Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/94/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci navrhovateľa: O. N., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XX, A., zastúpený: JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou, Jarková 89, Prešov, proti odporcovi: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený: SHM PARTNERS, s.r.o., Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.808,99 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu na účet vedený v H. N., V..Z.., IBAN:Z., BIC:H., VS: XXXX, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 11.12.2006 sa navrhovateľ domáhal voči Českej poisťovni- Slovensko, a.s. zaplatenia 1.000.000,-Sk. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 6.5.2004 si u odporcu poistil vozidlo O. N. Y. XXX, EČV: PO-XXX N.. Po havárii začal odporca účelovo tvrdiť, že navrhovateľ kvôli zaplateniu nižšieho poistného sfalšoval zápočtový list. Tento postup považoval navrhovateľ za urážku, dehonestáciu, nactiutŕhanie a ohováranie, čo odporca potvrdil aj podaním trestného oznámenia na navrhovateľa. Navrhovateľ tvrdil, že pôvodcami osočovania a obvinenia, ktoré viedli k poškodeniu reputácie a dobrého mena navrhovateľa, boli zamestnanci Českej poisťovne. Navrhovateľ špecifikoval svoj uplatnený nárok ako nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu ochrany osobnosti.

Odporca, podaním, doručeným súdu dňa 23.4.2007, nesúhlasil s podaným návrhom a žiadal súd, aby ho v celom rozsahu zamietol. Poprel, že by odporca niekedy navrhovateľa urazil, ohováral, alebo akýmkoľvek spôsobom dehonestoval. Odporca nikdy netvrdil, že navrhovateľ sfalšoval dokument- zápočtový list spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., len uviedol, že mu navrhovateľ pri uzatváraní poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX predložil zápočtový list za bezškodový priebeh od spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., ktorého pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených neskôr uvedená spoločnosť poprela. Odporca sa teda nedopustil konania, ktorým by protiprávne zasiahol do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.

V priebehu konania navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, upresnil svoj návrhu na začatie konania, keď uviedol, že odporca podal na navrhovateľa trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu podvodu, na základe tohto došlo k začatiu trestného stíhania voči navrhovateľovi. Uznesenie o začatí trestného stíhania bolo na základe sťažnosti navrhovateľa zrušené v plnom rozsahu. Práve podaním trestného oznámenia bolo zo strany odporcu zasiahnuté do práva navrhovateľa na ochranu jeho občianskej cti, čím sa v značnej miere znížila jeho dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti.

Navrhovateľ je totiž v Prešove známou osobou a to ako podnikateľ, skutočnosť, že je voči nemu vedené trestné stíhanie sa v Prešove rozšírila, čo malo vplyv jednak na osobnosť navrhovateľa ako človeka a aj ako podnikateľa. Ovplyvnilo to aj jeho obchodné vzťahy. Samotný zásah do osobnostných práv navrhovateľa však nebol spôsobený len samotným podaním trestného oznámenia, ale tým, že v samotnej poisťovni bol odporca označený ako podvodník, čo sa rozšírilo medzi zamestnancami poisťovne a tiež mimo nej.

Odporca poukázal na skutočnosť, že podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, nie na navrhovateľa a nikde nerozširoval, že takéto trestné oznámenie podal. Ak boli takéto informácie rozširované, odporca na tom nenesie žiadnu zodpovednosť. Odporca podal trestné oznámenie z dôvodu nezrovnalosti v dokumente vystavenom spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa.

Podaním, doručeným súdu dňa 4.2.2011 navrhovateľ rozšíril svoj návrh tak, že žiadal, aby súd zaviazal odporcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165.970,-Eur. V dôsledku ohovárania zo strany odporcu, označenia navrhovateľa podvodníkom z poisťovacieho podvodu, prišiel navrhovateľ o príjem vo výške 2,5-15 miliónov Sk. Súd uznesením č.k. -131 zo dňa 27.7.2012 pripustil zmenu návrhu tak, že odporca je povinný titulom náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť navrhovateľovi 165.970,-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v tejto lehote mu tiež nahradiť trovy konania.

