Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-369-2022.pdf
PDF · 95.93 KB
Case nature
Subarea
11CoP/369/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. B., nar. XX.XX.XXXX, S. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, deti rodičov: matka - G.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. T. XA, X., zastúpená JUDr. Róbertom Šegedom, advokátom so sídlom Záhorácka 1899/11A, Malacky, IČO: 41 721 331, a otec - Bc. Y. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Q. XXX, zastúpený Mgr. Silviou Kaveschánovou, advokátkou so sídlom Trnavská cesta 104, Bratislava, IČO: 42 129 265, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 17.10.2022, č. k. 39P/184/2022-24, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým súd ukladá otcovi do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 39P/221/2019, o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, povinnosť prispievať na výživu maloletého U. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne, na výživu maloletého S. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur a na výživu maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 180 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 17.10.2022.
Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava III, uznesením, zo dňa 17.10.2022, č. k. 39P/184/2022-24, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III, pod sp. zn. 39P/221/2019, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého U. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 eur mesačne, na výživu maloletého S. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 220 eur a na výživu maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 17.10.2022.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1 a 2, § 360, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), § 324, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2, § 330 ods. 1, § 333 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru o jeho dôvodnosti a bezodkladnej potrebe úpravy pomerov účastníkov konania. Poukázal na to, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Konštatoval, že z návrhu matky vyplynulo, že maloleté deti sú fakticky v jej osobnej starostlivosti, bývajú s ňou v prenajatom dome, otec matke so starostlivosťou o maloletých nepomáha, nestretáva sa s nimi a neprispieva na ich
výživu. Maloletí sú vo veku dospievania, pričom ich výdavky pozostávajú najmä z nákladov na stravu, oblečenie, obuv, hygienu, zdravotnú starostlivosť, náklady spojené s návštevou školy a náklady na zabezpečenie bývania. Návrh matky vyhodnotil za majúci charakter neodkladnosti, pretože maloleté deti si samé výživu zabezpečiť nedokážu a obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť prispievať na výživu svojich detí do času, kým nie sú schopné samé sa o seba starať. Prihliadol na vyjadrenie matky, že otec na výživu maloletých detí nijako neprispieva. Vzal v úvahu, že otec žije s partnerkou, jej maloletým synom a ich spoločným dieťaťom striedavo vo svojom rodinnom dome na Slovensku a tiež v rodinnom dome jeho partnerky v Rakúsku, je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti, vlastní viaceré nehnuteľnosti a hnuteľné veci vyššej hodnoty, pravidelne cestuje do Chorvátska. Poukázal na povinnosť rodičov platiť výživné na maloleté dieťa, ktorú súd neodkladným opatrením nariadi tomu rodičovi, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti a výživné dobrovoľne a pravidelne neplní. Zdôraznil, že obsahom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je výživné v nevyhnutnej miere, t.j. určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnenej osoby. Na základe uvedeného uložil otcovi platiť výživné na maloletých počnúc dňom vydania rozhodnutia, keď za odôvodnené potreby maloletých považoval aj pomernú časť nákladov na bývanie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec navrhujúc napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1, písm. d), e), f), g), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Poukázal na to, že na súde prvej inštancie prebiehajú konania pod sp. zn. 39P/221/2019 (konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom na čas po rozvode) a sp. zn. 39P/183/2022 (konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu) a žiadal o pripojenie príslušných spisov. Namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď vo veci výživného na maloleté deti na čas do rozvodu, už v čase podania návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, bolo na podnet matky začaté konanie o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktoré bolo vylúčené na samostatné konanie