Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/26/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: STANDING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, Žilina, IČO: 44 130 741, proti žalovanému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XA, Z., právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, Košice, IČO: 36 866 563, v konaní o zaplatenie 692,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -165 z 18. októbra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 692,95 eur s príslušenstvom zamietol (výrok I.) a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Okresný súd ustálil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu vymedzený ako úhrada zmluvného záväzku z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.05.2019, a to cena za upratovanie bytu, ktorý bol predmetom nájmu (vyčistenie bytu pri každej ohliadke a po skončení nájmu) vo výške 648,- eur a úhrada ceny za drobné opravy vo výške 171,- eur. Z takto ustálenej sumy žalobca odpočítal preplatok na strane žalovaného vo výške 126,05 eur a uplatňoval si voči nemu sumu vo výške žalovanej istiny. Okresný súd vec právne posúdil podľa §, 53 ods. 1, 2, 4 písm. v), 663, 668, 670, 681, 687 ods. 2, 692, 693 (ďalej „“). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o nájme bytu dňa 30.05.2019, ktorú považoval zároveň za zmluvu spotrebiteľskú. Medzi stranami považoval nesporné skutkové tvrdenia, že žalobca je vlastníkom bytu, ktorý bol predmetom nájmu a žalovaný bol jeho nájomcom. Za sporné považoval, či žalobca od žalovaného požadoval úhradu plnení, ktoré nájomná zmluva konkretizovala a špecifikovala, výšku žalovanej istiny, ako aj skutočnosť, či žalovaný podpísal pri skončení nájmu, prevzatí a odovzdaní predmetného bytu preberací protokol, v ktorom bola rukou žalobcu dopísaná potreba upratovania podľa počtu hodín. Vychádzajúc z ust. okresný súd konštatoval, že dôkazné bremeno, či zmluvné ustanovenia boli medzi stranami sporu individuálne dojednané, ležalo na žalobcovi, ktorý však nepreukázal, že sa so žalovaným individuálne dohodli na potrebe, rozsahu a cene upratovania. Povinnosť žalovaného upratať byt pred každou ohliadkou a po skončení nájmu zo zmluvy o nájme nevyplývala. Samotný žalobca na pojednávaní uviedol, že v zmluve o nájme nie je potreba a rozsah upratovania podrobne upravená, ale očakáva sa, že nájomca byt odovzdá v takom stave, v akom ho prevzal. Na základe toho okresný súd ustálil, že pokiaľ povinnosť upratovať byt pred každou ohliadkou, prípadne po skončení nájmu a rozsah upratovania neboli individuálne medzi stranami dohodnuté, prípadne táto povinnosť nebola špecifikovaná ako bežná údržba bytu, nemohol žalobca plnenie takejto povinnosti a vzniknuté náklady s tým spojené od žalovaného žiadať. V zmluve si strany sporu dohodli len, že nájomca vykoná bežnú údržbu a byt odovzdá v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Ďalej okresný súd konštatoval, že strany sporu si nedohodli cenu upratovania, zo žiadneho zmluvného ustanovenia nevyplýva hodinová sadzba upratovania, ani kto a na základe čoho mal upratovanie vykonať. Priklonil sa k názoru žalovaného, že len subjektívne presvedčenie žalobcu ako prenajímateľa o potrebe, rozsahu a frekvencie upratovania bytu bez bližšieho individuálneho dojednania s jeho osobou ako nájomcom, neodôvodňuje nárok žalobcu na zaplatenie vyfakturovaných prác a služieb. Okresný súd ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal potrebu upratovania v rozsahu 27 hodín, ani dôvodnosť ceny upratovania cca 12,- eur osoba/hodina, tieto skutočnosti nevyplývali ani z preberacieho protokolu. V súvislosti s preberacím protokolom okresný súd uviedol, že ide o súkromnú listinu a pokiaľ žalovaný popieral, že ho vlastnoručne