Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Nt-14-2024.pdf
PDF · 100.71 KB
Case nature
Area
Subarea
6Nt/14/2024
Uznesenie
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Štefana Hermanovského a Lýdie Csikyovej na verejnom zasadnutí dňa 8. júla 2024 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona ukladá A. A., nar. XX. X. XXXX v B., trvale bytom C. XX, okr. B., t. č. hospitalizovanej na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešove ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou.
odôvodnenie:
Uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície v Prešove, ČVS: KRP-96/1-VYS-PO-2023 zo dňa 24.11.2023 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c, písm. e) Trestného zákona a uznesením zo dňa 25.11.2023 podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku bolo vznesené obvinenie A. A. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase po 09:42 hod. dňa 24.11.2023 v objekte letnej kuchyne nachádzajúcej sa za rodinným domom na adrese C. D. XX, okr. B., v úmysle usmrtiť svoju starú mamu E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, okr. B., túto kuchynským nožom o celkovej dĺžke 32,5 cm a dĺžke čepele 20 cm najmenej 33 krát bodla do oblasti vrchnej časti tela, najmä však hrudníka, brucha, chrbta, lopatky, krku a hlavy, čím jej spôsobila viaceré bodné a rezné rany v oblasti hlavy a krku na predobočnej ploche vľavo, bodnorezné rany na ľavom ramene, bodnoreznú ranu na bočnej ploche hrudníka vľavo, reznú ranu na prednej ploche brucha nad pupkom, bodnoreznú ranu na bočnej ploche brucha vľavo, s vytlačením kľučky tenkého čreva mimo brušnú dutinu, tri povrchové rany na chrbte obojstranne, hlbokú bodnoreznú ranu na chrbte v dolnej tretine hrudníka vpravo, s bodnorezným kanálom pokračujúcim do pravej pohrudnicovej dutiny s poranením 12. rebra, brušnej dutiny, s poranením a prerezaním pravej obličky, hlbokú bodnoreznú ranu na chrbte v strednej tretine hrudníka vľavo, s bodnorezným kanálom pokračujúcim do ľavej pohrudnicovej dutiny, s poranením 9. a 10. rebra vľavo, dolného laloka ľavých pľúc, bránice vľavo, sleziny a ľavej obličky, ktorým dňa 24.11.2023 v čase o 15:00 hod. podľahla, a zároveň dňa 24.11.2023 v čase okolo 10:15 hod. na pozemku pri rodinnom dome v obci C. D. XX, okr. B., v úmysle usmrtiť fyzicky napadla svojho starého otca A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, okr. B. a to tak, že počas toho ako tento ležal na zemi, tohto kuchynským nožom o celkovej dĺžke 32,5 cm a dĺžke čepele 20 cm najmenej 15 krát bodla do oblasti vrchnej časti tela najmä hlavy, brucha, hrudníka, krku a vrchných končatín, čím utrpel bodnoreznú ranu v oblasti pravého bedrového kĺbu, s bodným kanálom dĺžky asi 10 cm, bodnoreznú ranu na dolnej vonkajšej časti ľavej paže, s bodným kanálom dĺžky asi 10 cm prechádzajúcim na zadnú časť dolnej ľavej paže, bodnoreznú ranu na vonkajšej strane ľavého ramena, s bodným kanálom hĺbky 10 – 12 cm, bodnoreznú ranu na zadnej ploche ľavého ramena, s otvorením ľavého ramenného kĺbu, bodnoreznú ranu na bočnej ploche krku vľavo, s bodným kanálom hĺbky asi 4 – 5 cm, bodnoreznú ranu pri chrbtici vľavo a nad ľavou lopatkou, s bodnorezným kanálom hĺbky asi 4 cm, dve bodnorezné rany nad ľavou lopatkou, bodnoreznú ranu na hrudníku vľavo, v strednej pazuchovej čiare, bodnoreznú ranu nad
pravou lopatkou, s bodnorezným kanálom dĺžky 10 – 12 cm, bodnoreznú ranu v temennej oblasti vľavo, bodnoreznú ranu v čelovo temennej oblasti vľavo, s bodným kanálom dĺžky 10 cm, idúcim za ľavú ušnicu, bodnoreznú ranu pod ľavým rebrovým oblúkom v prednej pazuchovej čiare, smerujúci do brušnej dutiny, bez poranenia vnútrobrušných orgánov, pričom útok bol vedený do oblastí životne dôležitých orgánov a spôsobené poranenia si vyžiadali odbornú lekársku starostlivosť spojenú s hospitalizáciou v nemocnici.