Odporca vo svojej reakcii na rozšírenie návrhu uviedol, že náhradou za nemajetkovú ujmu sa odškodňuje ujma vzniknutá poškodenému výlučne v nemajetkovej oblasti. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že mu v dôsledku konania odporcu vznikla strata na príjme, teda škoda v majetkovej oblasti, v žiadnom prípade nemôže byť takáto škoda odškodňovaná náhradou nemajetkovej ujmy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne O. Š. a svedka Ľ. W., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zmluvou o poistení vozidla a súvisiacich rizík zo dňa 6.5.2004, listom navrhovateľa- reklamácia, sťažnosť zo dňa 6.12.2004, listom navrhovateľa- žiadosť zo dňa 10.8.2004, listom navrhovateľa zo dňa 13.6.2005 a zo dňa 11.2.2005, listom navrhovateľa- urgencia zo dňa 18.11.2004, čestným vyhlásením navrhovateľa zo dňa 26.10.2005, odpoveďou Úradu pre finančný trh zo dňa 26.7.2005, oznámením Úradu pre finančný trh o postúpení podania zo dňa 23.3.2005, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove ČVS:ORP-3190/1-OSV-PO-2005 zo dňa 28.12.2005 a sťažnosťou navrhovateľa proti tomuto uzneseniu zo dňa 30.1.2006, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove ČVS:ORP-3190/1-OSV-PO-2005 zo dňa 22.2.2006, trestným oznámením navrhovateľa, podaným na Okresnú prokuratúru Prešov zo dňa 3.2.2006, listom navrhovateľa zo dňa 25.8.2005, sťažnosťou navrhovateľa zo dňa 11.4.2005, listom navrhovateľa- zaplatenie poistných udalostí na vozidle PO-XXXBJ zo dňa 21.3.2005, zápočtovým listom za priaznivý škodový priebeh spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa , a.s. zo dňa 6.5.2004, vyjadrením spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zo dňa 9.12.2004, výpisom zo živnostenského registra O. N.- O..N.. Y. zo dňa 14.5.2008, listom Matričného úradu mesta Prešov zo dňa 2.5.2008, výpisom z registra trestov odporcu zo dňa 23.4.2008, oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu zo dňa 6.7.2005, poistným spisom odporcu, vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Prešove č. ČVS:ORP-3190/1-OSV- PO-2005 a zistil nasledovný skutkový stav:

Je nesporné, že navrhovateľ ako poistník uzavrel s Českou poisťovňou- Slovensko, a.s. ako poisťovateľom zmluvu o poistení vozidla a súvisiacich rizík č. XXXXXXXXXX dňa 6.5.2004. V rámci tejto zmluvy bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá bonusová zľava na poistnom vo výške 40%, pričom ročné poistné bez bonusu činilo sumu 57.600,-Sk. Z obsahu poistného spisu je zrejmé, že jeho súčasťou bol aj zápočtový list za priaznivý škodový priebeh zo dňa 6.5.2004. Obsahom tejto listiny bolo potvrdenie KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zo dňa 6.5.2004, týkajúce sa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX a poisteného O. N., o dĺžke započítanej doby priaznivého škodového priebehu od 4.2.2000 do 4.5.2004, t.j. 51 mesiacov, výška zľavy 50%. Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. v liste zo dňa 9.12.2004 oznámila Českej poisťovni- Slovensko, a.s. ( na jej žiadosť), že priložený zápočtový list na meno O.. N. a číslo zmluvy XXXXXXXXX nebol ňou vystavený a údaje v ňom sa nezakladajú na pravde. V rámci čestného vyhlásenia navrhovateľa zo dňa 26.10.2005, ktoré bolo zaslané Českej poisťovni- Slovensko, a.s., navrhovateľ prehlásil, že pri poisťovaní motorového vozidla O. N. EČV: PO XXXBJ nepredložil žiaden zápočtový list. V rámci písomného vyjadrenia L.. S. W. zo dňa 29.4.2005 bolo uvedené, že zápočtový list bol doručený osobne a prevzatý službou AG Prešov, služba prevzatý dokument prevzala a položila na jeho pracovný stôl. Poistná zmluva a doklady k poistnej zmluve boli odoslané z AG Prešov 12.5.2004. Prezentáciu dokladov zabezpečovala centrála pri skenovaní do systému. Služba prevzala dokument bez dátumu prevzatia a daný dokument položila na pracovný stôl L.. W..

Česká poisťovňa- Slovensko, a.s. zanikla dňom 1.10.2008 v dôsledku jej zlúčenia so spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s., ktorá sa stala jej právnym nástupcom.