pod sp. zn. 39P/183/2022. Mal za to, že návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie správne vylúčil z konania o rozvod manželstva, avšak tento návrh je dočasnou úpravou k návrhu prejednávaného v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom (vedený pod sp. zn. 39P/183/2022). Za nesprávny označil výrok napadnutého uznesenia, ktorý ohraničuje plnenie vyživovacej povinnosti na obdobie do právoplatného skončenia konania o rozvod a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, hoci konanie o úprave práv a povinností na čas do rozvodu, ktoré je vo vzťahu k napadnutému uzneseniu hlavným konaním už prebieha. Akceptáciou postupu súdu by mohlo dôjsť k situácii, kedy popri sebe budú existovať dve právoplatné rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu, pričom výška výživného môže byť rôzna. Vyslovil názor, že ak súd prvej inštancie považoval za potrebné upraviť výživné neodkladným opatrením, mal tak urobiť len na dobu trvania viazanú na právoplatnosť rozhodnutia v konaní o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neustálil akú výšku nákladov na deti považoval za dôvodnú a preukázanú, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť. Poukázal na nesprávne konštatovania skutkového stavu uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia, keď súd vychádzal z dokazovania vykonaného v konaní o rozvod, pričom konštatovanie ohľadom platieb za nájomné údajne hradené matkou, nezodpovedá predloženým dôkazom na pojednávaní uskutočneného dňa 27.09.2022 vo veci sp. zn. 39P/221/2019. Z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že matka síce predložila faktúry, avšak bez dokladov o ich úhradách a k nahliadnutiu súdu predložila iba čiastočnú úhradu v sume 3.900 eur, bez bližšej špecifikácie tejto platby a ozrejmenia akým spôsobom platbu realizovala a doklad o úhrade tejto platby nepredložila ani v súdom stanovenej lehote. Uviedol, že doklady predložené matkou spoločne s nepreukázaním sumy a obdobia za aké uhradila nájom prenajímateľovi za nehnuteľnosť, ktorú obýva s deťmi, vyznieva nedôveryhodne a účelovo v snahe navýšiť ňou tvrdené náklady na maloleté deti. Poukázal na to, že matka nepredložila v konaní nájomnú zmluvu k nehnuteľnosti a predložená sprostredkovateľská zmluva na vytvorenie príležitosti pre uzavretie nájomnej zmluvy neobsahuje kompletné údaje. Považoval za nepredstaviteľné, že matka nevie uviesť ako a kedy platila nájomné vo výške 1.000 eur mesačne, že by bývala s tromi deťmi v prenajatej nehnuteľnosti bez podpísanej nájomnej zmluvy a garancie nerušeného užívania domu. Zdôraznil, že doklady súvisiace s prenájmom nehnuteľnosti nepredložila ani k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že otec je vlastníkom hnuteľných vecí, a to osobného motorového vozidla a plachetnice a tiež nehnuteľností, rodinných domov, keďže je výlučným majetok len rodinného domu v M. Q., ktorý nadobudol pred uzatvorením manželstva s matkou maloletých, pričom nehnuteľnosť nachádzajúca sa F. S. je v havarijnom stave. Upresnil, že osobné motorové vozidlá,
obchodná spoločnosť, lode i apartmán v Chorvátsku, sú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okrem týchto nehnuteľností a vecí osobnej potreby nevlastní žiaden iný majetok vyššej hodnoty., pričom súpis jeho majetku vyšpecifikovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 39P/221/2019 matka nespochybnila. Namietal výšku matkou vyčíslených nákladov na maloletých, pretože tieto nepreukázala. Poukázal na nepomer príjmu matky a mesačných nákladov na maloletých, ktoré vynakladá v sume 1.000 až 1.100 eur. Spochybnil tvrdenie, že matke finančne vypomáhajú jej rodičia, uvedené nepreukázala. Za potrebné považoval poukázať na príjem matky a skutočnosť, že je jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločností F.. Uviedol, že matka predložila v konaní vedenom pod sp. zn. 39P/221/2019 výpisy zo svojich účtov, z ktorých však nevyplýva ich výdajová stránka týkajúca sa úhrad nákladov na domácnosť. Dal do pozornosti, že matka tiež potvrdila jej ďalší príjem zo stavby vo výške 200 až 300 eur mesačne. Uviedol, že z dostupných informácií spol. F.