Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-201-2014.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/201/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, pr. zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti odporcovi: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, X., o zaplatenie 625,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.9.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 625,94 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 20.11.2011 vo výške 31,40 eur a ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 625,94 eur od 21.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca sa zmluvou uzavretou s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 23.11.2006 zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, porušil svoju zmluvnú povinnosť, právny predchodca navrhovateľa od zmluvy odstúpil. Pohľadávka ku dňu postúpenia pohľadávky prestavovala sumu 3.501,46 eur, ktorá pozostávala z istiny v sume 2.709,09 eur, riadneho úroku vo výške 110,76 eur, úroku z omeškania vo výške 672,64 eur a ostatného príslušenstva vo výške 8,97 eur. Práva a povinnosti vyplývajúce z tejto pohľadávky prešli na navrhovateľa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Sumu 8,97 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 672,64 eur predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Uplatňuje si len splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.11.2011 v počte 14 a celkovej výške 625,94 eur.
Tunajší súd dňa 5.12.2013 vydal platobný rozkaz č. k. 26Ro/3640/2013-34, ktorý uznesením zo dňa 13.3.2014 zrušil pre nemožnosť doručiť ho odporcovi do vlastných rúk.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol spolu s prílohami, poučením pre účastníka konania a výzvou na vyjadrenie doručený v zmysle ust. § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žiadnym spôsobom nevyjadril.
Súd v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 115a ods. 2 OSP rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko v danom prípade súd kvalifikoval predmet sporu ako drobný spor (§ 200ea OSP), pričom v konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a to Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 23.11.2006 (ďalej len Zmluva“), Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. účinnými od 1.8.2002 (ďalej len
„VOP“), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012 vrátane prílohy č. 1 a pokusom o zmier zo dňa 22.8.2013, pričom zistil tento skutkový stav:
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2012 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej ako „banka“) pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa.
Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 23.11.2006 sa banka zaviazala poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky - splátkový úver MINIúver do 10 minút vo výške 50.000,- Sk, s pevnou úrokovou sadzbou 18,40 % ročne do konečnej splatnosti úveru, ktorý mal byť poskytnutý jednorazovo a bezhotovostne. Poplatok za správu úveru činil 60,- Sk mesačne. Splatnosť prvej splátky bola stanovená dňa 20.12.2006 Odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 60-tich mesačných splátkach vo výške 1.347,- Sk splatných vždy 20. dňa príslušného mesiaca, zaplatiť úroky a odplatu za poskytnutie úveru. Konečná splatnosť úveru bola určená dňa 20.11.2011.
Podľa čl. 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom - fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta - fyzickej osoby, nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej mene a do určitej sumy a klient ako dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.
Podľa čl. 7. bod 7.2.4. VOP banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
Podľa čl. 7. bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, alebo b) ak je klient v omeškaní si splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 ako aj z návrhu na začatie konania je bankou deklarované, že výška a špecifikácia pohľadávky odporcu boli generované bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Z uvedenej prílohy okrem iného vyplýva, že dátumu poslednej úhrady bol 17.3.2009 a počet dní omeškania je 1182 dní.
Navrhovateľ dňa 22.8.2013 vyzval odporcu pokusom o zmier o zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 4.890,78 eur z dôvodu, že „Dňa - bola pôvodným veriteľom Slovenská Sporiteľňa, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť Vám bola oznámená.“
Právne vzťahy účastníkov konania sa v posudzovanom prípade riadia ustanoveniami §§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov platným v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „ZoSÚ“).
Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinného od 1.5.2014 (ďalej len „citovaný zákon“) je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
Podľa § 2 písm. i) citovaného zákona je službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.
Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy.
Právny predchodca navrhovateľa je právnickou osobou - bankou, pričom predmetom jej obchodnej činnosti je okrem iného poskytovanie úverov. Pri uzatváraní a plnení zmluvy o splátkovom úvere koná v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ má postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 1 OZ), resp. veriteľa (§ 3 ods. 1 ZoSÚ), resp. predávajúceho (§ 2 písm. b) citovaného zákona). Odporca je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ, § 3 ods. 2 ZoSÚ, § 2 písm. a) citovaného zákona). V danom prípade súd právny vzťah medzi účastníkmi, jeho vznik a obsah posúdil ako spotrebiteľský, ktorý je potrebné posúdiť v prospech odporcu ako spotrebiteľa, a to podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách a iných súvisiacich predpisov.