podpísal, dôkazné bremeno ohľadne pravosti podpisu bolo na žalobcovi. Ten však žiadne relevantné dôkazy, ktoré by pravosť podpisu žalovaného potvrdili nepredložil, ani neoznačil. Pokiaľ navrhol k preberaciemu protokolu vypočuť svedkyňu Y. W., ktorá mala potvrdiť, že žalovaný sa zúčastnil preberania a odpisu energií, pri námietke žalovaného v súvislosti s pravosťou podpisu na preberacom protokole by výsluch svedka tento rozpor medzi stranami na preukázanie týchto skutočností neodstránil. Okresný súd tak dospel k záveru, že podpísanie preberacieho protokolu žalovaným preukázané nebolo. Za nedôvodný považoval okresný súd aj nárok žalobcu vo vzťahu k drobným opravám s fakturovanou cenou 171,- eur. Uviedol, že individuálne dojednanie medzi stranami sporu týkajúce sa uplatneného nároku neexistovalo. Zo strany žalobcu išlo o svojvoľné stanovenie ceny, žalovaný o nej informovaný nebol. Naviac cena práce vo výške 36,- eur za výmenu žiarovky, či sprchovej hlavice sa súdu javila ako neprimeraná k poskytnutej službe. Pokiaľ ide o hotové výdavky za výmenu 6 žiaroviek a sprchovej hlavice rovnako žalobca ako dodávateľ služby nepreukázal, že žalovaný tieto v takomto rozsahu žiadal, keď z mailovej komunikácie vyplývala žiadosť na výmenu jednej žiarovky a na opravu jedného vodovodného kohútika v sprche. V konaní neboli ani preukázané hotové výdavky týkajúce sa ceny vymieňaných žiaroviek, ceny hlavice v sprche. Tento nárok okresný súd žalobcovi z dôvodu, že neexistovalo individuálne dojednanie na vynaloženie týchto nákladov a z dôvodu, že ich existenciu dostatočne nepreukázal, nepriznal. Pre úplnosť dôvodov okresný súd v súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi žalobcom - prepis SMS komunikácie strán sporu, s poukazom na ust. o sudcovskej koncentrácii konania konštatoval, že zo strany žalobcu tieto neboli uplatnené včas. Naviac sám žalobca uviedol, že sa jedná o dôkaz potvrdzujúci jeho doterajšie tvrdenia, nekonkretizoval však, aké. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd zhrnul, že žalobca uplatňuje nárok na základe zmluvných podmienok nevyjadrených určito, jasne a zrozumiteľne, a zároveň individuálne alebo vôbec, nedojednaných a od žalovaného žiadal úhradu plnení, o ktorých potrebe, rozsahu a cene žalovaný nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, a ktorých úhrada nebola v zmluve individuálne upravená. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa , vychádzajúc z úspechu žalovaného v spore. Keďže žaloba bola zamietnutá, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v jeho výrokoch I. a II. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca uviedol, že rozsudok okresného súdu je nesprávny z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) a vec nesprávne právne posúdil ( ). Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetom konania bol nárok na náhradu škody, ktorý si uplatňoval voči žalovanému vo výške 692,95 eur s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že bola medzi ním a žalovaným uzavretá nájomná zmluva 30.05.2019, ktorá okrem iného nájomcovi ukladala v čl. 5.6. povinnosť vykonávať drobné opravy a bežnú údržbu predmetu nájmu a bytového zariadenia s tým, že zmluva bližšie špecifikovala čo strany zmluvy považujú za drobnú opravu. Zároveň v tejto súvislosti žalobca uviedol, že nájomná zmluva jasne a určito vymedzila, že drobné opravy v byte súvisiace s užívaním a náklady spojené s udržiavaním bytu, hradí nájomca. Pokiaľ by to nevymedzila určito platilo by ust. , v zmysle ktorého by išli tieto náklady na ťarchu nájomcu. Žalobca ďalej poukazoval na znenie ustanovení Nariadenia vlády SR č. , ktoré obsahuje bližšiu definíciu drobných opráv v byte, ktorý pojem používa ust. . Ďalej citoval komentár z , podľa ktorého