-SK, s.r.o. vyplýva, že spoločnosť, z ktorej matka poberá mzdu síce vykazuje stratu, avšak zvyšuje aktíva o nemalé sumy, z čoho vyvstáva otázka prečo matka ako jediná spoločníčka a konateľka v dvoch obchodných spoločnostiach oficiálne nezvýši svoj príjem. V nadväznosti na uvedené skonštatoval, že v zmysle Zákona o rodine je dôvodné u matky zohľadniť nielen ňou deklarované a oficiálne príjmy, ale aj jej možnosti zvýšiť si mzdu vo vlastnej spoločnosti. K svojim pomerom uviedol, že je jediným spoločníkom a konateľom spol. L. X. H. I., s.r.o., ktorá je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jeho mesačný príjem zo spoločnosti činí cca 1.000 eur, pravidelné mesačné výdavky spočívajú v príspevku na výživu jeho ďalšieho maloletého dieťaťa Y. B., nar. v roku XXXX, na domácnosť partnerky - matky maloletého dieťaťa, náklady na energie rodinného domu v jeho výlučnom vlastníctve a zdravotné poistenie, spolu 532,31 eur a výdavok za školné vo výške 700 eur za semester (navštevuje vysokú školu). Ozrejmil, že bol jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti F.-SK, s.r.o., ktorú dňa 26.10.2019 bezodplatne previedol na matku maloletých na jej požiadanie a aj pre zabezpečenie maloletých do budúcna. Do jesene minulého roku bol zamestnaný v spoločnosti svojho brata a od jesene 2021 pracuje vo svojej obchodnej spoločnosti a jeho zárobkové možnosti sú limitované z dôvodu prebiehajúceho rozvodového konania od roku 2019 a nemožnosti čerpania individuálneho úveru či vyporiadania BSM. Uviedol, že vzhľadom na jeho príjmy a nevyhnutné výdavky na bývanie, stravu, domácnosť a ďalšie dieťa dosahujúce polovicu výšky jeho zárobku a jeho majetkové pomery, kedy podstatný majetok je v BSM bez reálnej možnosti výnosov z tohto majetku, nedokáže zabezpečiť realizáciu výživného v súdom určenej výške. Poukázal na to, že do zimy 2021 matka bývala s deťmi v jeho dome, neplatila žiadne nájomné a náklady na energie v dome hradil on, preto aj na túto formu príspevku treba prihliadať. Od júla 2019 do októbra 2022 prispieval na potreby maloletých, i keď nepravidelne, ale v celkovej sume 8.081,05 eur (t.j. mesačne v priemere 220,03 eur, teda na jedno dieťa 67 eur), pričom v mesiacoch júl až október 2019 platil 1.000 eur mesačne na deti, od novembra 2019 do marca 2020 po 300 eur mesačne. Matkou podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval za nedôvodný a šikanózny. Namietal, že súd návrhu matky vyhovel a určil výživné na maloleté deti bez dokazovania a predloženia a preukázania aktuálneho rozpisu nákladov na maloleté deti, ktoré nepredstavuje výživné v minimálnej miere. Namietal, že súd neskúmal potreby a záujmy maloletých a vychádzal len z matkou deklarovaných výdavkov na maloleté deti v sumách 450 eur, 350 eur a 300 eur. Podľa jeho názoru, matka ignoruje skutočnosť, že vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Poukázal na potrebu zohľadniť pri určení výšky výživného aj príjmy, možnosti a majetkové pomery matky, pričom ňou predložené listiny vyvolávajú opodstatnený dojem, že disponuje príjmami podstatne vyššími ako deklaruje v konaní, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala až po viac ako 3 rokoch od času, kedy opustil spoločnú domácnosť. K odvolaniu pripojil účtovnú závierku spol. F.-SK, s.r.o. zostavenú k 31.12.2020, doklady o platbách za bývanie, výpis z obchodného registra spol. F.-SK, s.r.o. a výpis z účtu v ČSOB osvedčujúci príspevky otca na maloleté deti v období od augusta 2021 do januára 2022 a ďalšie platby realizované v období od novembra 2019 do júla 2021.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhla odvolaniu otca nevyhovieť S napadnutým rozhodnutím súdu sa stotožnila v celom rozsahu. Dala do pozornosti, že konanie o rozvod a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom sa začalo dňa 12.08.2019, pričom od tohto momentu si otec svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým neplanil a ani neplní pravidelne a včas, naposledy 25.01.2022 v celkovej výške 143 eur, čo osvedčila a otec potvrdil. Uviedla, že dokazovanie v rozsahu navrhovanom otcom presahuje rámce neodkladnej úpravy pomerov a toto je súd oprávnený vykonať v konaní vo veci samej a preto sa k určitým skutočnostiam vyjadrí až v danom konaní. Poukázala na to, že otec sám potvrdil, že prispieva len na výživu svojho najmladšieho dieťaťa sumou 300 eur mesačne (čo potvrdzuje čestné prehlásenie matky dieťaťa), ktorú považuje za primeranú. Mala za to, že z uvedeného dôvodu výživné určené súdom prvej inštancie na maloleté
