Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Er-246-2012.pdf
PDF · 99.28 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/246/2012
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Bardejov, Hurbanova č. 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484 proti povinnému S. F. V., N.. XX.X.XXXX, S. XXX/X, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 151,03 Eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom pod č. EX 3074/2012 z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi trovy exekúcie vo výške 41,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného zo dňa 28.11.2012 adresovaného súdnemu exekútorovi Mgr. MVDr. Pavlovi Kovaľovi sa dňa 4.12.2012 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Rozhodnutie č. 700-2810660612-GC04/12 zo dňa 25.6.2012 vydané oprávneným. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 151,03 Eur a trov exekúcie.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701*054673 zo dňa 13.12.2012 č.k. 8Er/246/2012-8 poveril súdneho exekútora Mgr. MVDr. Pavla Kovaľa vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Dňa 27.8.2014 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. a vyúčtovanie trov exekúcie a to s odôvodnením, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zo správy cudzineckej polície zo dňa 21.7.2014 vyplýva, že povinný bol vyradený z evidencie cudzincov Oddelenia cudzineckej polície policajného zboru Prešov z dôvodu ukončenia pobytu na území Slovenskej republiky. Adresa jeho trvalého pobytu v domovskej krajine je So 14-123/5, K. C., F. F., S., M. B. T.. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 9.10.2013 vyplýva, že sa povinný v evidencii poberateľov dôchodkov nenachádza.
Z predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 3074/2012 vyplýva, že povinný neuhradil na istinu oprávnenému nič.
Z obsahu predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 3074/201vyplýva, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona číslo 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 zákona číslo 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného súdnym exekútorom, súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200, § 203 odsek 2 Exekučného poriadku v spojení s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený.
Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky MS SR číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 45,85 Eur s tým, že suma 33,19 Eur predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky, suma 1,70 Eur náhradu hotových výdavkov titulom poštovného, suma 3,32 Eur náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu a suma 7,64 Eur predstavuje DPH.
Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 34,89 Eur bez DPH. Keďže exekučné konanie začalo dňa 4.12.2012, v súlade s ust.§ 14 ods.1 Vyhlášky patrí exekútorovi odmena vo výške paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur bez DPH, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa § 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 1,70 Eur bez DPH. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za doručenie 1 zásielky súdneho exekútora spojených s exekúciou (upovedomenie o začatí exekúcie povinnému - 1,70 Eur)
Keďže súdny exekútor preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, pričom základom pre výpočet je suma 34,89 Eur a DPH predstavuje 6,99 Eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 41,88 Eur.
Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú náhradu vo výške 3,32 Eur súdnym exekútorom špecifikovanú ako „náhrada hotových výdavkov na kanc. potreby /papier, spinky a farba/“. Súd má za to, že požadovanú náhradu vo výške 3,32 Eur súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.
Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na papier, spinky, farbu, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012 v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 Eur (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“.
V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
Navrhované zmeny schválené neboli.
Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady).
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).
Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu vo výške 3,32 Eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod. Uvedené by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr. vo veci sp. značky súdu 1Er/253/2012, spisová značka exekútora EX 517/2012 a vo veci sp. značky súdu 6Er/404/2009, spisová značka exekútora EX 1431/2009), kde pri odlišnom rozsahu svojho exekučného spisu požadoval rovnako náhradu nákladov administratívy súvisiacich so založením a vedením exekučného spisu v presne tej istej výške 3,32 Eur, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva to pochybnosti či, v tomto konaní bola požadovaná reálna výška tu vynaložených nákladov alebo ich spriemerovaná, paušálna výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných konaní.
Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 41,88 Eur. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia (§ 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Oprávnený návrh na náhradu trov exekúcie nepodal, povinnému právo na ich náhradu nepatrí, a tak súd o trovách exekúcie u týchto účastníkov rozhodol bez ďalšieho tak, že ich náhradu im nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§ 374 ods.4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.