Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_21C-194-2013.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/194/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: G. J., Z. L. XX, XXX XX Z., zast. F. J., bytom L. XX, XXX XX Z., proti odporcovi: Q. J., Z. O. XXX, T.. Y. W., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto dňa 11.2. 2015
rozhodol:
Odporca je povinný platiť navrhovateľovi výživné 80 EUR mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Zročné výživné za obdobie od 16.12. 2013 do 11.2. 2015 v sume 322,80 EUR súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 EUR, spolu s bežným výživným, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa, pod následkom straty výhody splátok.
Tým sa mení rozhodnutie o výške výživného pre navrhovateľa určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XX/XX-XX zo dňa 1.8. 2005, právoplatným dňa 27.1. 2006.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa riadnym návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.12. 2013 domáhal voči svojmu otcovi, t. j. odporcovi, určenia výživného pre plnoleté dieťa vo výške 100 EUR mesačne od 1.12. 2013, splatného vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. XXP/XX/XX bol odporca zaviazaný prispievať na jeho výživu od 1.1. 2005 sumou 53,10 EUR (1.600,- Sk) každý mesiac k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
V čase podania návrhu na súd je žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy dopravnej v Bratislave. Naposledy určené výživné v roku 2005 vo výške 53,10 EUR nepokrýva jeho každodenné potreby. Svoje potreby si zabezpečuje brigádami - roznášaním novín, z čoho má
príjem cca 40 EUR mesačne a z ktorých prostriedkov si hradí fitnes a cestovný lístok na MHD. Všetky ostatné potreby, okrem nepravidelného platenia výživného odporcom, zabezpečuje jeho matka. Navrhovateľ sa v dôsledku nízkeho výživného od odporcu nemohol venovať svojim záľubám - športu a hudbe, rovnako tak nemohol absolvovať školu v prírode a kurzy usporiadané školou, za ktoré sa platilo.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupkyne navrhovateľa, odporcu pred dožiadaným súdom v Liptovskom Mikuláši, obsahom spisu tun. súdu XXP/XX/XX a čítaním listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav:
Z rodného listu navrhovateľa vyplýva, že sa narodil dňa 2.12. 1993 otcovi Q. J. ( odporcovi ) a matke F. J..
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XX-XX zo dňa 1.8. 2005, právoplatného dňa 27.1. 2006 vyplýva, že odporca bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu v tom čase maloletého navrhovateľa sumou 53,10 EUR (1.600,- Sk) každý mesiac k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci.
Navrhovateľ v priebehu konania uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, starou matkou a piatimi súrodencami. Odporca platí súdom stanovené výživné 53,10 EUR zriedkavo, nepravidelne, väčšinou až na výzvu polície. Všetky náklady spojené so zabezpečovaním vyživovacej povinnosti hradí v celom rozsahu matka navrhovateľa. Navrhovateľ je vzhľadom na finančnú situáciu rodiny nútený brigádovať, keď mesačne dosahuje jeho príjem cca 40 EUR. Pokiaľ ide o jeho výdavky, zodpovedajú priemerne študentovi strednej školy, to znamená náklady na stravu, ošatenie, cestovný lístok MHD, návšteva fitnes centra. Od odporcu napriek sľubom nedostal doposiaľ okrem stanoveného výživného nič. S odporcom neudržiava žiadny kontakt.
Matka navrhovateľa uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti LIDL ako upratovačka, jej mesačný príjem je 300 EUR, iný príjem nemá. Náklady za byt, ako nájomné 240 EUR, elektrinu 40 EUR a inkaso 13 EUR, hradí zo svojho dôchodku stará matka navrhovateľa.