deti možno považovať za výživné v nevyhnutnej miere. Ozrejmila, že vyživovacia povinnosť v zmysle napadnutého uznesenia vznikla otcovi dňa 17.10.2022, pričom o výživnom za čas od podania návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, t. j. od 12.08.2019 do 17.10.2022 právoplatne rozhodnutý nie je. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vyhodnotila ako dôvodné a zákonné. 5. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 6. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. 7. Zhodne ako súd prvej inštancie aj odvolací súd má za to, že v danej veci návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté deti spĺňa podmienky ust. § 366 CMP. Matka dostatočným spôsobom osvedčila potrebu a naliehavosť predbežnej úpravy pomerov uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti. Z obsahu spisu a pripojených spisov Okresného súdu Bratislava III, č.k. 39P/221/2019 a č.k. 39P/183/2022 vyplýva, že rodičia maloletých detí ukončili spolužitie, starostlivosť o deti zabezpečuje matka pričom otec na ich výživu neprispieva. Pokiaľ otec tvrdil, že výživné na maloletých platí nepravidelne a dával do pozornosti predložený výpis z účtu preukazujúci príspevky na výživu maloletých, ani z ním predloženého dokladu a ani z výpisu z účtu predloženého matkou v konaní vedenom pod sp. zn. 39P/221/2019 nie je zrejmé, by otec od februára 2022 prispieval na výživu maloletých. V prípade, ak v priebehu roku 2019 až do januára 2022 platil výživné, ide o neaktuálne príspevky, pričom výživa detí trvá. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava pomerov maloletých detí a pokiaľ otec na výžive a potrebách maloletých neparticipuje, je nevyhnutné predbežne upraviť pomery zabezpečením pravidelných príspevkov na ich výživu a zabezpečenie ich potrieb. Ust. § 366 CMP upravuje podmienky nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ak nastane situácia, že výživa dieťaťa je ohrozená. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladným opatrením sa výživné určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Odvolací súd sa však nemohol stotožniť s výškou výživného určenou súdom prvej inštancie považujúc ju za neprimeranú a nespĺňajúcu kritériá ustanovené v § 366 CMP, t.j. kritérium nevyhnutnej miery, v rámci ktorej sa rozsah výživného v neodkladnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. Výživné sa určuje len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V danom konaní matka žiadnym spôsobom neosvedčila nadštandardné náklady maloletých, ktoré by bolo dôvodné považovať za nevyhnutný a pravidelný výdavok. Odvolací súd zohľadnil vek maloletých, keď U. a S. dovŕšili 16 a 17 rokov a náklady na ich potreby sú porovnateľné s nákladmi dospelej osoby a vo vzťahu k maloletému F. udáva, že ide o dieťa vo veku 13 rokov, pričom výdavky na zabezpečenie základných potrieb všetkých maloletých detí predstavujú platby za stravu, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a podiel nákladov na bývanie. Pri rozhodovaní odvolací súd vzal v úvahu stanovenú výšku životného minima pre dospelú osobu a maloleté dieťa určenú Opatrením MPSVaR SR č. 227/2022 Z.z. (životné minimum vo vzťahu k plnoletej osobe predstavuje sumu 234,42 eur a pre maloleté dieťa sumu 107,03 eur mesačne) a dospel k záveru o primeranosti výživného na U. a S. vo výške 200 eur mesačne a na maloletého F. vo výške 180 eur mesačne ako výživného v nevyhnutnej miere na zabezpečenie základných potrieb. Odvolací súd udáva, že výška výživného bude ustálená v konaní vo veci samej, kde súd bude zisťovať možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. Určená výška výživného sleduje záujem maloletých a povinnosť otca prispievať na ich výživu v nevyhnutnej miere, pričom odvolacie námietky otca (vo vzťahu k nákladom na maloletým, výdavkom rodičov, ich príjmov a majetkových pomerov) môže otec uplatniť v konaní vo veci samej, v ktorom súd vykoná náležité dokazovanie a vo veci rozhodne s ohľadom na prvoradý záujem maloletých detí. Z vyššie uvedených
dôvodov odvolací súd vo zvyšku návrh matky zamietol považujúc matkou navrhovanú výšku výživného za neprimerane vysokú a nespĺňajúcu podmienky ust. § 366 CMP. 8. Odvolací súd vyhodnotil námietku otca, ktorou namietal nesprávnosť napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý ohraničil účinnosť nariadeného neodkladného opatrenia do právoplatnosti konania vedeného pod sp. zn. 39P/221/2019, t.j. konania o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, ako čiastočne dôvodnú, avšak daný výrok zmenil s ohraničením doby trvania neodkladného opatrenia do právoplatnosti výroku rozsudku o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. V tejto súvislosti udáva, že bez ohľadu na prebiehajúce konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, keď nemožno predpokladať, ktoré z konaní bude skončené skôr, v prípade vyhlásenia rozsudku súdu a nadobudnutia vykonateľnosti výroku rozsudku v časti o výživnom, je namieste aplikácia ust. § 363 CMP (zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia). 9. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uložil povinnosť otcovi platiť výživné na maloleté deti, v súlade s ust. § 388 CSP zmenil. 10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).