Uznesením Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 33Tp 113/2023 zo dňa 26.11.2023 bola obvinená z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného poriadku vzatá do väzby s tým, že táto začala plynúť dňa 24.11.2023 o 10.50 hod. Uznesením Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn Kv 46/23/7700–63 Prešov zo dňa 29.05.2024 bolo podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku trestné stíhanie obvinenej zastavené, pretože obvinená nebola v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná.
Príkazom prokurátorky Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn. Kv 46/23/7700-46 zo dňa 31.1.2024 bola podľa § 79 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku obvinená prepustená z väzby a zároveň bol zabezpečený jej transport na Psychiatrické oddelenie FNsP v Prešove, kde sa v súčasnosti nachádza.
Okresný súd Prešov vydal dňa 31.05.2024 pod sp. zn 4Tp 35/2024 predbežný príkaz na umiestnenie obvinenej do zdravotníckeho zariadenia, ktorým podľa § § 215 ods. 8 Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 299a ods. 3 Trestného poriadku prikázal umiestnenie obvinenej A. A. do zdravotníckeho zariadenia, a to Psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov.
Okresnému súdu Prešov bol dňa 29.5.2024 doručený zo strany Krajskej prokuratúry Prešov návrh na uloženie ochranného opatrenia – ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, pretože páchateľka činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedná a jej pobyt na slobode je nebezpečný. Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Prešove svoj návrh odôvodnila najmä s poukazom na vykonané rozsiahle dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch svedkov ako aj viacodvetvovom znaleckom dokazovaní, osobitne s akcentom na zdravotný – psychický stav obvinenej tempore criminis, z ktorého je zrejmé, že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie sa stal a má všetky znaky trestného činu – obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. c) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, a to po stránke ako objektívnej tak aj subjektívnej a tiež možno prijať aj záver, že skutok spáchala obvinená A. A., čomu podľa prokurátorky nasvedčuje zistený skutkový stav, v zmysle ktorého sa preukázalo, že obvinená A. A., dňa 24.11.2024 v čase okolo 8mej hodiny ráno, navštívila svojho otca G. A., ktorého poprosila o 3 Eurá, ktoré jej chýbali na cigarety, a ktoré jej podľa výpovede svedkyne E. A. E. F. odmietla dať, pretože sa s nimi nerozpráva. Od otca išla do obchodu, a keď odtiaľ prichádzala, E. F. do telefónu svojej dcére E. A. povedala, že ide A. z obchodu a ide jej dať kávu do pohára a povie jej nové informácie, ohľadom lekára. Toto bolo v čase o 09:53 hod., nakoľko podľa prichádzajúcich hovorov na telefón E. F. dcéra E. A. jej volala v čase o 9.42.28, hovor trval 11 minút 5 sekúnd, teda do 09.53 hod. Následne svedok H. H. popísal, ako v čase o 10.15 počul ženský krik, a videl ako postava oblečená v čiernom útočí, bodá do staršieho muža. Následne išla smerom k druhému domu na pozemku, odkiaľ nikto nevyšiel a tam nevošiel, až do času, kedy odtiaľ túto osobu vyviedla polícia. Podľa svedkyne I. J., jej v čase o 10.25 hod. volala stará mama z dedovho telefónu, hovor trval 36 sekúnd, kedy jej povedala, že, aby volala záchranku, lebo A. zarezala dedovi do hlavy.
