Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/102/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881 proti žalovanému M. Z., bytom L. XX, o zaplatenie 86,48 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -54 zo dňa 29.11.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 86,48 Eur istiny s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 61,63 Eur od 11.8.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Súd poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 52, § 53, § 54, § 48, § 544, § 558 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 261 ods. 3 písm. d/, § 708 ods. 1, 2, § 273 ods. 1, § 709 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1, § 714 ods. 1, § 497, § 499, § 716, § 718, § 719a Obchodného zákonníka, ďalej ust. § 559, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z., účinného od 1.1.2009 a uviedol, že predmetom konania je zaplatenie 86,48 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 61,63 Eur od 11.8.2010 do zaplatenia z dôvodu nesplnenia povinnosti žalovaného zo zmluvy o bežnom účte. Súd považoval zmluvu uzavretú o bežnom účte fyzickej osoby a o poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu uzavretú dňa 11.9.2007 ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu Dexia banka Slovensko, a. s. a žalovaným bola dňa 13.5.2008, uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zriadiť rastový osobný účet, pričom zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Predmetom zmluvy nebolo povolené prečerpanie na osobnom účte, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Listom zo dňa 2.8.2010 žalobca odstúpil od zmluvy v zmysle ustanovení všeobecných obchodných podmienok, nakoľko odo dňa 1.7.2009 bol na účte žalovaného vykazovaný debetný zostatok, ktorého aktuálna výška bola 61,33 Eur. Z výpisu z účtu na meno žalovaného za obdobie od 31.7.2010 do 10.8.2010 vyplýva, že k 30.7.2010 mal účet zostatok -61,33 Eur a k 10.8.2010 bolo pripočítaných ako kreditná položka

- 0,30 Eur ako úroky a vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu spolu 61,63 Eur. Z výpisu z účtu ďalej za obdobie od 1.7.2010 do 30.7.2010 vyplýva, že k 30.6.2010 mal účet zostatok - 58,18 Eur, počet debetných položiek 2 v sume - 3,20 Eur a nový zostatok bol - 61,33 Eur (úroky - 1,- Eur, balík Výhoda

- 2,20 Eur). Suma 86,48 Eur pozostáva z istiny 61,63 Eur a sankčného úroku z omeškania vo výške

24,85 Eur. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca žalovanú sumu neodôvodnil, čo do jeho základu a výšky. Dokonca ani na výzvu súdu na odstránenie vád podania žalobca neuviedol, či jeho pohľadávka voči žalovanému nevznikla z titulu povoleného prečerpania ako uvádza v žalobe alebo z dôvodu, že účet dosiahol debetný zostatok. Z takého titulu tento debetný zostatok žalobca nepreukázal ani na výzvu súdu žalovanú istinu a sankčný úrok z omeškania náležite nešpecifikoval.

Podľa názoru súdu sa žalovaný zrejme dostal do debetu z dôvodu, že mu žalobca účtoval poplatky za vedenie účtu balík Výhoda, ktorý ďalej sankcionoval ním uvádzanou sankčnou sadzbou položka - úroky. Z predložených dôkazov nevyplýva ani jeho výška ani dôvod, teda za aké poskytnuté služby mal žalovaný poplatky uhrádzať a v akej výške, a či vôbec žalobca, resp. jeho právny predchodca akékoľvek služby poskytol alebo za nich mohol žiadať poplatok. Z predložených výpisov z účtu nevyplýva, aby žalovaný realizoval nejaké transakcie na účte, výber platby a pod.. Spornou zostala otázka, či o tvrdenom debetnom zostatku mal žalovaný vedomosť, a či mu vôbec boli doručované výpisy z účtu poštou, lebo dôkaz predložený nebol.

Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby okrem vyššie uvedeného, bola aj dohoda o povinnosti dlžníka platiť poplatok za vedenie úverového účtu, v dôsledku čoho sa žalovaný zrejme dostal na účte do debetu. Súd túto dohodu považoval za neprijateľnú podmienku, nakoľko poplatok za vedenie účtu nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou, a preto nepredstavuje dojednanie týkajúcej sa ceny. Vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale naopak, slúži výhradne záujmom banky. Poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou podmienkou a neprijateľným zaťažením spotrebiteľa, keď banka má poskytovanie úverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nepredstavuje žiadne skutočné protiplnenie poskytované spotrebiteľovi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21.6.2006 č. k. , čo judikovali už aj súdy Slovenskej republiky.

