Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-90-2022.pdf
PDF · 83.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/90/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Moniku Farkašovou v trestnej veci proti obž. V. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaná:
V. B. W. E. Y. D. X. Á. , nar. XX.XX.XXXX v Zlatých Moravciach, trvale bytom K. U., P. XXXX/XX
j e v i n n á , ž e :
dňa 05.07.2022 v čase o 19:10 hod. v K. U. po miestnej komunikácii, po požití alkoholických nápojov viedla ako vodič osobné motorové vozidlo zn. BMW X3 s EČ: M. XXXER, ktorého vlastníkom je C.. U. X., pričom jazdila v rozpore s § 4 odsek 1 písmeno a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, nevenovala sa plne vedeniu svojho vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke, následkom čoho narazila do zaparkovaných osobných motorových vozidiel a svojím konaním spôsobila poškodenému U. D. škodu na vozidle zn. Volvo XC90 EČ: K. XXXBC vo výške 3.233 €, poškodenému F. Š. škodu na vozidle zn. Mercedes Benz C200 EČ: O. XXXMF vo výške 2.440 €, poškodenému P. Š.X. škodu na vozidle zn. Peugeot 206 EČ: K. XXXCI vo výške 866 € a poškodenému C.. U. X. škodu na vozidle zn. BMW X3 EČ: M. XXXER vo výške 4.810 €, kde po dopravnej nehode bola kontrolovaná hliadkou policajného zboru a bola podrobená dychovej skúške, ktorou bola u nej v čase o 19:35 hod. zistená prítomnosť 1,16 mg/ l etanolu vo vydychovanom vzduchu,
t e d a :
vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobila z nedbanlivosti väčšiu škodu na cudzom majetku
t ý m s p á ch a l a :
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky 6 (šesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej V. B. a vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaná po prednesení obžaloby vyhlásila, že je vinná zo skutku, ktorý sa jej kladie v obžalobe za vinu.
Obžalovaná na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu odpovedala: áno
- písm. d/ Tr.por., či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby odpovedala: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c /Trestného zákona, odpovedala: áno
- písm. g/ Tr.por., či bola oboznámená s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený jej za vinu, odpovedala: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c /Trestného zákona odpovedala: áno
Vzhľadom na to, že obžalovaná na položené otázky odpovedala kladne súd na návrh prokurátorky, prijal vyhlásenie obžalovanej.
Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd preukázanú vinu obžalovanej zo skutku, uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná svojím konaním naplnila objektívnu aj subjektívnu stránku prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno c /Trestného zákona, tým že po tom, čo úmyselne požila alkoholické nápoje viedla motorové vozidlo, a pri jazde narazila do troch zaparkovaných motorových vozidiel, čím z nedbanlivosti spôsobila na motorových vozidlách škodu v celkovej výške 10.249 €, ktorá zodpovedá v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona, škode väčšej. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovanej a jej úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením § 289 Trestného zákona (ochrana ľudského života a zdravia ako aj majetku) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.
Súd tak dospel k záveru, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchala práve obžalovaná spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, ktorú súd upravil ohľadne škody spôsobenej P. Š. na sumu 866 € na základe modifikácie prokurátorkou.
Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaná z miesta bydliska bližšie hodnotená nie je. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.
Z výpisu z evidencie priestupkov a z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že v období od 15.04.2017 do 06.07.2022 sa obžalovaná dopustila štyroch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V jednom prípade došlo k zadržaniu vodičského oprávnenia za spôsobenie dopravnej nehody pri vychádzaní cúvaním na hlavnú cestu na dobu 12 mesiacov odo dňa 25.07.2019 spolu s pokutou vo výške
300,- €, pričom dňa 27.01.2020 došlo k upusteniu od zvyšku zákazu činnosti. V ďalšom prípade išlo o spôsobenie dopravnej nehody (dňa 01.08.2020) z dôvodu zlého technického stavu vozidla, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 100,- €. V ďalších dvoch prípadoch išlo o priestupky menšej závažnosti, za ktoré bola obžalovaná sankcionovaná pokutou vo výške 10,- € za neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia (zo dňa 15.04.2017 a 20.01.2019). V žiadnom z uvedených prípadov nedošlo k spáchaniu priestupkov pod vplyvom alkoholu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Ako na poľahčujúce okolnosti súd prihliadol na to, že pri objasňovaní trestnej činnosti obžalovaná napomáhala súdu tým, že urobila vyhlásenie o vine (§ 36 písmeno n/ Trestného zákona), čím výrazným spôsobom sa pričinila o skrátené súdne konanie bez rozsiahleho dokazovania a priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala (§ 36 písmeno j/ Trestného zákona). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.