Z priebehu týchto udalostí, možno podľa názoru prokurátorky vyvodiť, že z nepreukázaného dôvodu, v čase od 9.53 kedy obvinená prichádzala domov z obchodu, do času 10.15, kedy svedok videl postavu v čiernom útočiť na staršieho muža, došlo k prvotnému napadnutiu pani E. F., ktorá podľa znaleckého posudku, ale aj svedeckých výpovedí zasahujúcich príslušníkov RZP a PZ bola v čase ich príchodu ešte pri vedomí, následne došlo k útoku na pána A. F., čo pani F. zatelefonovala svojej vnučke I.. Následne, ako uvádzali svedkovia H. H. a H. F., čo potvrdil aj svedok G. A., mladá žena, ktorú videli útočiť, vošla do domu nižšie na tom pozemku, ktorý obýva G. A.. U tohto následne aj došlo k zadržaniu podozrivej A. A. príslušníkmi PZ po skutku, najmä po tom, čo im p. F. oznámila, že skutok vykonala vnučka, teda vedeli koho hľadajú.
Z hľadiska právnej kvalifikácie podľa názoru prokurátorky konanie obv. A. A. napĺňa všetky znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného zákona, a to po objektívnej stránke. Išlo o bezdôvodné usmrtenie iných dvoch, blízkych osôb vyššieho veku, surovým spôsobom z dôvodu prežívania útrap, spočívajúcim aj v množstve zasadených rán a spôsobe vedeného útoku.
Vyššie uvedené skutkové a právne závery by za inej situácie odôvodňovali postavenie obv. A. A. pred súd.
Prekážkou takémuto postupu je samotná osoba obvinenej, jej psychické ochorenie, ktoré tempore criminis ovplyvnilo ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť tak, že úplne vymizli. Elementárnym predpokladom vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnej osobe za konkrétny trestný čin je absencia okolností vylučujúcich trestnoprávnu zodpovednosť (§ 22 a § 23 Trestného zákona). Čomu v tejto trestnej veci tak nebolo. Znalecký posudok z odboru psychiatrie uvádza, že obvinená A. A. mala v čase skutku úplne vymiznutú rozpoznávaciu aj ovládaciu zložku, na podklade čoho je potrebné vyvodiť, že v čase skutku bola nepríčetná.
Vzhľadom na tento záver bolo trestné stíhanie obvinenej A. A. vyššie uvedeným uznesením Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn. Kv 46/23/7700–63 Prešov zo dňa 29.05.2024 zastavené.
Prokurátorka ďalej vo svojom návrhu poukázala na výsledky znaleckého dokazovania Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej organizácie, s.r.o., podľa ktorých obvinená A. A. v čase spáchania skutku trpela závažnou duševnou chorobou, Hebefrébnou schizofréniou, F20.1. Obvinená nemohla v čase skutku rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a z rovnakého dôvodu nemohla svoje konanie ani ovládať. Pobyt obvinenej na slobode je nebezpečný, a to najmä z dôvodu rýchleho rozvoja negatívnej symptomatiky.
Z vyššie uvedených dôvodov teda prokurátorka navrhla uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Súd na verejnom zasadnutí okrem oboznámenia aj vyššie uvedených listinných dôkazov vrátane fotodokumentácie zachytávajúcej topografiu miesta činu a prečítaním výpovedí svedkov A. F., E. A., G. A., K. F. a I. J. , H. E. H. , H. K. F. a svedka L. M. ako aj znaleckých posudkov znaleckej organizáce Alfa – znalecká organizácia, s.r.o. vykonal výsluch obvinenej A. A. ako aj znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina.
Obvinená A. A. na verejnom zasadnutí využila svoje právo a nevypovedala.
Súčasťou spisu je aj znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znaleckou organizáciou Psychiatrická a sexuologická expertízna organizácia, s.r.o., pre odbor Zdravotníctva a farmácie, odvetvia Psychiatria a sexuológia, kde znalecká organizácia určila JUDr. MUDr. Ján Uhrina, za znalca, ktorý môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci potvrdiť správnosť znaleckého posudku a podať žiadané vysvetlenie či doplnenie.
