Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-339-2014.pdf
PDF · 97.69 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/339/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého L. D., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom U.A.. XXX a U. D., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom L., A. č. X, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca pre maloletého L. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 115 Eur mesačne na sumu 130 Eur mesačne, počnúc 01.9.2012, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do l5. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 31.01.2015 vo výške 435 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po l0 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia, pod stratou výhody splátok a hrozbou exekúcie.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. 28P 331/2008-94 zo dňa 20.01.2009 v časti výroku o výživnom pre maloletého L..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 24.08.2012 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletého L. zo sumy 115 Eur mesačne na sumu 170 Eur mesačne, počnúc od 01.09.2012, nakoľko sa potreby maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti zmenili, keďže maloletý 01.09.2012 nastúpi do piatej triedy základnej školy (v čase predchádzajúceho určenia výživného mal maloletý osem rokov a navštevoval prvú triedu základnej školy). Poukázala na to, že zvýšené výdavky jej vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o zdravie maloletého (nosí dioptrické okuliare a ortopedickú obuv).
Okresný súd Bratislava II v Bratislave uznesením č. k. 59P 66/2014-78 zo dňa 16.06.2014, právoplatným dňa 09.07.2014 preniesol príslušnosť vo veci konať a rozhodnúť na tunajší súd.
Na pojednávaní dňa 13.01.2015 upravila matka svoj návrh tak, že žiadala, aby súd zvýšil výživné pre maloletého L. z pôvodných 115 Eur mesačne na sumu 150 Eur, počnúc od podania návrhu.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že jeho terajší príjem je nižší ako jeho príjem v čase predchádzajúceho určenia vyživovacej povinnosti. Uviedol, že má zhoršený zdravotný stav, ktorý mu bráni v hľadaní si lepšie ohodnotenej práce.
Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil, k návrhu matky sa pripojil, poukázal pri tom na možnosti otca a s prihliadnutím na vek dieťaťa navrhol výživné zvýšiť na sumu 130 Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletého, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, potvrdením o návšteve školy maloletého L., potvrdením o zdravotnom stave maloletého a otca maloletého, so spisom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. 28P 331/2008, spisom Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, spisom tunajšieho súdu č. 8P/194/2010, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave č. k. 22C 77/2007-48 zo dňa 15.10.2007, ktorým bol zároveň upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému L.; maloletý bol na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva svojich rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 3000 Sk (66,38 Eur) mesačne. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému L. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. 28P 331/2008-94 zo dňa 20.01.2009, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca z pôvodne určenej sumy 3000 Sk mesačne na sumu 115 Eur mesačne; zročné výživné vo výške 77,10 Eur zaviazal otca uhradiť k rukám matky do 31.03.2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2009. V tom čase rodičia maloletého nežili v spoločnej domácnosti, obaja boli bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Matka bola rozvedená, zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 500 Eur netto, bývala s maloletým u svojho priateľa, ktorému prispievala na výdavky spojené s chodom domácnosti sumou 333 Eur (133 Eur bývanie, 200 Eur strava). Poberala prídavky na dieťa vo výške 18 Eur mesačne. Bola zdravá. Otec bol rozvedený, zamestnaný s priemerným mesačným príjmom vo výške 500 Eur netto, do práce denne cestoval, s výdavkami na cestovné vo výške 83 Eur mesačne. Býval v jednoizbovom byte s nákladmi na bývanie vo výške 133 Eur. S maloletým L. sa stretával pravidelne, na jeho výživu riadne prispieval. Maloletý L. v tom čase navštevoval prvú triedu základnej školy. Matka s ním mala výdavky primerané jeho veku (strava v školskej jedálni 23 Eur mesačne, školský klub detí 13 Eur mesačne, príspevok na ZRPŠ 33 Eur ročne, anglický jazyk 66 Eur, lístok na MHD 13 Eur mesačne). Vážnejšie zdravotné problémy nemal.
V súčasnosti je matka maloletého L. i naďalej rozvedená, žije s maloletým v domácnosti svojej matky, v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve starej matky maloletého, na úhrade nákladov spojených s chodom domácnosti sa podieľa sumou 230 Eur mesačne. Od 11.03.2013 je zamestnaná v spoločnosti Z. a.s. s priemerným mesačným príjmom v roku 2013 vo výške 438,63 Eur netto, v roku 2014 vo výške 471,44 Eur netto a v spoločnosti Z., a.s. s priemerným mesačným príjmom v roku 2013 vo výške 153,50 Eur netto, v roku 2014 vo výške 186,63 Eur netto. Matka poberá na maloletého prídavky na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne.
