Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-157-2014.pdf
PDF · 89.98 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/157/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľky: H. V., rod. R., nar. X.XX.XXXX, bytom X. XXX, adresa pre doručovanie písomností: G. XX, L., štátny občan SR, proti odporcovi: G. V., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, adresa pre doručovanie písomností: G. XX, L., štátny občan SR, o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: 1. C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, L., štátny občan SR, 2. F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, L., štátny občan SR, obaja v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky: H. V., rod. R., nar. X.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX a odporcu: G. V., rod. V., nar. X.X.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 26.1.1985 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Rača, zv. 5, roč. 1985, str. 285, por.č. 6 rozvádza.
Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nasledovného znenia:
Maloleté deti: C. V., nar. XX.X.XXXX a F. V., nar. XX.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na mal. dieťa: C. V., nar. XX.X.XXXX vo výške 75 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec sa zaväzuje platiť výživné na mal dieťa: F. V., nar. XX.X.XXXX vo výške 75 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Otec má právo styku s mal. deťmi: C. V., nar. XX.X.XXXX a F. V., nar. XX.X.XXXX bez obmedzenia.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 O.s.p.) zo dňa 23.4.2014 (doručený výlučne príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. a) O.s.p. žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania uzavreté podľa § 2 zák.č. 36/2005 Z.z. pred bývalým Obvodným národným výborom Bratislava III dňa 26.1.1985 rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode navrhovateľka žiadala maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Otec bude povinný prispievať na výživu maloletých detí C. C. C. F. sumou 150 eur na každé dieťa, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Na pojednávaní dňa 11.2.2015 uzatvorili rodičia (matka, otec) dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, uvedenú vo výrokovej časti rozsudku, ktorá zodpovedá záujmom a odôvodneným potrebám maloletých detí a ktorú žiadali súdom schváliť.
Na pojednávaní dňa 11.2.2015 súd pripustil zmenu návrhu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, že ďalej bude konať o schválení dohody rodičov v znení písomnej dohody pre každé maloleté dieťa.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení za maloleté deti žiadal schváliť dohodu rodičov, nakoľko táto nie je v rozpore so zákonom a v súčasnosti odôvodnenými potrebami maloletých detí. Prihliada na stabilitu výchovného prostredia, doterajší výkon starostlivosti matky o maloleté deti, vzťah maloletých detí k osobe otca, ktorý je dobrý. Výživné otcom maloletých detí je za aktuálneho stavu maximum otca ako nezamestnaného, ktorého jediným zdrojom príjmu je podpora v nezamestnanosti. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že výživné je primerané jeho súčasným možnostiam a majetkovým pomerom, nedosahuje však stupeň, z ktorého možno uhradiť primerané odôvodnené potreby maloletých detí a preto v prípade, ak sa otec riadne zamestná a zvýšia sa mu príjmy zo závislej činnosti, bude platiť vyššie výživné.
Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods.2, O.s.p pokus o ich zmierenie, bezúspešne.
Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len Zákon o rodine /, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov, uzavretú podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že táto dohoda rodičov sa neprieči záujmom maloletých detí, rovnako sa neprieči odôvodneným potrebám maloletých detí, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a stabilitu výchovného prostredia maloletých detí
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3, O.s.p
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)