Odporca pred dožiadaným súdom v Liptovskom Mikuláši v priebehu konania uviedol, že je občanom v hmotnej núdzi, v súčasnosti poberá so svojou družkou na rodinu dávky v hmotnej núdzi vo výške 184,90 EUR priznané rozhodnutím ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši dňa 13.2. 2014. Pred tým poberali dávky vo výške 210 EUR na celú rodinu. Okrem vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na mal. dcéru O., I.. XX.X. XXXX a mal. syna Q., I.. O. L. XXXX. Syn má zdravotné problémy, je astmatik. S tým sú spojené zvýšené náklady na jeho liečbu, nakoľko mesačne užíva niekoľko druhov liekov a spray. Okrem toho musí pravidelne absolvovať liečenie. Odporca je dobrovoľne nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, prácu si hľadá sám. Vzhľadom na jeho zdravotné problémy so srdcom a tlakom nie je jednoduché nájsť si v tomto regióne prácu. Ďalej uviedol, že býva v rodinnom dome spolu so svojou družkou, dvoma maloletými
deťmi a svojou matkou, ktorá tiež prispieva na úhradu nákladov spojených s užívaním domu. Nie je schopný platiť zvýšené výživné tak, ako žiada navrhovateľ.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a trvá do času, kým dieťa nie je schopné živiť sa samo. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitého veku a teda ani na dosiahnutie plnoletosti. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné zabezpečiť všetky svoje odôvodnené potreby. Skutočnosť, že dieťa študuje na strednej škole odôvodňuje záver súdu o tom, že dieťa nie je schopné samostatne sa živiť a má nárok na výživné aj v čase po dosiahnutí plnoletosti, nakoľko sa sústavne pripravuje na budúci výkon povolania. Výšku výživného súd potom určí v závislosti od odôvodnených potrieb oprávneného a majetkových schopností a možností povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Účelom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť rovnakú životnú úroveň rodičov a detí.
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ mal v čase podania návrhu 20 rokov a bol žiakom 3. ročníka strednej školy, v súčasnosti pokračuje v nadstavbovom 2-ročnom štúdiu, ukončenom maturitou. Odôvodnené potreby navrhovateľa sú bežné a primerané potrebám stredoškolského študenta v jeho veku, t. j. náklady na stravu, cestovné, školské potreby, ošatenie, šport a pod. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, starou matkou a 5 súrodencami. Odporca je dobrovoľne nezamestnaný, je občanom v hmotnej núdzi, jeho jediný deklarovaný príjem je dávka v hmotnej núdzi 184,90 EUR, priznaný rozhodnutím ÚPSVaR v Liptovskom Mikuláši dňa 13.2. 2014. Má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Žije v spoločnej domácnosti s družkou, taktiež nezamestnanou a svojou matkou. Odporca platí výživné na navrhovateľa nepravidelne aj s odstupom niekoľkých mesiacov, žiadnym iným spôsobom nad rámec výživného navrhovateľovi neprispieva.
Na základe takto vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že v danej veci sú dané dôvody na zvýšenie výživného zo strany odporcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného v roku 2005 došlo na strane navrhovateľa k podstatnej zmene pomerov, keď tento sa ako žiak strednej školy v súčasnosti pripravuje na svoje budúce povolanie. Naopak u odporcu je situácia týkajúca sa jeho zárobkových možností, príjmu a nákladov v podstate totožná, ako v roku 2005. Súd taktiež poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave XXCoP XXX/XX-XX zo dňa13.12. 2005, ktorým potvrdil rozsudok tunajšieho súdu vo veci určenia výživného na navrhovateľa, v ktorom uvádza, že odporca sa dobrovoľne vzdal príjmu, pretože je od roku 1994 nezamestnaný a nepreukázal, že by sa v priebehu tak dlhého obdobia pokúsil nájsť si nejaké zamestnanie, aby si splnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a uspokojil sa len s podporou v hmotnej núdzi. Takáto situácia pretrváva u odporcu v podstate nepretržite už 20 rokov. Súd neuveril tvrdeniu odporcu o tom, že jeho jediným zdrojom príjmu je dávka v hmotnej núdzi. Ak by to tak skutočne bolo, nemohol by odporca v žiadnom prípade platiť ani doteraz určené výživné, čo však, aj keď nepravidelne robí. Je teda zrejmé, že odporca má iný zdroj príjmu, prípadne si vie finančné prostriedky zaobstarať iným spôsobom a je teda schopný platiť aj zvýšené výživné.
Súd považuje výživné vo výške 80 EUR v súčasnosti za primerané, zodpovedajúce na jednej strane odôvodneným potrebám navrhovateľa a na druhej strane schopnostiam, možnostiam, osobným a majetkovým pomerom odporcu, preto výživné určil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pokiaľ ide o zročné výživné za obdobie od 16.12. 2013 do 11.2. 2015 vo výške 322,80 EUR, postupoval súd podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách súd rozhodoval v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, že úspešnému navrhovateľovi trovy konania nevznikli a preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.