Uvedený zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky (§ 1 ods. 2 citovaného zákona) je lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Keďže predmetom záväzku navrhovateľa zo zmluvy o úvere je poskytovanie bankových služieb, v danom prípade najmä poskytnutie peňažných prostriedkov formou splátkového úveru na požiadanie klienta v súvislosti s jeho podnikaním, súd pri posúdení záväzku medzi účastníkmi uplatňoval aj ustanovenia citovaného zákona, keď postaveniu navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu zodpovedá postavenie predávajúceho (§ 2 písm. b)).
Podľa § 5b citovaného zákona orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V zmysle tohto ustanovenia súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, je ex offo povinný v spotrebiteľských zmluvách aj bez návrhu prihliadať na premlčanie. Zo stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijatého dňa 5.2.2015 prijatého k otázke
výkladu ust. § 5b citovaného zákona vyplýva, že „napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré ustanovenie normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona.“
Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 388 ods. 1 ObchZ premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 394 ods. 1 ObchZ pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.
Podľa § 397 ObchZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
V danom prípade ide o nárok na zaplatenie pohľadávky vzniknutej počas platnosti právneho vzťahu banky ako veriteľa a odporcu ako dlžníka pozostávajúcej z nezaplatenej istiny a jej príslušenstva. Súd ako orgán rozhodujúcej o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadol na premlčanie nároku navrhovateľa v tejto veci posúdenej ako vec spotrebiteľskú. Premlčanie nároku znamená, že po uplynutí zákonom stanovenej doby sa možno úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že je premlčané. Pokiaľ jestvuje dôvodnosť premlčanie práva, nemôže byť veriteľovi premlčané právo priznané. Tým v konaní vyvstala právna otázka, kedy začína plynúť premlčacia doba u práva veriteľa v prejednávanom prípade a za akých podmienok dochádza k premlčaniu.
Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa postupoval v zmysle ním samotným stanovených všeobecných obchodných podmienok (čl. čl. 7. bod 7.6.1. VOP) a v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu spočívajúcej v omeškaní s úhradou splátok, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Táto skutočnosť napriek absencii listinného dôkazu - oznámení o mimoriadnej splatnosti jednoznačne vyplýva z pokusu o zmier zaslaného odporcovi právnym zástupcom navrhovateľa dňa 22.8.2013, v ktorom sa doslovne konštatuje: „Dňa - bola pôvodným veriteľom Slovenská Sporiteľňa, a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť Vám bola oznámená.“ Nakoľko nie je možné zistiť, kedy bola mimoriadna splatnosť úveru odporcovi oznámená, súd v zmysle citovaného zmluvného dojednania VOP a údaju uvedeného v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky („dátum poslednej úhrady - 17.3.2009) ustálil, že odporca sa dostal do omeškania najneskôr dňom 30.3.2009 (10 dní trvania omeškania odporcu so splatením jednej splátky uplynulo dňa 27.3.2009). Na základe uvedeného je teda zrejmé, že k zániku zmluvného vzťahu medzi odporcom a bankou došlo ešte pred postúpením pohľadávky navrhovateľovi. Deň 30.3.2009 je teda prvým dňom, kedy mohlo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. k odstúpeniu od zmluvy. Štvorročná premlčacia doba uplynula dňom 30.3.2013. Keďže sa navrhovateľ domáha nároku na zaplatenie peňažného dlhu návrhom doručeným súdu až dňa 27.9.2013, nie je možné mu toto právo v dôsledku premlčania priznať.
Je v tomto smere potrebné poukázať aj na to, že v zmysle ust. čl. IV. bod 4.3. písm. a), b) a e) zmluvy o postúpení pohľadávok navrhovateľ ako postupník výslovne potvrdil, že mal primeranú príležitosť oboznámiť sa s výškou každej pohľadávky a s ostatnými údajmi o pohľadávkach, ktoré mu boli sprístupnené v rámci výberového konania s tým, že banka ako postupca neručí za vymožiteľnosť pohľadávok. Podľa tvrdenia samotného navrhovateľa uvedeného v pokuse o zmier jednoznačne vyplýva, že už v čase postúpenia pohľadávky bol odporca v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku a teda vymožiteľnosť tejto pohľadávky bola už aj v tomto čase otázna.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.