prenajímateľ môže svoje právo na to, aby nájomca vykonával drobné opravy v byte uplatniť žalobou na plnenie. Okrem toho má možnosť v prípade, ak sa nájomca nepostará o včasné vykonanie drobných opráv a bežnú úpravu bytu urobiť to sám, a to na náklady nájomcu. Prenajímateľ má tiež právo domáhať sa náhrady škody podľa ustanovení . V ďalšej časti odvolania žalobca cituje čl. 5.9. nájomnej zmluvy a v súvislosti s ním dáva do pozornosti komentár , týkajúci sa práva prenajímateľa domáhať sa náhrady v škody v prípade, že prenajatá vec mu nebude vrátená v stave, v akom bola odovzdaná nájomcovi s prihliadnutím na bežné opotrebenie. Následne žalobca uviedol, že sa so žalovaným dohodli po ukončení nájmu na vykonávaní ohliadky bytu v presne určených termínoch s novými záujemcami s tým, že bolo potrebné, aby bol byt upravený do stavu, aby mohla byť ohliadka vykonaná. Údržbu bytu v tejto súvislosti vykonával zamestnanec žalobcu spolu s konateľkou s použitím vlastných strojov a čistiacich prostriedkov. Poskytnutie tohto plnenia nebolo poskytnutím služby žalovanému ako nájomcovi, ale plnenie povinnosti bežnej údržby bytu, ktorá bola vykonávaná prenajímateľom namiesto nájomcu. Nájomca - žalovaný bol preukázateľne informovaný o povinnosti bežnej údržby bytu. Škoda spočívala v nákladoch, ktoré musel žalobca vynaložiť na vykonanie tejto bežnej údržby namiesto žalovaného, preto náklady mu boli vyúčtované oprávnene. Žalovaný si bol tejto povinnosti vedomý a táto vyplýva aj z SMS komunikácie, ktorá bola priložená k žalobe. Rovnako tak náhrada škody za drobné opravy. Drobné opravy v byte vykonával na podnety žalovaného, preto má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla použitím svojho vozidla, straty času, nákupu materiálu, zabezpečenie odborníka a pod. Nájomca - žalovaný písomne formou SMS požiadal o drobné opravy a teda jemu vznikol nárok na náhradu týchto nákladov. Čistenie bytu po odchode bolo povinnosťou žalovaného v zmysle nájomnej zmluvy, túto povinnosť si však riadne žalovaný nesplnil. Nárok na náhradu vynaložených nákladov na vyčistenie po odchode nájomcu nie je založený na odovzdávacom protokole, ale na porušení zmluvnej povinnosti zakotvenej v zmluve, preto mu vznikol nárok na náhradu škody vo výške vynaložených nákladov na uvedenie bytu do stavu hygienicky nezávadného tak, aby sa mohol odovzdať novým nájomcom. Práce, ktoré teda boli z jeho strany vykonaného, boli vykonané z dôvodu, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a boli účtované oprávnene, z ktorého dôvodu argumentácia súdu o neprijateľných zmluvných podmienkach nie je relevantná. Okresný súd nevykonal navrhovaný dôkaz vypočutím svedkyne Y. W., prítomnej pri odovzdávaní bytu, ktorá mohla dosvedčiť skutočnosť, že žalovaný si protokol prečítal, s týmto súhlasil a tento podpísal. Rovnako nebol vypočutý žalovaný ako svedok, a to napriek prítomnosti prekladateľky z jeho rodného jazyka. Vypočutím žalovaného ako svedka mohli byť ozrejmené, aké opravy, údržby a aké uvedenie bytu do pôvodného stavu bolo vykonaného, či si bol vedomý, kto v byte tieto úkony vykonával, koho kontaktoval na takéto úkony. Teda pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že neexistovala preukázateľne individuálne dohodnutá nájomná zmluva, v ktorej by sa individuálne dohodol so žalovaným na potrebe, rozsahu a cene upratovania, tak podpisom zmluvy žalovaný súhlasil, že bude v byte vykonávať drobné opravy a odovzdá ho v stave, v akom ho prevzal. Pokiaľ tak neurobil, súhlasil a svojim podpisom aj potvrdil, že vynaložené náklady mu budú účtované. Žalobca uviedol, že nevystupuje ako externá firma, dodávateľ služieb, ktorý má povinnosť uzatvoriť novú individuálnu dohodu so žalovaným. Súd sa mal zaoberať skúmaním porušenia povinnosti a