Z predložených listinných dokladov, ako aj z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-3190/1-OSV-PO-2005 Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania ( ďalej len " vyšetrovací spis") je zrejmé, že právny predchodca odporcu ( Česká poisťovňa- Slovensko, a.s.) podal dňa 6.7.2005 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu podľa . V rámci tohto podania právny predchodca odporcu uviedol, že jeho klient O. N. (navrhovateľ) mal poistnou zmluvou zo dňa 6.5.2004 dojednané poistenie motorového vozidla O. N., EČV: PO XXXBJ. Pri uzatváraní tejto zmluvy, na základe predloženého zápočtového listu vystaveného poisťovňou KOOPERATIVA, agentúra Prešov zo dňa 6.5.2004 priznal právny predchodca odporcu pánovi N. nižšie poistné- zľavu na poistnom vo výške 40%. V trestnom oznámení bolo ďalej uvedené, že právny predchodca odporcu požiadal poisťovňu KOOPERATIVA o preverenie správnosti údajov predmetného zápočtového listu, ktorá v liste zo dňa 9.12.2004 poprela pravosť údajov a oznámila, že zápočtový list nebol ňou vystavený. Z obsahu trestného oznámenia je tiež zrejmé, že právny predchodca odporcu upozornil aj na vyjadrenie L.. W., ktorý zmluvu uzatváral, že klient bol informovaný o možnosti zľavy 40% za predpokladu predloženia zápočtového listu za priaznivý škodový priebeh. Oznamovateľ tiež poukázal na to, že s uvedeného poistenia p. N. uplatnil nároky na poistné plnenie.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove ČVS: ORP-3190/1-OSV-PO-2005 zo dňa 6.10.2005 došlo k začatiu trestného stíhania vo veci trestného činu podvodu podľa , nakoľko zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že dňa 6.5.2004 v Prešove na X.. C. došlo k uzavretiu zmluvy o poistení vozidla a súvisiacich rizík č. XXXXXXXXXX medzi Českou poisťovňou Slovensko, a.s. a poistníkom O. N. nar, X.X.XXXX, na základe ktorej bolo dojednané poistenie vozidla O. N. EČV: PO XXXBJ s bonusovou zľavou 40% a s ročným poistným bez bonusu 57.600,-Sk, pričom uvedená zľava bola priznaná na základe predloženého zápočtového listu vystaveného poisťovňou KOOPERATIVA, pričom bolo zistené, že údaje uvedené v zápočtovom liste sa nezakladajú na pravde, čím spoločnosť Česká poisťovňa- Slovensko, a.s. Bratislava bola uvedená do omylu a pri uzatváraní predmetnej zmluvy priznala bonusová zľavu na poistnom vo výške 40% z ročného poistného, teda sumu vo výške 23.040,- Sk v prospech poistníka.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove ČVS: ORP-3190/1-OSV-PO-2005 zo dňa 28.12.2005 bolo vznesené obvinenie voči O. N. za trestný čin podvodu podľa a to na základe vyššie špecifikovaného trestného oznámenia podaného Českou poisťovňou- Slovensko, a.s. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť navrhovateľ. Tejto sťažnosti bolo vyhovené a napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia bolo v plnom rozsahu zrušené a to uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania zo dňa 22.2.2006. V odôvodnení tohto uznesenia bolo konštatované, že po opätovnom preskúmaní veci a po zohľadnení dôvodov uvedených v sťažnosti bolo zistené, že rozhodnutie o vznesení obvinenia bolo vydané predčasne a sťažnosti možno vyhovieť bez toho, aby boli dotknuté práva inej osoby.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania zo dňa 10.4.2006 bolo trestné stíhanie vo veci ČVS: ORP-3190/1-OSV- PO-2005 prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že v priebehu skráteného vyšetrovania boli k veci vypočutí viacerí svedkovia a vyšetrovateľ sa oboznámil aj s predloženými listinnými dokladmi. Bolo zistené, že s pánom O. N. za Českú poisťovňu-Slovensko, a.s. uzatváral poistnú zmluvu L.. S. W., ktorý bol v tom čase pracovníkom poisťovne a ktorý uviedol, že zápočtový list, na základe ktorého bola p. O. N.F. priznaná bonusová zľava, našiel na svojom stole nasledujúci deň.

Navrhovateľ v rámci svojho výsluchu uviedol, že u odporcu si dal poistiť motorové vozidlo, pričom on sám odporcovi nedal doklad od KOOPERATIVY o doterajšom bezškodovom priebehu. Neskôr mal dve poistné udalosti, v rámci prvej mu bolo zo strany odporcu vyplatené poistné plnenie, poistné plnenie z druhej poistnej udalosti však nebolo vyplatené, nakoľko odporca tvrdil, že predložil falošný doklad o doterajšom bezškodovom priebehu poistenia a že vec bude riešiť trestnoprávnou cestou. Tento doklad z KOOPERATIVY tam dal p. W., pracovník poisťovne, ktorý s navrhovateľom v mene poisťovne zmluvu uzatváral. Navrhovateľ uviedol, že neskôr stretol svojich známych a to R. F.Í., ktorá mu povedala, že nejakí jej známi jej povedali, že podvodným spôsobom poistil vozidlo v Českej poisťovni. Následne išiel do Českej poisťovne v Prešove, kde jej zamestnanec p. G., keď navrhovateľa zbadal, pred všetkými nahlas povedal svojmu kolegovi, ktorý ho poisťoval " máš tu toho podvodníka". V tom čase bolo v poisťovni 8 ľudí. Keď sa pána G. navrhovateľ opýtal, čo to má znamenať, tak navrhovateľa fyzicky napadol. Od pani Š., pracovníčky poisťovne, navrhovateľ tiež vedel, že sa o ňom hovorilo ako o podvodníkovi. To, že je navrhovateľ podvodník sa rozšírilo aj v poisťovni KOOPERATIVA v Prešove, nakoľko Česká poisťovňa si v KOOPERATIVE zisťovala okolnosti súvisiace s vydaním potvrdenia o bezškodovom priebehu poistenia, kvôli priebehu trestného konania. To, že sa o navrhovateľovi hovorilo ako o podvodníkovi a odporca podal na neho trestné oznámenie sa prejavilo v tom, že navrhovateľa prestali ľudia zdraviť, komunikovať s ním, rôzni obchodní partneri nechceli s navrhovateľom obchodovať. Prešov je malé mesto, kde sa všetko veľmi rýchlo roznesie, okrem toho je navrhovateľ známou osobou.