V rámci trestnej sadzby až na dva roky, po znížení hornej hranice o jednu tretinu v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona z dôvodu prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností (2:0), ukladal súd trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby až na 16 mesiacov. Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj z hľadiska individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu 15 mesiacov, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Účelom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je páchateľa trestného činu vyradiť z možnosti vykonávať činnosť (vedenie motorových vozidiel), na výkon ktorej treba osobitné povolenie (vodičské oprávnenie). Zákon umožňuje uloženie tohto druhu trestu vo výmere jeden rok až desať rokov, a to výslovne v tých prípadoch, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s takou činnosťou.
Obžalovaná trestný čin spáchala v súvislosti s vedením motorového vozidla po požití alkoholických nápojov, preto jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 roky 6 mesiacov, pričom pri jeho výmere súd prihliadol na množstvo etanolu, ktorý bol u obžalovanej dychovou skúškou zistený.
S návrhom prokurátorky na uloženie probačného dohľadu nad správaním sa obžalovanej v skúšobnej dobe sa súd nestotožnil. V prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní nezadovážili a ani prokurátorka na hlavnom pojednávaní nepredložila žiadny taký dôkaz, ktorý by sprísnenie skúšobnej doby o probačný dohľad obžalovanej, doteraz súdom neriešenej, odôvodňoval. Prokurátorka v záverečnej reči takýto svoj návrh ani ničím neodôvodnila, a neuviedla ani konkrétne aké povinnosti resp. obmedzenia by obžalovanej mali byť počas probačného dohľadu uložené. Okrem toho obžalovanej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, a preto neprichádza do úvahy ani obligatórne uloženie probačného dohľadu v zmysle ustanovenia § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovanej nebol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky.
Súd odmietol generalizovanie trestného činu ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky na trestný čin, ktorý by mal byť podľa ponímania prokurátorky spojený s uložením probačného dohľadu pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody. Takéto vnímanie je hrubým porušením zásady individualizácie trestu.
Súd zdôrazňuje, že je vždy dôležité ukladať individuálny trest v zmysle zásad vyjadrených v § 34 Trestného zákona, pretože je potrebné, aby spoločnosť pôsobila svojou sankciou, ktorú ukladá súd, predovšetkým na páchateľa trestného činu. Dôležité je skúmať pomery páchateľa, a to v celom spektre pôsobenia tejto osoby v minulosti, pretože len tak je možné zabezpečiť, aby trest bol uložený spravodlivo. Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná a spáchané priestupky
na úseku cestnej premávky nie sú takou okolnosťou, pre ktorú by súd musel nevyhnutne uložiť probačný dohľad, aj s poukazom na predchádzajúcu pracovnú činnosť obžalovanej (taxikárka a špeditérka), a najmä na skutočnosť, že pri žiadnom zo spáchaných priestupkov nebol zistený u obžalovanej alkohol.
Poškodení si v adhéznom konaní neuplatnili nárok na náhradu škodu, resp. uviedli, že si náhradu škody budú uplatňovať prostredníctvom povinného zmluvného poistenia, preto súd o náhrade ich škody nekonal a nerozhodoval.
Súd má za to, že tento druh trestu a výmera, popri sebe uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu ako trestu hlavného a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu ako trestu vedľajšieho, zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladania trestu v zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy) a sú spôsobilé na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou, pričom podľa názoru súdu podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona postihne obžalovanú iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv aj na jej pracovnú činnosť, na jej rodinu a jej blízke osoby.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a okolnosti, súd o vine a treste rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.