z toho vyplývajúcich nárokov. Mal ako svedkov vypočuť strany sporu, prítomné osoby pri vykonávaní jednotlivých úkonov a pri odovzdávaní bytu. Ak má dodávateľ pri porušení zmluvnej povinnosti nájomcom právo na náhradu vynaložených nákladov, tak mu nie je možné toto právo uprieť. Zo strany súdu tak bolo znemožnené jednej strane realizovať svoje práva a ich ochranu. Okresný súd nedovolil nič nepreukázať, zamietol jeho návrhy na vykonanie dôkazov, ale následne vyhodnotil stav bytu a jeho vplyv na uplatnené práva a povinnosti strán sporu bez vykonania dokazovania. Ďalej okresný súd nesprávne nárok právne kvalifikoval. Súd mal za to, že sa domáha uhradenia plnení, o ktorých rozsahu, potrebe a cene žalovaný nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný a ktorých úhrada nebola individuálne upravená. Takýto postup súdu však správny nebol z dôvodu, že pri podpise nájomnej zmluvy boli všetky podmienky individuálne dohodnuté. Rovnako neboli zohľadnené písomné komunikácie formou SMS preložené do slovenského jazyka, kde žalovaný - spotrebiteľ preukázateľne si bol vedomý toho, v akom stave má byt udržiavať a odovzdať.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 19.01.2022 navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny, potvrdil. K dôvodnosti fakturácie upratovania predmetu nájmu uviedol, že medzi ním a žalobcom nikdy nedošlo k dohode o potrebe upratovania a teda logicky ani o cene za upratovanie. Nájomná zmluva v žiadnom ustanovení povinnosť upratať byt pred každou ohliadkou bytu neustanovovala. Ďalej uviedol, že to bol žalobca, ktorý rozhodol o potrebe a frekvencii upratovania predmetu nájmu. Už v návrhu na vydanie platobného rozkazu potvrdil, že fakturácia sa týkala upratovania pred vykonanými ohliadkami predmetu nájmu, pričom ani nájomná zmluva ani zákonná úprava neustanovuje povinnosti nájomcu takéto činnosti vykonať. Žalobca v konaní nepreukázal ani potrebu vykonávania upratovania v rozsahu 27 hodín a už vôbec nie, že by z jeho strany bol na takýto rozsah upratovania daný súhlas. Rovnako žalobca nepreukázal, že stanovená cena za upratovanie je cenou obvyklou, bežnou alebo primeranou. Žalobca na jednej strane uvádza, že nebolo potrebné nanovo uzatvoriť dohodu o vykonaní upratovania, avšak na strane druhej sa snaží presvedčiť súd, že z jeho strany bol podpísaný protokol, v ktorom je uvedená potreba upratania celého bytu, a to podľa odpracovaných hodín. Teda snaží sa presvedčiť súd o existencii takejto dohody a o potrebe upratovania. Žalovaný však zdôraznil, že takýto protokol nepodpísal. K nároku žalobcu na náhradu úhrad za drobné opravy v predmete nájmu, ktoré mu boli vyfakturované uviedol, že žalobca tak isto nepreukázal oprávnenosť tejto fakturácie a výšky tejto fakturácie. Nemožno uznať samostatnú výšku jednej práce á 36,- eur, pretože takáto cena sa javí ako neprimeraná k poskytnutej službe. Žalobca vo vzťahu k cene prác drobných opráv uviedol na pojednávaní, že tak funguje, čo len dokresľuje neoprávnenosť a nepreskúmateľnosť fakturácie vykonaných prác. Neobstojí jeho argument, že zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na vykonanie drobných prác musel zaplatiť cestovné náhrady, keďže sídlo žalobcu a predmet nájmu sú v tej iste budove. Ďalej žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca nepreukázal, že od neho žiadal vykonanie drobných opráv a prác v rozsahu, v akom boli poskytnuté. Pokiaľ ide o výsluch žalobcom navrhovaných svedkov, čím mu mali byť znemožnené jeho práva a ich ochrana, návrh na vykonanie takýchto dôkazov nepredložil súdu včas, okrem toho nie je si vedomý toho, že by žalobca navrhol vykonanie uvedených dôkazov, preto žalobca nemôže vytýkať súdu procesné pochybenie, keďže mal vypočutie týchto svedkov navrhnúť včas.

5. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného z 02.03.2022 zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol v podanom odvolaní. Tvrdil, že žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu neuviedol žiadne nové skutočnosti a ani nevyvrátil tvrdenia uvádzané v odvolaní. Upratanie a bežné údržba zo strany žalovaného bola dohodnutá už v nájomnej zmluve. Rozsah 20 hodín je reálny rozsah hodín upratovania, z toho dôvodu bol navrhnutý aj výsluch svedkyne Y. W., ktorý však vykonaný nebol. Tá bola prítomná, keď žalovaný osobne podpísal protokol o odovzdaní bytu pri ukončení nájmu. Z jeho strany boli predložené textové SMS komunikácie týkajúce sa upratania bytu pred jeho odovzdaním. V súvislosti s drobnými opravami opätovne žalobca poukazoval na to, že na ich vykonanie bol vyzývaný SMS správami zo strany žalovaného.

6. Žalovaný v odvolacej duplike k replike žalobcu opätovne uviedol, že žalobca nepreukázal potrebu vykonania upratovania po skončení nájmu bytu. Protokol, kde bola v anglickom jazyku uvedená potreba upratania by bolo možné považovať za dohodu zmluvných strán o potrebe upratovania len v prípade, že by bol podpísaný, avšak k jeho podpisu nedošlo.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

8. V prvom rade považuje odvolací súd za zdôrazniť, že je to odvolateľ, ktorý v odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov sa domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný a môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania.

9. V prejednávanej veci si žalobca podanou žalobou voči žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 692,95 eur spolu s poplatkom z omeškania zo žalovanej istiny od 25.06.2020 do zaplatenia vo výške bližšie špecifikovanej v podanej žalobe. Žalobca uplatnený nárok v žalobe vymedzil tým, že poukázal na uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi ním a žalovaným z 30.05.2019, predmetom ktorej bol byt vo vlastníctve žalobcu. Žalobca ďalej odkázal na znenie bodu 5.5. článku V nájomnej zmluvy, ktorý riešil práva a povinnosti zmluvných strán v súvislosti s vykonávaním drobných opráv a bežnej údržby predmetu nájmu a situáciu, ktorá nastane v prípade, že si nájomca povinnosť vykonať drobné opravy a bežnú údržbu nesplní. Ďalej žalobca uviedol, že počas výpovednej lehoty od februára do apríla 2020 boli vykonávané ohliadky bytu, na ktoré bolo potrebné byt pripraviť a rozsiahlejšie upratať z dôvodu, že bol veľmi znečistený, a to pred každou vykonanou ohliadkou. V súvislosti s týmito tvrdeniami žalobca v žalobe ako dôkazy označil nájomnú zmluvu s prílohami, vyčíslenie upratovania bytu pred vykonanými ohliadkami a po ukončení nájmu, vyčíslenie vykonaných opráv do 33,- eur bez ceny práce a faktúry za upratovacie služby a drobné opravy. Ďalej žalobca uviedol, že nájomný vzťah bol ukončený dohodou 23.01.2020, podpísanou oboma zmluvnými stranami. Medzi zmluvnými stranami došlo k vyrovnaniu finančných nárokov v súvislosti s predčasným ukončením nájmu bytu s tým, že na tieto bol započítaný zložený depozit zo strany žalovaného a žalovaný mal ešte doplatiť 692,95 eur . V tejto súvislosti žalobca ako dôkazy označil preberací a odovzdávací protokol k bytu, dohoda o skončení nájmu, jednotlivé vyúčtovania, právny úkon započítania pohľadávok s doručenkou.

10. Strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Dôkazy je potrebné označiť presne a úplne tak, aby ich súd mohol vykonať. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca na preukázanie uplatneného nároku ako dôkazy neoznačil výsluch žalovaného, ani výsluch svojej osoby ( ). Nemožno potom vyhodnotiť ako opodstatnenú jeho odvolaciu námietku, že okresný súd nevykonal dôkaz vypočutím strán sporu, keďže zo strany žalobcu vykonanie takéhoto dôkazu ani navrhnuté nebolo. Jediný navrhnutý výsluch bol výsluch svedkyne Y. W. v súvislosti s tým, či došlo alebo nedošlo k podpisu protokolu o prebratí bytu zo strany žalovaného. Vzhľadom na dôvody, pre ktoré okresný súd žalobu zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nepochybil pokiaľ tento navrhovaný dôkaz nevykonal.