Svedkyňa O. Š. uviedla, že pozná navrhovateľa ako klienta z čias, keď pracovala u odporcu vo funkcii obchodného zástupcu. Navrhovateľa spoznala tak, že keď pracovala na klientskom servise, prišiel dohodnúť podmienky ohľadom uzavretia poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. S navrhovateľom sa dohodla na ďalšom stretnutí. Keď navrhovateľ na stretnutie prišiel, bola u seba v kancelárii, bola to veľká miestnosť, kde sedelo viac zamestnancov. Miestnosťou prechádzal zamestnanec poisťovne p. G., ktorý mal smerom k svedkyni poznámku, ktorú si už presne nepamätala, ale niečo v tom zmysle, že " prišiel za vami ten podvodník". Svedkyňa uviedla, že na túto poznámku nereagovala a ani neskôr sa ho nepýtala, čo tým myslel. Prečo túto poznámku p. G. povedal, nevedela. Následne, keď sa navrhovateľ dostavil do poisťovne, stretol sa náhodou s pánom G. a pravdepodobne si chcel s ním konflikt vydiskutovať, keďže počula ako povedal p. G. niečo v zmysle " ako to myslíte". Čo sa dialo ďalej nevedela presne uviesť, nakoľko odišla do vedľajšej miestnosti, dvere boli otvorené a z reakcií, ktoré počula, vycítila, že pravdepodobne p. G. do navrhovateľa sotil. Vyjadrovať sa o navrhovateľovi ako o podvodníkovi od iných zamestnancov poisťovne nepočula a taktiež ani od iných ľudí mimo poisťovne. Svedkyňa uviedla, že s navrhovateľom sa nikdy o tomto probléme nerozprávala, stretla sa s ním neskôr len náhodne v meste, tiež nevedela nič o trestnom oznámení.

Svedok Ľ. W. uviedol, že pozná navrhovateľa ako svojho bývalého obchodného partnera. V roku 2005 mal projekčnú kanceláriu a v roku 2005 mal do Sabinova priviesť obchodný reťazec. O navrhovateľovi vedel, že má skúsenosti v oblasti obchodovania s pozemkami a preto ho v roku 2005 oslovil s ponukou, aby pre nich našiel vhodné pozemky. S navrhovateľom uzavrel aj zmluvu o budúcej zmluve. Na tomto obchode by navrhovateľ zarobil od 2 do 5 miliónov slovenských korún. Z tejto zmluvy nič nebolo, keďže na povrch preniklo, že navrhovateľ je podvodník a robí rôzne podvody. Táto skutočnosť sa šírila po Sabinove a takto sa ju dozvedel aj svedok. Keďže mal s navrhovateľom uzavretú zmluvu, informoval sa svedok u právnika, ktorého meno nemienil uviesť, na navrhovateľa ohľadom fám, ktoré sa šírili po meste a ten mi povedal, aby som šiel od obchodu s navrhovateľom. Konkrétne mu povedal, aby si dal bacha, že má mladú firmu a pošpiníš si ju. Svedok ďalej uviedol, že telefonicky navrhovateľovi oznámil, že z obchodu nič nebude, tak sa aj stalo a zmluvu s navrhovateľom zrušil. Doplnil, že zmluvu zrušil aj písomne. Počul, že navrhovateľ mal urobiť nejaký podvod s poistením. Svedok uviedol, že na provízii sa s navrhovateľom nedohodol, obchod mal prebiehať tak, že navrhovateľ skúpi pozemky a tieto predá firme svedka ako developérovi a oni následne obchodnému reťazcu. Záviselo by od šikovnosti navrhovateľa, za čo tieto pozemky kúpi, pričom navrhovateľ mohol zarobiť aj 15 miliónov slovenských korún. Svedok uviedol, že o tom, že navrhovateľ je podvodník sa konkrétne dozvedel od sestry navrhovateľa, pričom uviedla, že sú z toho všetci nešťastní. S navrhovateľom potom, ako mu oznámil, že ruší zmluvu nebol v kontakte osobne, len telefonicky, navrhovateľ mu stále vyčíta, že mu nedal zarobiť peniaze. Svedok doplnil, že s navrhovateľom sú obaja Sabinovčania a poznajú sa od narodenia, obaja vyrastali v Sabinove. Svedok uviedol, že nemôže označiť vzťahy medzi ním a navrhovateľom ako výslovne priateľské, nestretávali sa.