Otec je takisto naďalej rozvedený, žije sám v jednoizbovom byte, ktorý patrí jeho matke, pri nákladoch na bývanie vo výške 130 Eur mesačne ( nájomné za užívanie bytu svojej matke neplatí). Od 01.08.2014 je zamestnaný v spoločnosti P. G. P., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 382,20 Eur netto (v období od augusta 2014 do novembra 2014), s výdavkami na cestovné 50 Eur mesačne. Od 01.02.2014 do 31.07.2014 pracoval v spoločnosti Y. A. Solutions (P.), s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 541,70 Eur netto (v období od septembra 2011 do septembra 2012), vo výške 300,25 Eur netto (v období od februára do júla 2014). Od 01.06.2013 do 02.12.2014 bol zamestnaný v spoločnosti I. I. P., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom za uvedené obdobie vo výške 284,01 Eur (v období od 01.10.2013 do 02.12.2013 bol práceneschopný, s nárokom na nemocenské v celkovej výške 902,30 Eur. V období od 03.12.2013 do 31.01.2014 bol nezamestnaný, evidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, s nárokom na dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 557,80 Eur. Má stredoškolské vzdelanie bez maturity, je vyučený predavač.
Zo správy ošetrujúceho všeobecného lekára MUDr. M. zo dňa 06.02.2015 vyplýva, že otec je pacientom so zníženou psychickou a fyzickou adaptáciou na záťaž, čím sú limitované možnosti otca zamestnať sa
- bližšie ošetrujúci lekára svoje vyjadrenie nešpecifikoval. Zo správy odborného lekára - psychiatra MUDr. M. zo dňa 26.01.2015 vyplýva, že otec bol prvýkrát vyšetrený v roku 2006, s diagnózou zmiešaná anxiozne depresívna porucha. Následne bol vyšetrený až v roku 2013 ( vyplýva z ďalšieho textu lekárskej správy), jeho stav bol uzatvorený ako syndróm abnormnej osobnosti s anamnézou gambling v štádiu abstinencie a syndróm závislosti od alkoholu, podľa udania otca takisto v štádiu abstinencie. naposledy na kontrole u ošetrujúceho odborného lekára bol v januári 2014, jeho stav bol zlepšený, od tej doby na kontroly nechodí. Potiaže s chorou chrbticou otec nepreukázal, údajne pre dlhé čakacie doby u odborného lekára, tieto nelieči. . Nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Otec sa s maloletým stretáva pravidelne, na jeho výživu prispieva pravidelne súdom určeným výživným (115 Eur mesačne), naviac platí maloletému životné poistenie v Union poisťovni, a.s. vo výške 33,23 Eur mesačne; v súčasnosti toto poistenie uhrádza matka otca.
Maloletý L. navštevuje siedmu triedu základnej školy v L., do školy denne cestuje, ráno autobusom (30 - 50 centov za jednu cestu), poobede vlakom (od 15.11.2014 cestuje zadarmo). Platené záujmové krúžky nenavštevuje. Pre problémy so zrakom je sledovaný v oftalmologickej ambulancii, nosí dioptrické okuliare, navštevuje ortopedickú ambulanciu (ortopéd predpisuje maloletému dva páry ortopedických vložiek za rok; matka dopláca cca 7 Eur za pár) a alergologickú ambulanciu, nakoľko pred dvomi rokmi sa u maloletého objavila alergia na prach a roztoče; lieky užíva denne (doplatok na trojmesačné balenie cca 5-6 Eur). Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990). Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo ku zmene zamestnania niektorého z rodičov znamenajúcej pokles jeho zárobku, treba zistiť aj dôvody takejto zmeny (R 3/1967).
Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého Mateja je dôvodný - od poslednej úpravy výživného uplynula doba takmer 6 rokov, za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletého L. - je žiakom siedmej triedy základnej školy, má zdravotné problémy (zhoršený zrak, ploché nohy, alergia). Jeho potreby vzhľadom na plynutie doby teda primerane vzrástli - jednak úmerne k jeho veku, jednak vzhľadom k stupňu školského vzdelania. Je preto nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletého, ktoré zakladajú nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal zo zmeny pomerov u maloletého L.- i keď je možné výživné pre maloleté dieťa zmeniť i spätne, najviac však na dobu 3 rokov od podania návrhu ( § 77 ods. 1 ZR), matka spätne výživné zvýšiť nežiadala, preto sa súd spätným výživným nezaoberal a výživné zvýšil od 01.09.2012 (matka zároveň aj v primeranej dobe podala návrh na zvýšenie výživného) t.j. odkedy začal maloletý navštevovať druhý stupeň základnej školy, keď mal za to, že matka v tomto čase mala zvýšené výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy a starostlivosti o maloletého a jeho potrieb.