Zároveň súd poukázal na to, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy a v tejto súvislosti súd poukázal na ust. § 48 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa odstúpením zmluva zruší od začiatku a medzi účastníkmi nastáva režim bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z ust. § 457 Občianskeho zákonníka. Akákoľvek snaha o obídenie týchto zákonných ustanovení by v zmluve, či vo všeobecných obchodných podmienkach znamenala jej neprijateľnosť, a teda neplatnosť takéhoto dojednania, napr. čl. 5 bodu 5 predložených všeobecných obchodných podmienok, pre ktoré nemožno priznať na ich základe uplatnený nárok. Na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, ak by aj boli predložené adekvátne všeobecné obchodné podmienky, by neprichádzalo do úvahy priznanie žalovanej sumy pre rozpor s citovaným ust. § 457 Občianskeho zákonníka, a preto došlo k zamietnutiu žaloby. Úhrada akýchkoľvek poplatkov a úrokov by nebolo plnením bezdôvodného obohatenia, a teda vrátenie toho, čo žalovaný dostal. Z dôvodu nesplnenia dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, súd preto žalobu zamietol aj z týchto dôvodov v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 151 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobca nebol v konaní úspešný, nevzniklo právo na náhradu trov konania a žalovaný si ich náhradu neuplatnil, iné preukázateľné trovy konania nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania ako vzťahu spotrebiteľského. Trval na tom, že zmluva o bežnom účte patrí medzi tvz. absolútne obchody, a preto ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, a to aj v prípade, ak majiteľom účtu bude fyzická osoba - nepodnikateľ. Z tohto dôvodu nesúhlasil s posúdením zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej došlo k zriadeniu rastového osobného účtu, ako občianskoprávnej zmluvy , ako aj s aplikáciou ustanovení týkajúcich sa úpravy spotrebiteľských zmlúv, lebo zmluva o bežnom účte sa posudzuje ako obchodný záväzkový vzťah. Poukázal na inštitút všeobecných obchodných podmienok, ktorých úprava vyplýva z ust. § 273 Obchodného zákonníka s tým, že sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. neplnením ustanovenia zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ako aj na oprávnenie banky odstúpiť od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy. Zdôraznil, že to, že žalobca nepredložil súdu všeobecné

obchodné podmienky účinné v čase vzniku zmluvného vzťahu, s ktorými žalovaný nemohol byť oboznámený ho nemôže zaväzovať, nesúhlasil. Podotkol, že nedopatrením všeobecné obchodné podmienky boli predložené s neskorším dátumom účinnosti, avšak obsah všeobecných obchodných podmienok účinných v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi, boli rovnakého znenia, týkali sa príslušných článkov vzťahujúcich sa na daný vzťah. Trval na tom, že došlo k odstúpeniu od zmluvy listom zo dňa 2.8.2010, a preto je povinnosťou žalovaného zaplatiť príslušný debetný zostatok. K 10.8.2010 došlo len k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovaného žalobcom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu žalovaného pod položkou - vyrovnanie zostatku uzatvorenia účtu, pričom sa jedná o účtovnú operáciu. Z tohto dôvodu trval na zaplatení 61,63 Eur, ktorá suma pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch a úrokoch, sankčného úroku (zmluvnej pokuty vo výške 24,85 Eur) s poukazom na čl. 1 bodu 6 všeobecných obchodných podmienok. Taktiež nesúhlasil s posúdením účinkov odstúpenia v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol na základe ustanovení Obchodného zákonníka. Trval na posúdení účinkov odstúpenia od zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, lebo nehovorí o zrušení zmluvy, ale o zániku zmluvy, čo je síce obsahovo totožné, avšak rozdiel je v stanovení momentu zániku, lebo zmluva zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je doručené druhej zmluvnej strane, t. j. ex tunc, nie od počiatku, ako to je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.9.2009, týkajúce sa posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ktoré je odlišné. Zdôraznil, že nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv majú byť výlučne posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak len ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú jednostranne kogentné, t.zn. aj voči Obchodnému zákonníku. V prípade, ak by zákonodarca vychádzal z jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka by napr. ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka strácalo význam. Nesprávnym právnym posúdením podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, došlo k porušeniu práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ako aj základného práva na súdnu ochranu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že otázku uplatneného nároku ponecháva na úvahu súdu. Iné vyjadrenie k veci nepredložil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu alebo internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku nebolo dôvodné. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania ním tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie

dôkazného bremena. Tvrdené skutočnosti o nesplnení dôkaznej povinnosti účastníka sporového konania, odvolací súd považoval za opodstatnené. Je nesporné a žalobca to nakoniec ani nepopiera v podanom odvolaní, že nedopatrením nepredložil všeobecné obchodné podmienky účinné v čase vzniku právneho vzťahu. Len tvrdenie o tom, že sa jedná o totožný obsah, avšak s účinnosťou od iného dátumu nie je dôvodom a nemožno to považovať za splnenie dôkaznej povinnosti, lebo súd prvého stupňa sa náležite nemohol oboznámiť so všeobecnými obchodnými podmienkami, na základe ktorých si žalobca uplatňoval poplatky a úroky, ako aj sankčný úrok. Posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského je v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Aj s touto otázkou sa súd prvého stupňa náležite vysporiadal. Navyše zohľadňoval pri rozhodovaní vo veci samej aj tú skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy a následne nastal režim bezdôvodného obohatenia vyplývajúci z ust. § 457 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na účinky odstúpenia od zmluvy v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd súhlasí s názorom právneho zástupcu žalobcu, že posúdenie účinkov v obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahoch sú v zmysle právnych úprav vyplývajúcich z jednotlivých zákonov rozdielne, avšak v danom prípade aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pôsobí v právnom vzťahu ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka, pričom obsah zmlúv uzavretých medzi veriteľom - poskytovateľom služieb ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa musí vykladať v jeho prospech, lebo k uzavretiu zmluvy došlo na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah a podmienky zmluvy žalovaný ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd prvého stupňa správne postupoval, ak žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkaznej povinnosti, lebo dôkazná povinnosť znamená nielen tvrdenie, ale aj preukázania ním tvrdených skutočností, ktoré nesplnenie má za následok neunesenie dôkazného bremena.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhradu trov odvolacieho konania priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol. Iné trovy odvolacieho konania žalovanému preukázateľne z obsahu spisu nevyplývajú (§142 ods.1 v spojení s ust.§151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.