JUDr. MUDr. Ján Uhrin potom na verejnom zasadnutí uviedol, že znalecký posudok vypracovali na základe rozsiahlych podkladov, vyšetrovacieho spisu, zdravotnej dokumentácie, jednak z hospitalizácií posudzovanej, ambulantnej zdravotnej karty psychiatrickej posudzovanej a vlastného znaleckého vyšetrenia a v čase vypracovania znaleckého posudku dospeli k záveru, že obvinená A. A., nar. v roku 1998 v čase spáchania skutku trpela a aj v súčasnosti trpí schizofrénnym ochorením. Schizofrénia patrí k najzávažnejším duševným chorobám, ide o ochorenie z okruhu psychóz, prejavuje sa najmä poruchami myslenia, bludmi a halucinačnými zážitkami. Obvinená trpí tzv. hebefrénnou formou schizofrénie, kde k charakteristickým prejavom tejto formy schizofrénie patria emotívne zmeny, premenlivé, nesystematizované bludy, halucinácie, nevhodné, nepredvídateľné správanie, oploštená, neprimeraná nálada, narušené myslenie, inkoherentná, teda nesúvislá reč, tendencia k sociálnej izolácii, prognóza neskôr zlá kvôli rýchlemu rozvoju negatívnej symptomatiky
najmä oplošteniu emócií a straty vôľových schopností. Ide o trvalé celoživotné ochorenie, ktoré nie je možné vyliečiť, prejavy ochorenia je možné adekvátnou liečbou do istej miery kontrolovať, zmierniť. Pod vplyvom tohto závažného psychotického chorobného stavu boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvinenej úplne vymiznuté. Motivácia činu bola chorobná, jednalo sa o skutok zo psychotickej motivácie. Obvinená v dobe spáchania skutku nemohla rozpoznať nebezpečnosť činu pre spoločnosť, ani svoje konanie nemohla ovládať. Obvinená netrpí závislosťou od alkoholu ani iných návykových látok, v zdravotnej dokumentácii sú však záznamy o intoxikácii ako alkoholom, tak aj pervitínom, ako aj marihuanou. Znalec pokračoval, že pobyt obvinenej na slobode je z hľadiska psychiatrického nebezpečný a je potrebné nariadiť ochranné psychiatrické liečenie v ústavnej forme.
V predmetnej veci je teda z dôkazov zrejmé, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie a ktorý by bol inak obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a), c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c, písm. e) Trestného zákona sa stal a že ho spáchala A. A., kde k tomu záveru súd dospel na základe dôkazov obsiahnutých v spise. Z prečítanej výpovede svedka A. F. vyplynulo, že je synom nebohej E. F. a A. F. a bratom E. A. a otec v nemocnici keď bol za ním, potom čo mu volal starosta, aj keď sa mu ťažko rozprávalo, mu povedal, že podložil v udiarni pod klobásy, počul krik a išiel otvoriť dvere do letnej kuchyne, zbadal, že mama je dopichaná, vo vnútri bola A., videl ju ako pichala mamu, otočila sa a zaútočila na neho, prvýkrát ho pichla do hlavy keď otvoril dvere, tými ho buchla, spadol na zem a A. ho začala pichať. Kričal ešte viac, a viac si nepamätal. Ešte mu povedal, že ho ťahala do vnútra. Takisto z prečítanej výpovede E. A., matky obvinenej, vyplynulo, že táto sa dozvedela od dcéry I., s ktorou sa telefonicky spojila a ktorá jej povedala, že A. pichla nožom deda do hlavy a potom, že už bolo počuť iba chrčanie a že nereagoval vôbec, kde následne zavolala susede ktorá jej povedala že na dvore je záchranka a policajti a že asi A. dačo urobila. Potom čo navštívila otca v nemocnici, tak ten jej k skutku povedal, že on bol hore pri udiarni a začul strašný krik, že A. strašne kričí a nadáva tak išiel dole a keď otvoril dvere do letnej kuchyne tak povedal, že on neverí, že mama mohla toto prežiť, pretože bola dopichaná a že si už len pamätá, že A. skočila do neho a potom