Pri ustálení novej výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil stupeň školy, ktorú maloletý navštevuje, osobnú starostlivosť matky o maloletého, jeho zdravotný stav ako aj vek - zohľadnil teda celkový vývoj a vzrast životných nákladov maloletého, zároveň zohľadnil možnosti a schopnosti rodičov podieľať sa na úhrade týchto nákladov. Súd tiež hodnotil osobnú starostlivosť matky o dieťa, ktorou mu zabezpečuje všetky životné potreby vo faktickej rovine (bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, vzdelanie) a zároveň vytvára vhodné podmienky na rozvoj sociálneho a kultúrneho bytia dieťaťa. Súd súbežne skúmal majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, ako aj ich schopnosti a možnosti zamestnať sa. U matky zhodnotil jej príjem, pričom konštatuje, že matka má súbežne dva pracovné pomery. U otca sa zaoberal jeho tvrdením o zhoršenom zdravotnom stave, ktorý ovplyvňuje jeho možnosti sa zamestnať, pričom konštatuje, že otec nepreukázal také skutočnosti, ktoré by mu bránili nájsť si adekvátne platenú prácu, resp. nájsť si ešte ďalšiu prácu, z ktorej by mohol prispievať na potreby svojho syna prispievať zvýšeným výživným. Konštatuje, že otec deklarované problémy s chrbticou nepreukázal, podľa vlastného vyjadrenia sa nelieči, okrem toho ním deklarované psychické problémy sa nepotvrdili - otec naposledy na kontrole u odborného lekára bol v roku 2014, problémy charakterizoval ako problémami v práci ( podmienky zamestnania) . Okrem toho z danej správy vyplýva, že tieto
problémy si otec pravdepodobne spôsobil sám ( predchádzajúce gamblerstvo a závislosť na alkohole) a nie sú spôsobené tým, že ho matka „ naháňa po súdoch“ - vyjadrenie otca z pojednávania zo dňa 13.01.2015. Vyjadrenie jeho všeobecného ošetrujúceho lekára o jeho zníženej schopnosti sa zamestnať je vágne, neurčite, bez odborného podkladu ( odborný lekára - psychiater takúto možnosť neuviedol, od odborného lekára - ortopéda otec potvrdenie nedoložil). Preto aj keď otec preukázal príjem vo výške cca. 380 - 390 Eur mesačne netto, súd dospel k záveru, že otec požadované výživné vo výške 130 Eur mesačne aj pri celkovom zabezpečovaní svojich potrieb je schopný platiť - je na otcovi, aby si uvedomil, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prednostnou povinnosťou každého rodiča, má slúžiť nie iba na zabezpečenia nevyhnutných nákladov na výživu dieťaťa ale aj na rozvoj všestranných schopností dieťaťa, pričom otcovi nič nebráni v tom, aby si našiel ďalšie zamestnanie resp. zamestnanie s takým príjmom, ktorý by mu umožnil riadne prispievať na výživu dieťaťa. Zároveň však nevyhovel v plnom rozsahu návrhu matky, keďže zohľadnil aj inú starostlivosť otca o dieťa - otec zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o dieťa počas pobytov dieťaťa u neho, pričom tieto pobyty sú pravidelné, počas minimálne dvoch víkendov v mesiaci, počas prázdnin, sviatkov, okrem toho maloletému kupuje rôzne vecné dary, teda prispieva mu viac, než len súdom určeným výživným; k dieťaťu má citový vzťah, ktorý aj naďalej rozvíja.
Preto s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, že zvýšil výživné pre maloletého na sumu 130 Eur, mesačne a vo zvyšku súd návrh matky zamietol.
Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 01.09.2012 do 31.01.2015 vo výške 435 Eur (29 mesiacov x 15 Eur ; suma 15 Eur predstavuje rozdiel medzi novourčeným a doposiaľ určeným výživným), ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia, vzhľadom na terajší príjem otca.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia. Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.