Navrhovateľ predložil súdu výpis z registra trestov zo dňa 23.4.2008, z ktorého obsahu je zrejmé, že navrhovateľ nemá žiadny záznam v registri trestov GPSR.

Podľa ( ďalej len "OZ") fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonov na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa účastníci sú povinný prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú n pokyny súdu.

Podľa , veta prvá, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd, s poukazom , vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok uplatnený návrhom na začatie konania je nedôvodný. Preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd vychádzal a bol viazaný návrhom na začatie konania, čo sa týka jeho rozsahu, pričom vychádzal pri skúmaní dôvodnosti uplatneného nároku z jednotlivých skutkových tvrdení navrhovateľa. V zmysle jeho vyjadrení súd ustálil predmet samotného konania, ktorým je nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a z dôvodu, že odporca neoprávnenými zásahmi do cti, ľudskej dôstojnosti a dobrej povesti navrhovateľa porušil jeho právo na ochranu osobnosti.

Súd rovnako prihliadol na tú skutočnosť, že v občianskoprávnom sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, je to vždy účastník konania, ktorý je povinný na účely osvedčenia danosti svojho nároku, súdu nielen uviesť skutočnosti, z ktorých možno následne vyabstrahovať existenciu toho ktorého uplatneného právneho nároku, ale taktiež je povinný tvrdené skutočnosti preukázať a to predložením resp. označením relevantných dôkazov.

Za účelom ustálenia právnych a teoretických východísk samotného súdneho rozhodnutia, súd uvádza, že právo na ochranu osobnosti ( a teda jej jednotlivých zložiek demonštratívne vymenovaných v ustanovení ) predstavuje osobnostné právo, ktorého účelom je zabezpečiť ochranu jednotlivých zložiek osobnosti každej fyzickej osoby. Ochrana osobnosti v občianskoprávnej rovine vychádza z všeobecne akceptovanej premisy, že každá ľudská bytosť v sebe integruje viaceré univerzálne zložky osobnosti, ktorých jedinečnosť a nedotknuteľnosť je nutné zabezpečiť a chrániť aj prostredníctvom právnych noriem. umožňuje fyzickej osobe, osobnostných zložiek ktorej sa dotkol neoprávnený zásah inej osoby ( či už fyzickej alebo právnickej), obrátiť sa na súd a domáhať sa ochrany prostredníctvom negatórnej žaloby ( upustenie od neoprávnených zásahov), reštitučnej žaloby ( odstránenie následkov už uskutočnených neoprávnených zásahov) a satisfakčnej žaloby ( poskytnutie primeraného zadosťučinenia). V prípade, že takéto zadosťučinenie sa javí ako nedostatočné, najmä s prihliadnutím na zníženie dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere, zákon priznáva aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľ sa v návrhu na začatie konania domáhal práve náhrady nemajetkovej ujmy, pričom tvrdil, že neoprávnený zásah odporcu naplnil občianskoprávnu skutkovú podstatu . V zmysle všeobecnej koncepcie procesnej povinnosti dokazovania v sporovom konaní, súd uvádza, že povinnosťou navrhovateľa v konaní ( v prípade, že chcel v konaní dosiahnuť úspech v podobe vyhovenia jeho návrhu) bolo preukázanie existencie troch základných hmotnoprávnych podmienok. Prvou je existencia neoprávneného zásahu odporcu do práv na ochranu osobnosti navrhovateľa , teda takého jeho konania, ktoré v sebe zahrňuje protiprávnosť( teda rozpor s objektívnym právom, porušenie zákonnej a inej povinnosti a podobne). Druhým predpokladom je vznik samotnej škody, v tomto prípade vznik značnej ujmy na osobnostných právach navrhovateľa. Tretím elementom je existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a vznikom ujmy. Možno ustáliť, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa , je teda povinnosťou navrhovateľa osvedčiť porušenie povinnosti na strane odporcu, vznik závažnej ujmy na svojich právach a to v intenzite, pri ktorej nepostačuje priznanie zadosťučinenia v inej podobe, a existenciu príčinnej súvislosti. V prípade, že jedna z týchto zákonných podmienok splnená nie je ( alebo jej existencia nie je navrhovateľom preukázaná), spôsobuje to nedôvodnosť uplatneného nároku a zamietnutie návrhu ako takého súdom.