už nič nepamätá. Obvinená je zo spáchania skutku usvedčovaná aj výpoveďami ďalších svedkov, kde najmä z výpovede svedka H. E. H. plynie, že tento spolu s bratom K. F. pracoval na rekonštrukcii domu, C. D. XX. Okolo 10.15 hod. vyšiel na terasu v pravom zadnom rohu domu. Počul, že niekto kričí, zdalo sa mu že je to ženský krik. Z terasy išiel na dvor smerom k bráne, pričom k bráne ani nedošiel a videl, že na ďalšom pozemku žena oblečená v tmavom oblečení s tmavými vlasmi stála vedľa ležiaceho starého muža, ľavou rukou ho držala v oblasti hlavy a v pravej ruke držala predmet, ktorý sa odleskoval od slnka a minimálne tri krát týmto predmetom toho muža bodla, ale nevidel presne do akej časti, lebo to bolo ďaleko. Zľakol sa, vbehol do domu a zakričal na brata, spolu znovu vybehli k bráne, a vtedy obaja videli, ako tá žena drží oboma rukami toho starého pána za nohu, nevedel za ktorú a ťahala ho za ňu smerom do letnej kuchynky. Potom, čo na ňu brat zakričal, čo to robí začala utekať smerom dole. Obdobne vypovedal svedok H. K. F., ktorý popísal, že ho brat zavolal, že vidí ako nejaká žena niekoho bodá, kde on hneď spolu s ním vybehol a videl pri letnej kuchynke v zadnej časti susedného mladú ženu, oblečenú celú v čiernom, ktorá mala tmavé vlasy, ktorá stála v predklone a obidvoma rukami ťahá za nohu ležiaceho muža smerom do tej letnej kuchynky a potom čo na ňu ukričal, tak žena utiekla a bežala od letnej kuchynky smerom do domu čo bol nižšie. V obdobných intenciách potom priebeh skutku a okolnosti skutku popísali aj ostatní svedkovia, najmä L. M., ktorý vnímal bezprostredne konanie obvinenej keď popísal, že ženská postava mala napriahnutú ruku, robila pohyb smerom od svojej hlavy na trup muža, ktorý stál pri nej, akoby ho bodla alebo udrela a videl že tá osoba má niečo v ruke, ale nevidel čo to je. Tým predmetom vykonala pohyb ruky na trup noža. To všetko korešponduje aj s ostatnými dôkazmi obsiahnutými v spise.
K mechanizmu vzniku poranení a k bezprostrednej príčin smrti bolo vykonané znalecké dokazovanie, na ktoré vo svojom návrhu poukazovala prokurátorka. Zo záverov potom na verejnom zasadnutí prečítaného znaleckého posudku č. XXX/XXXX a XXX/XXXX vypracovaného znaleckou organizáciou Alfa – znalecká organizácia, s.r.o. vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti E. F. bol šok po úraze a krvácaní, pri viacnásobných poraneniach hlavy, trupu, ľavej hornej končatiny s poranením rebier, ľavých pľúc, oboch obličiek a sleziny, kde k jej smrti došlo dňa 24.11.2023 o 12.15 hod. Na základe rozsahu a charakteru poranení je možné predpokladať, že k napadnutiu poškodenej došlo najmenej 30 – 32 krát ostrým bodnorezným nástrojom – nožom. Z súdno- lekárskeho hľadiska nie je možné jednoznačne určiť poradie vzniku zranení, no je možné ustáliť, že útok smeroval spredu na oblasť hlavy a krku spredu, viac zľava, na oblasť ľavého ramena,
driekovú oblasť vľavo a oblasť chrbta zozadu. Zo záverov ďalej plynie, že všetky poranenia poškodenej boli spôsobené druhou osobou. Počas útoku poškodená bola pri vedomí mohla komunikovať, stáť , sedieť, chodiť a následne mohla stratiť vedomie v priebehu pol a viac hodiny. Išlo o výrazne bolestivé zranenia, spojené so sratou krvi, čo viedlo následne k šoku. K smrti poškodenej došlo približne 2,5 hodiny po útoku voči jej osobe. Znalci nezistili žiadne poranenia, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti s útokom druhej osoby voči poškodenej a tá pred smrťou netrpela ani žiadnym ochorením, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s jej úmrtím.
Zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX a XXX/XXXX znaleckej organizácie Alfa – znalecká organizácia, s.r.o. vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti A. F. bolo zlyhanie srdcovocievnej a dýchacej činnosti po viacerých bodnorezných poraneniach. K jeho napadnutiu došlo najmenej 13 krát, ostrým bodonorezným nástrojom – nožom a k smrti došlo na 25. deň po jeho napadnutí druhou osobou. Zistené boli bodnorezné poranenia v oblasti hlavy, trupu, horných a dolných končatín, s prekrvácaním mäkkých pokrývok lebečných, podkožia a svaloviny pod ľavým rebrovým oblúkom, boli spôsobené ostrým predmetom o užšej kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedené oblasti strednou až väčšou silou s prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri trinástich bodnutiach do uvedených oblastí hrotom a čepeľou noža, spôsobených druhou osobou. Poranenia poškodeného mohli vzniknúť v stojacej polohe ako aj v ležiacej polohe na zemi, pričom poškodený priebeh útoku vnímal, pociťoval výrazné bolesti a po strate krvi došlo u neho k strate vedomia.
V priebehu prípravného konania a aj na verejnom zasadnutí boli v súlade predmetom dokazovania vykonané dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú, že predmetný skutok sa stal a mala sa ho dopustiť obvinená. Pri posudzovaní trestnej zodpovednosti obvinenej však bola u nej zistená prítomnosť závažnej duševnej poruchy, ktorou obvinená trpela v čase spáchania skutku. Obvinená v čase spáchania skutku vzhľadom na svoj duševný stav nemohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a svoj konanie ovládať, čím je v zmysle § 23 Trestného zákona vylúčená jej trestná zodpovednosť. Uvedené bolo premietnuté do uznesenia Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn Kv 46/23/7700–63 Prešov zo dňa 29.05.2024, ktorým bolo trestné stíhanie zastavené.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.
Súd v tomto konaní poukazuje na účel ochranného liečenia ,ktoré sa podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona obligatórne ukladá predovšetkým potencionálne „nebezpečným“ osobám, ktoré spáchali protiprávny čin, ale pre ich nepríčetnosť ich nemožno trestne stíhať. Primárnym účelom ochranného liečenia je teda ochrana spoločnosti pred takýmito osobami, avšak princípom liečenia vo všeobecnosti je aj možné pozitívne pôsobenie na takéto osoby, a ich ďalší život z hľadiska lekárskych postupov. Pri ukladaní ochranného liečenia páchateľovi činu inak trestného, ktorý nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, je nevyhnutné jednoznačné zistenie, že osoba páchateľa je (resp. bola) nepríčetná a je tu riziko jej nebezpečenstva pre spoločnosť v dôsledku spáchania činu inak trestného.
V predmetnej veci je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku, z ktorých je nepochybné, že pobyt A. A. na slobode je nebezpečný. Pokiaľ ide o formu ochranného liečenia, zo záverov predmetného znaleckého posudku plynie, že obvinená v čase spáchania skutku trpela a aj v súčasnosti trpí schizofrénnym ochorením a schizofrénia patrí k najzávažnejším duševným chorobám a pod vplyvom tohto závažného psychotického chorobného stavu sa dopustila takého konania, za ktoré v prípade príčetnosti by jej mohol byť uložený aj trest odňatia slobody na doživotie. Ide o trvalé celoživotné
ochorenie, ktoré nie je možné vyliečiť, prejavy ochorenia je možné adekvátnou liečbou do istej miery kontrolovať. Aktuálne je podľa názoru znalca potrebné nariadiť ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd dospel záveru, že pobyt A. A. na slobode je nebezpečný a že povaha jej duševnej choroby aktuálne neumožňujú očakávať, že účel ochranného liečenia môže splniť iné ako ústavné liečenie.
S odkazom na vyššie uvedené, súd považoval návrh prokuratúry za odôvodnený a obvinenej A. A. uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Toto uznesenie bolo prijaté rozhodnutím senátu v pomere hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.