodný. Tak, ako odvolací súd konštatoval vyššie, otec sa vzájomným návrhom domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na každú z dcér zo sumy 150 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, a to počnúc od 01. 10. 2013. S ohľadom na už vyššie uvedené odôvodnenie opodstatnenosti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca, resp. ustálenia jeho vyživovacej povinnosti v nezmenenej výške 150 eur na každé dieťa mesačne (v porovnaní s pôvodnou úpravou -13), je potrebné uviesť, že dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, vzhľadom na výraznú zmenu pomerov otca, nastal až od 01. 09. 2014, kedy došlo k zásadnému poklesu príjmu otca, po jeho návrate z Anglicka na Slovensko. Skutočnosť, že otec prestal pracovať v zahraničí, odvolací súd pritom nevyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho príjmu, keď jednak otec uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomuto rozhodnutiu (obava z rozpadu rodiny, potenciálna ponuka zamestnania na Slovensku) a takéto konanie otca a jeho dôvody je možné považovať za akceptovateľné, bez možnosti porovnávania s prípadným vzdaním sa výhodnejšieho príjmu povinného na území Slovenska. Je pritom nesporné, že príjem otca výrazne poklesol, pričom v prípade, že by si otec z ním dosahovaného príjmu plnil vyživovaciu povinnosť vo výške 150 eur na každé dieťa, po jej splnení by na pokrytie jeho ďalších výdavkov nedosahoval ani výšku životného minima platnú na Slovensku od 01. 07. 2014 vo výške 198,09 eura na jednu plnoletú fyzickú osobu. Odvolací súd je preto toho názoru, že počnúc od 01. 09. 2014 nie je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej X. a maloletej U. ani zvýšeným výživným, ktoré požadovala matka, ani výživným vo výške 150 eur mesačne, ale je dôvod na úpravu výšky vyživovacej povinnosti smerom k jej zníženiu. Za primeranú výšku vyživovacej povinnosti otca pritom odvolací súd považoval sumu 70 eur na každé dieťa. Keďže rozsah krytia odôvodnených potrieb maloletých detí je v zásade limitovaný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov s ohľadom na aktuálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, je možné konštatovať len tú skutočnosť, že odôvodnené potreby detí budú pokryté na úrovni zabezpečenia ich základných životných potrieb v rozsahu, ktorý v porovnaní s výškou výživného určeného v období pred 01. 09. 2014 možno považovať za obmedzený. I napriek uvedenému konštatovaniu však aktuálne nie je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých dcér vyšším výživným ako 70 eur mesačne na každé dieťa, keďže uvedené neumožňujú aktuálne zárobkové možnosti otca. Odvolací súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by malo byť predovšetkým snahou otca zabezpečiť si taký zdroj príjmov, aby si vyživovaciu povinnosť k maloletým dcéram opätovne mohol plniť na primeranej úrovni a aby stav zníženia jeho vyživovacej povinnosti bol len prechodného a krátkodobého charakteru, a to i s ohľadom na skutočnosť, že s narastajúcim vekom sú potreby maloletých detí vyššie a tieto by mali byť pokryté na úrovni zodpovedajúcej ich potrebám v záujme zdravého fyzického i psychického vývoja a napredovania oboch detí.

Zmene výšky vyživovacej povinnosti otca zodpovedá i rozhodnutie súdu o zameškanom výživnom. Z dokazovania pred súdom prvého stupňa, ako i odvolacím súdom bolo nesporne preukázané, že otec, počnúc od 01. 07. 2012 do 31. 01. 2015 prispieval na výživu maloletej X. a maloletej U. pravidelne mesačne výživným vo výške 150 eur na každé dieťa. Za uvedené obdobie otec celkovo prispel na výživu každej z maloletých dcér sumou 4.650 eur (6 mesiacov v roku 2012 po 150 eur, 12 mesiacov v roku 2013 a v roku 2014 a 1 mesiac v roku 2015, spolu 31 mesiacov x 150 eur), pričom v zmysle rozhodnutia súdu mu vznikla povinnosť prispieť na výživu každej z maloletých dcér výživným v celkovej výške 4.550 eur (6 mesiacov v roku 2012 po 200 eur, 12 mesiacov v roku 2013 a 8 mesiacov v roku 2014 po 150 eur, 4 mesiace z roku 2014 a 1 mesiac z roku 2015 po 70 eur). Vzhľadom na uvedené otcovi za rozhodné obdobie od 01. 07. 2012 do 31. 01. 2015 zameškané výživné nevzniklo, keďže si vyživovaciu povinnosť splnil v celom rozsahu.

S ohľadom na dôvody uvedené odvolacím súdom vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 220 OSP zmenil.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.