Navrhovateľ v konaní oprel svoj nárok o tvrdenie, že odporca zasiahol do jeho práva tým, že podal trestné oznámenie a tiež tým, že o navrhovateľovi mal rozširovať tvrdenie, že je podvodník.

V konaní nie je sporná skutočnosť, že odporca skutočne podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu v súvislosti s poistnou zmluvou č. XXXXXXX XXX zo dňa 6.5.2004. Nie je sporná ani tá skutočnosť, že priamo v trestnom oznámení odporca opísal priebeh uzatvárania poistnej zmluvy s navrhovateľom ( ktorého meno presne uviedol) a to na základe predloženého zápočtového listu vystaveného poisťovňou KOOPERATIVA, na základe ktorého bola navrhovateľovi priznaná zľava na poistnom. V trestnom oznámení tiež odporca uviedol, že samotná KOOPERATIVA poprela pravosť zápočtového listu. V tejto súvislosti súd uvádza, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa o neoprávnenom zásahu odporcu, ktorým sa mal dopustiť podaním trestného oznámenia. V prvom rade, s odkazom na citovaný článok SR 46 ods. 1 má každý právo domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v zákonom stanovených prípadoch aj na inom štátnom orgáne. Podanie trestného oznámenia predstavuje zákonom aprobovaný a povolený postup každého subjektu v prípade, že vzniklo podozrenie z páchania trestnej činnosti. V tomto prípad sa odporca riadnym spôsobom obrátil na príslušný orgán činný v trestnom konaní, ktorý následne začal trestné stíhanie vo veci a vzniesol obvinenie priamo proti navrhovateľovi. Skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo následne zrušené, ešte neznamená, že odporca akýmkoľvek spôsobom porušil právny poriadok Slovenskej republiky. Len samotné podanie trestného oznámenia, teda postup zákonom dovolený, nemožno za žiadnych okolností kvalifikovať ako nezákonný zásah a to ani v občianskoprávnej rovine ochrany osobnostných práv. Okrem uvedeného, súd poukazuje aj na to, že odporca, ktorý v čase podávania trestného oznámenia, sám ešte zrejme nemal ustálené, akým spôsobom sa do poistného spisu dostalo potvrdenie spoločnosti KOOPERATIVA o bezškodovom priebehu poistenia, mal dostatok indícií na to, aby sa domnieval, že neznámy páchateľ mu spôsobil predložením falošného dokumentu škodu. V tejto súvislosti súd len konštatuje, že odporca je laik, ktorého povinnosťou nie je v prípade vzniku podozrenia zo spáchania trestného činu, pátrať po všetkých relevatných skutočnostiach a tieto si následne aj správne a v súlade s trestnoprávnymi predspismi vyhodnotiť. Táto úloha prislúcha jedine orgánom činným v trestnom konaní a následne súdu. Preto podaním trestného oznámenia, v obsahu ktorého bol uvedený menovite navrhovateľ, odporca neporušil žiadnu povinnosť a nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu z jeho strany.

Rovnako súd konštatuje, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia v súvislosti s konaním odporcu, ktorým mal navrhovateľa označovať ako podvodníka a túto informáciu šíriť medzi svojimi zamestnancami ( resp. rozširovať prostredníctvom svojich zamestnancov). Vykonaným dokazovaním bola preukázaná jediná skutočnosť, a to, že zamestnanec odporcu p. G. nahlas v kancelárii ( v ktorej sa nachádzalo viacero ľudí) označil odporcu ako podvodníka. Túto skutočnosť má súd za preukázanú svedeckou výpoveďou p. Š.. Rovnako z jej výpovede ako aj z vyjadrení navrhovateľa možno ustáliť, že medzi navrhovateľom a pánom G. došlo následne k fyzickej potýčke, ktorá však nemala dlhšie trvanie, ani väčšiu intenzitu ( svedkyňa Š. uviedla " že G. pravdepodobne do navrhovateľa sotil", čo ale nevidela, len si to vydedukovala). Podľa názoru súdu tento jediný preukázaný incident nemožno skutkovo stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že odporca o jeho osobe šíril tvrdenia, že je podvodník. Z jednej poznámky zamestnanca odporcu, hoci uvedenej pred viacerými ľuďmi, nemožno ustáliť, že odporca ( ako právnická osoba) označil navrhovateľa ako podvodníka a táto skutočnosť sa rozšírila medzi zamestnancami poisťovne, v Prešove, v Sabinove, ako aj v spoločnosti KOOPERATIVA, a.s.. Aby súd mohol uvažovať o ustálení skutkového záveru, že odporca označoval navrhovateľa ako podvodníka, musel by mať preukázané viaceré podobné vyjadrenia zo strany zamestnancov odporcu, ktoré by sa vyskytovali kvantitatívne častejšie, intenzívne, počas trvania určitej doby. V tejto súvislosti poukazuje súd na povinnosť samotného účastníka konania označiť súdu v priebehu konania dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ však netrval na výsluchu ďalších svedkov, nakoľko podľa jeho názoru skutkový stav a jeho tvrdenia boli osvedčené už výpoveďami svedkom Š. V. W..