11. Z obsahu podanej žaloby a následných vyjadrení žalobcu, okresný súd správne ustálil, že zaplatenie žalovanej sumy žalobca odvíjal od existencie nájomného vzťahu medzi ním a žalovaným. Žalobca sám v žalobe poukazoval na existenciu nájomnej zmluvy a na jej ustanovenia, v súvislosti s ktorými mal žalovaný povinnosť ako nájomca zabezpečovať drobné opravy v prenajatom byte a tento udržiavať v stave, v akom mu bol odovzdaný. Okresný súd vzhľadom na vymedzenie a opis skutočností žalobcom v žalobe pristúpil správne k posudzovaniu uplatneného nároku z titulu existencie, resp. neexistencie zmluvných dojednaní upravujúcich povinnosť žalovaného hradiť takéto náklady. Vychádzal z toho, že zo strany žalobcu v žalobe ani v jeho ďalších vyjadreniach neboli uvádzané a ani opísané skutočnosti, z ktorých by bolo možné ustáliť, tak ak to namietal žalobca v podanom odvolaní, že došlo k porušeniu konkrétnych zmluvných povinností žalovaného, na základe ktorých musel pristúpiť ku konkrétnemu konaniu žalobca, a v súvislosti s ktorým boli vynaložené uplatnené finančné sumy. Okrem toho okresný súd vychádzal zo záveru, že žalobca nepreukázal jednak tvrdenú potrebu vykonávania upratovacích prác a drobných opráv, ale ani rozsah týchto prác, opráv a ich cenu . Žalobca sa v odvolaní k týmto záverom okresného súdu nevyjadruje a v konkrétnostiach ich nespochybňuje. Celé odvolanie žalobcu smerovalo k tomu, že pokiaľ išlo upratanie bytu, táto potreba existovala, že žalovaný si bol toho vedomý a keďže to sám nevykonal, musel to vykonať žalobca. Žalobca však nespochybňuje závery okresného súdu, že nepreukázal, že upratovanie bolo nutné vykonať v rozsahu, za ktorý si účtoval uplatnenú žalovanú istinu, ani výšku ceny upratovania. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne posudzoval existenciu dohody ohľadne výšky odmeny za upratovanie medzi žalobcom a žalovaným, keďže suma, ktorú si žalobca uplatňoval, bola len žalobcom určená bez bližšej špecifikácie. Pokiaľ by malo ísť o nárok na náhradu škody, žalobca by musel existenciu a výšku škody tvrdiť a preukázať, čo však z jeho strany urobené nebolo.

12. Obdobný záver možno prijať aj vo vzťahu k nároku na úhradu drobných opráv. Okresný súd nespochybňoval to, že pokiaľ drobné opravy nevykonal žalovaný ako nájomca, mohol ich vykonať žalobca s tým, že mal nárok na náhradu nákladov za ich vykonanie. Rovnako však okresný súd konštatoval, že potrebu týchto drobných opráv, ich nevykonanie žalovaným a sumu, ktorú si v súvislosti s nimi uplatňoval žalobca, tento v konaní nepreukázal. Žalobca v odvolaní uvedené závery okresného súdu nespochybňoval. Odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že strana sporu, ktorá si uplatňuje nárok je povinná tvrdiť existenciu tohto nároku, ale zároveň je povinná označiť a predložiť dôkazy na jeho preukázanie. Za preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku však nemožno považovať vystavenie finančného dokladu - faktúry žalobcom žalovanému bez toho, aby žalobca netvrdil skutočnosti podstatné pre fakturovanie práve uvedených súm, t. j. z akých konkrétnych okolností vychádzal, keď dospel k záveru, že je potrebné práve v takejto výške žalovanému uvedené sumy fakturovať.

13. Na základe uvedených skutočností, krajský súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s . Keďže odvolaniu žalobcu vyhovené nebolo, v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu voči neúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )