Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20Er-389-2010.pdf
PDF · 94.79 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/389/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. P.. F. F., T., Q. Q. V. B., X. XX, proti povinnému: J. J., J.. Č..: XXXXXXXXXX, G. XXX/XX, A., pre vymoženie 580,70 eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom P.. X. C., X.. Q.. I.. M. XXX/XXXX, K.
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 18. 1. 2010, a žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zo dňa 27. 1. 2010, poveril súd exekútora vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 21080/09 zo dňa 11. 12. 2009, právoplatný dňa 4. 1. 2010 a vykonateľný dňa 7. 1. 2010.
Súd uznesením zo dňa 24. 5. 2011, č. A.. XX M. XXX/XXXX-X, zastavil exekúciu v časti úrokov z omeškania vo výške XXX,XX €. vypočítanými ku dňu 13. 10. 2009, v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo Q. XXX,XX €. H. 13. 10. 2009 do 1. 11. 2009, v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 9% ročne zo sumy XXX,XX €. od 2. 11. 2009 do 13. 1. 2010 a v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 9% ročne zo Q. XXX,XX €. od 14. 1. 2010 do zaplatenia. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
Proti predmetnému uzneseniu podal oprávnený odvolanie v zákonnej lehote a po jeho predložení o ňom rozhodol sudca súdu prvého stupňa v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“), tak, že odvolaniu nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, uznesením zo dňa 30. 11. 2012, č. k. XCoE/XX/XXXX-XX, tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie bez predloženej úverovej zmluvy a bez aplikácie ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z.
Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, súd opätovne rozhodol o zastavení exekúcie, a to v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu.
Pre úplnosť súd uvádza aj obsah znenia odvolania oprávneného zo dňa 21. 6. 2011, ktoré bolo doručené súdu dňa 27. 6. 2011. V odvolaní oprávnený uviedol, že oprávnený uzavrel s povinným
I. H. Ú. Č.. XXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania, čo potvrdil svojím podpisom aj samotný povinný. S poukázaním na zákon o spotrebiteľských úveroch uviedol, že tento zákon neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný, a preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve, a zároveň zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v roku 2001 neukladal veriteľovi pri poskytovaní úverov na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie žiadnu povinnosť skúmať, či účel tvrdený dlžníkom a označený priamo v zmluve sa zhoduje so skutočnosťou. Oprávnený sa nestotožňuje so záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky znaky na to, aby mohla byť posudzovaná ako spotrebiteľská zmluva podľa Občianskeho zákonníka. Rovnako tak namieta tvrdenia súdu prvého stupňa o neprimerane vysokých úrokoch z omeškania, keďže tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, ak poruší zmluvné podmienky. Zároveň poukázal, že dohodnutá výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, ako aj s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že ani zo zákona ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si mohli zmluvné strany dohodnúť. Zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Záverom oprávnený namietal, že exekučný titul bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný a súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. l) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,, exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere(ďalej len „ZSU“), zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad hodnotu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach, h) o poskytnutí úveru na účely podľa osobitného zákona pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako sadzby, ktoré prevládajú na trhu, alebo bezúročne, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa rovnaké alebo výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako sadzby prevládajúce na trhu.
Podľa § 3 ods. 2 ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 ZSU účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C.-XX/XX T. K. Q. V.. C. J. Z., v ktorom uviedol, že „vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods. 1 uvedenej smernice (93/13/ES) stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (J. F. C., už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, X. U., C. XXX/ XX, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 25). Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, je namieste konštatovať, že článok 6 uvedenej smernice musí byť považovaný za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku.
Z uvedeného vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel preskúmať ex offo rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (pozri v tomto zmysle rozsudok X. U., už citovaný, bod 32),“ preskúmal, či výkon rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnej exekúcii, nie je v rozpore s verejným poriadkom.
Pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku exekučný súd vychádzal z exekučného titulu, z kópie zmluvy o úvere, ktorú uzavrel oprávnený s povinným dňa 30. 9. 2008, č. 9041591.
Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) vo vopred pripravenom znení, ktoré povinný nemal možnosť zmeniť. Oprávnený pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je možné preukázať aj výpisom z obchodného registra, kde má oprávnený v rámci vymedzeného predmetu podnikania uvedenú aj činnosť: „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“. Povinný v tomto prípade spĺňa zákonnú definíciu spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o fyzickú osobu, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd posúdil na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení túto úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú, nakoľko spĺňa všetky zákonné znaky na to, aby mohlo byť posudzovaná ako spotrebiteľská zmluva vychádzajúc z ust. § 52 ods. 1 OZ. Z uvedeného dôvodu je potrebné posúdiť zmluvu o úvere podľa režimu spotrebiteľských zmlúv upravených v Občianskom zákonníku ako aj iných ustanovení tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na uvedenú zmluvu.
Taktiež uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. a) ZSU, nakoľko jej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Nie je pritom dôležitý účel, na aký bol podľa v zmluve vopred vyznačený, nakoľko je dôležitý skutočný účel použitia úveru. V tomto prípade, tak ako už naznačil odvolací súd, je dôkazné bremeno o skutočnom účele poskytnutého úveru na veriteľovi, nie na povinnom. Nakoľko ten žiadnym spôsobom nepreukázal, že úver bol skutočne použitý na účel zamestnania povinného, má súd za to, že úver je spotrebiteľským úverom podľa ustanovení ZSU. Na zmluvu o úvere, ktorú uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia ZSU, ktoré presne vymedzujú, aké náležitosti musí obsahovať každá zmluva o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere zo dňa 30. 9. 2008 chýbajú, okrem iných, údaje o ročnej úrokovej sadzbe, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, o ročnej percentuálne miere nákladov (RPMN) a o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalšie náležitosti, ktoré zákon vymenováva v § 4 ods. 2 s tým, že ak zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v písm. a), b), d) - l) postihuje tento nedostatok v § 4 ods. 3 tým, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
Výrok rozhodcovského rozsudku zaväzuje povinného, aby uhradil oprávnenému XXX,XX M. spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX M. od 13. 10. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania XXX,XX M.. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 21080/09 zo dňa 11. 12. 2009, keďže povinný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z úverového právneho vzťahu riadne a včas, oprávnenému vzniklo právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške XXX,XX €. a úrokov z omeškania vo výške XXX,XX €. vypočítanými ku dňu 13. 10. 2009, ako aj poplatku za upomienku vo výške X,XX €., čo predstavuje sumu 580,70 € a úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy XXX,XX € od 13. 10. 2009 do zaplatenia.
Podľa zmluvy o úvere zo dňa 30. 9. 2008 sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume XXX,XX, €. a dlžník sa zaväzuje zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo V. XXX,XX €., teda celkovo vráti dlžník sumu 653,26 € v 12 mesačných splátkach po XX,XX €.
Už rozhodcovský súd mal k dispozícii od oprávneného prehľad jednotlivých úhrad povinného ešte pred začatím rozhodcovského konania, z ktorých vyplýva, že povinný dňa 12. 10. 2009 uhradil celkovo XXX,XX €..
Za neprijateľnú podmienku považuje súd aj bod 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia odvolával rozhodcovský súd, pokiaľ ide o dohodu zmluvných strán o úroku
z omeškania, čo má za následok jeho absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí od počiatku. Oprávnený sa nesmie odchýliť pri spotrebiteľských zmluvách od ustanovení Občianskeho zákonníka, teda ani od tých kogentných ustanovení, ktoré sa týkajú úrokov z omeškania, iba ak by takýto odklon bol v prospech spotrebiteľa. Nie je možné zaviazať dlžníka k úhrade úroku z omeškania, ktorý by prevyšoval zákonný úrok. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa rozhodcovský súd nezaoberal, prečo v danom prípade na právny vzťah neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ak v danom prípade kogentné ust. § 54 OZ striktne zakazuje odchýliť sa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa. V tomto smere považuje súd za neplatný aj bod 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorým boli vopred vylúčené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, čo je v priamom rozpore s vyššie citovaným ustanovením. Súd považuje dohodu zmluvných strán o úroku z omeškania za neprijateľnú podmienku z dôvodu, že v súlade s generálnou klauzulou obsiahnutou v § 53 ods. 1 OZ, vytvára úrok z omeškania, ktorý má dlžník platiť za každý deň omeškania vo výške niekoľkonásobne prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Napriek tomu oprávnený má právo požadovať zákonný úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 OZ.
Z uvedeného vyplýva, že záver, že povinný už pred začiatkom rozhodcovského konania uhradil celú istinu, vrátane príslušenstva. Vzhľadom na to, že úver bol podľa § 4 ods. 3 ZSU bezúročný a bez poplatkov, povinný mal uhradiť istinu úveru vo výške XXX,XX €. a úroky z omeškania v zákonnej výške, nakoľko povinný bol povinný uhradiť prvú splátku dňa 17. 10. 2008, pričom tak urobil až 12. 2. 2009 a celú istinu uhradil dňa 11. 8. 2009. Povinný však uhradil oproti istine sumu vyššiu o XXX,XX €., čo pokrýva aj prípadné zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy.
Nútený výkon rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, na podklade sa vykonáva predmetná exekúcia, sa nemôže zakladať na plnení priznanom z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú od začiatku absolútne neplatné a žiadnu zo strán nezaväzujú. Z uvedeného dôvodu je výkon exekučného titulu v tejto časti v rozpore s verejným poriadkom, preto súd exekúciu v celom rozsahu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, nakoľko rozhodcovským súdom bolo priznané plnenie, ktoré je v rozpore s ustanoveniami citovaných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Vzhľadom na znenie ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, je súd povinný pri zastavení exekúcie rozhodnúť aj o trovách exekúcie. Súd je povinný rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade, ak zároveň rozhodol o zastavení exekúcie. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po tom, ako súdny exekútor predloží súdu svoj exekučný spis, resp. jeho kópiu, ktorý bude obsahovať náležitosti podľa § 34a výnosu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov v platnom znení, vrátane fotokópií dokladov o úhrade hotových výdavkov, ktoré si uplatňuje v rámci náhrady hotových výdavkov, príp. potom, ako oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.