Okrem uvedeného, aj v prípade, že by v konaní bolo preukázané že viacerí zamestnanci si medzi sebou vymieňali informáciu, že navrhovateľ je podvodník a toto tvrdenie šírili aj mimo svojho zamestnania, nepostačovalo by to na prijatie skutkového záveru o vzniku neoprávneného zásahu na strane odporcu, ako právnickej osoby. Odporca by za takéto konanie svojich zamestnancov neniesol zodpovednosť v režime ochrany osobnosti. V takomto prípade by sa musela zodpovednosť vyvodzovať priamo voči jednotlivým zamestnancom. Na to, aby vznikla zodpovednosť na strane odporcu, museli by byť preukázané ( a v tomto prípade navrhovateľom aj tvrdené) iné skutkové okolnosti, osvedčujúce také konanie odporcu, ktoré priamo smerovalo k rozširovaniu difamačných tvrdení o navrhovateľovi ( napr. odporca by dal podnet na medializáciu kauzy, vyvesil by tieto tvrdenia v priestoroch pobočiek, zorganizoval by pracovnú poradu, na ktorej by upozornil svojich zamestnancov na navrhovateľa ako podvodníka a podobne). Keďže navrhovateľ v konaní netvrdil a nepreukázal, že by zo strany odporcu došlo k takýmto konaniam, súd aj v tomto prípade musí ustáliť neexistenciu neoprávneného zásahu na strane odporcu. Súd v tejto súvislosti ešte poukazuje na výpoveď svedkyne Š., ktorá uviedla, že od iných zamestnancov nepočula vyjadrovať sa o navrhovateľovi ako o podvodníkovi. Skutočnosť, že pôvodcom týchto tvrdení nebol navrhovateľ, nepriamo vyplýva aj z výpovede svedka W., ktorý len uviedol, že reči o navrhovateľovi počul, že tieto sa šírili, avšak ich pôvodcu neoznačil. V tejto súvislosti súd už len dodáva, že ani sám navrhovateľ súdu presne neuviedol, akým konkrétnym spôsobom sa rozšírilo jeho označenie ako podvodníka, len púhe konštatovanie, že sa tak stalo a k šíreniu došlo medzi zamestnancami odporcu, nepostačuje na unesenie bremena tvrdenia ohľadne otázky existencie neoprávneného zásahu do práv navrhovateľa.

Hoci súd, v zmysle vyššie uvedeného, má za to, že na strane odporcu neexistoval neoprávnený zásah od práv na ochranu osobnosti navrhovateľa , a teda nie je splnená zákonná podmienka poskytnutia súdnej ochrany nároku uplatnenému v návrhu, skúmal ďalej aj tú skutočnosť, či došlo k vzniku závažnej ujmy na právach navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Náhrada nemajetkovej ujmy predstavuje výnimočný inštitút, ktorý prichádza do úvahy len pri mimoriadne závažných zásahoch do osobnostných práv, kedy sa ujma prejaví intenzívnym spôsobom na jednotlivých zložkách osobnosti človeka. Samotný zákon uvádza, že predpokladom dôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je zníženie dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v spoločnosti v značnej miere. Na to, aby súd mohol ustáliť intenzitu zásahu musí skúmať následnú reakciu na tento zásah a to v rodinnom, pracovnom, spoločenskom, či inom prostredí, v ktorom sa fyzická osoba pohybuje. Samotný navrhovateľ v konaní len vo všeobecnosti uvádza, že konaním odporcu bola zasiahnutí jeho česť, došlo k dehonestácii jeho osobnosti, poškodeniu dobrej povesti ako človeka aj ako podnikateľa. Sám ale nekonkretizuje, v čom sa tieto následky v jeho živote objavili. Súdu neuviedol, že by došlo u neho k poškodeniu zdravia ( či už fyzické následky alebo psychické problémy) alebo následkom v podobe rozvrátenia rodinných vzťahov. V podstate celú svoju argumentáciu oprel o jediný príklad, kedy malo dôjsť k zmareniu uzavretia obchodu so svedkom W.. Tento jediný následok, aj v prípade, že by bol preukázaný, však nemôže sám o sebe odôvodňovať vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Ako už bolo vyššie uvedené tento nárok osvedčujú len také následky, ktoré nastali v živote poškodeného, ktorých intenzita, trvanie a závažnosť, v značnej miere negatívne ovplyvnili život fyzickej osoby, vo všetkých stránkach jeho prežívania. Keďže navrhovateľ iné konkrétne následky, ako už spomenuté zmarenie obchodu, neuviedol, neuniesol ani v tejto otázke bremeno tvrdenia, keď súdu nielenže nepreukázal, ale ani neuviedol skutkové okolnosti osvedčujúce opodstatnenosť uplatneného nároku.

Okrem toho, aj výpoveď svedka W., musí súd hodnotiť v kontexte všetkých tvrdených skutočností a vykonaných dôkazov. Svedok v konaní uviedol, že dôvodov prečo s navrhovateľom neuzavrel obchodnú zmluvu, bolo to, že o navrhovateľovi vyšlo najavo, že je podvodník. Zrušením zmluvy ( podľa svedka písomne) navrhovateľovi ušiel zisk až do výšky 15 miliónov Slovenských korún, ktoré mohol zarobiť, v prípade, že by svedok W. od zmluvy neodstúpil. Súd uvádza, že hoci svedecká výpoveď bola podaná vo svojom obsahu jednoznačne, jej výpovednú hodnotu znižuje fakt, že nebola podopretá inými dôkazmi ( napríklad predložením zmluvy o budúcej zmluve, predložením písomného odstúpenia od zmluvy ) ako aj skutočnosťou, že svedok a navrhovateľ sa poznajú od narodenia, pochádzajú z toho istého mesta. Bez ohľadu na túto skutočnosť, však nemôže prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa o vzniku závažného zásahu do jeho osobnostných práv, nakoľko následky v iných sférach neboli preukázané ani tvrdené.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a s prihliadnutím na citovaného zákonné ustanovenia, súd konštatuje, že nebolo možné navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy. Návrh preto v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi ktorý úspech nemal. Odporcovi, ako úspešnému účastníkovi v konaní, vznikol nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.

Odporca si vyčíslil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.368,42 Eur.

Súd priznal odporcovi náhradu trov konania, pozostávajúcich z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.808,99 Eur a to za 7 úkonov právnej služby- 1. prevzatie právneho zastúpenia zo dňa 19.4.2007, 2.písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 23.7.2007, 3. účasť na pojednávaní dňa 10.9.2007 vo výške ? nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, 4. účasť na pojednávaní dňa 20.9.2010, 5. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2010, 6.písomné vyjadrenie zo dňa 24.8.2012, 6. účasť na pojednávaní dňa 11.2.2015).

Pri určení tarifnej základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby ( pri úkonoch zo dňa 19.4.2007, 23.7.2007 a 10.9.2007) súd vychádzal z tarifnej hodnoty sporu 1.000.000,-Sk, čo za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. v znení účinnom do 31.5.2009, činilo 14.650,-Sk. Za tri úkony právnej služby ( z toho jeden vo výške ?) tvorila tarifná odmena sumu 32.962,50 Sk + 3x 178,-Sk ( v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky), t.j. spolu 33.496,50 Sk ( 1.111,88 Eur).

V znení vyhlášky č. 655/2009, účinnej od 1.6.2009 sa podľa ustanovenia vo veciach ochrany osobnosti podľa je tarifnou hodnotou 1.000,-Eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy, a 2.000,-Eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Z tohto dôvodu súd počítal základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby, vychádzajúc z tarifnej hodnoty 2.000,-Eur. Súd preto za nasledujúce úkony právnej služby ( 20.9.2010, 15.11.2010, 24.8.2015 a 11.2.2015) vyčíslil tarifnú odmenu za 1 úkon vo výške 91,29 Eur ( podľa vyhlášky v spojení s vyhlášky), teda 4 x 91, Eur, t.j. 365, Eur. Zároveň priznal v zmysle vyhlášky aj náhradu výdavkov, , + 7,+7,+8,, t.j. 30, Eur. Spolu 365, Eur + 30, Eur, , Eur. Celková výška náhrady trov právneho zastúpenia bez DPH, teda činí 1.507,48 Eur. Nakoľko ale právny zástupca odporcu je platiteľom DPH, súd v zmysle vyhlášky, zvýšil priznaná náhradu o DPH, t.j. 1507, + DPH, t.j. 1.808, Eur.

Právny zástupca odporcu si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia aj pri úkonoch po dátume 1.6.2009 ( kedy nadobudla účinnosť novela č. 209/2009 vyhlášky), vychádzajúc z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy, čo ale bolo v rozpore s vyššie citovaným znením § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004, v znení účinnom od 1.6.2009.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložený náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( )

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie.