Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-59-2014.pdf
PDF · 65.2 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/59/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného
V. P.
nar. XX.XX.XXXX v B., t.č. vo výkone trestu v H. na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3Nt/4/2014-27 zo dňa 02.04.2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp zn. 3T/291/2009 zo dňa 21.07.2010, právoplatným dňa 26.07.2010 bol V. P. uznaný vinným v bode 1) z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov v spolupáchateľstve podľa a § 9 ods. 2 Tr. zák., v bode 2) z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, v bode 3) z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v bode 4) z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.
Bol za to odsúdený podľa § 201 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 38 ods. 7 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3T/203/2007 zo dňa 28.11.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. 23To/64/2009 zo dňa 18.11.2009, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Uznesením súdu prvého stupňa bolo rozhodnuté podľa § 392 ods. 2 Tr. por., že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci bol zamietnutý.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený prostredníctvom obhajcu. Obhajca namietal nepovolenie obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste, hoci bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody aj podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Uvedený dôvod obnovy konania okresný súd nebral vôbec do úvahy v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. Tpj 44/2013. Podľa jeho
názoru je v tomto konaní nepodstatné, či bolo použité pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., alebo nie. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze uviedol, že ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nemožno ho použiť ako odôvodnenie výšky trestu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Po splnení prieskumnej povinnosti sa senát krajského súdu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci nebolo možné povoliť obnovu konania, pretože protiústavná časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21.12.2012 bola vo veci konajúcim súdom pri ukladaní trestu negovaná použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Súd v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona už v pôvodnom konaní. Zníženie trestnej sadzby sa teda neodvíjalo od hornej hranice určenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21.12.2012 v časti I. vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol využiť celú časť sadzby (aj po asperačne zvýšenou spodnou hranicou) a uložiť dokonca aj nižší trest ako je uvedený v osobitnej časti Trestného zákona.
V tomto prípade preto možnosť dôslednej individualizácie trestu súdom (a teda ani identické právo obžalovaného), odňaté nebolo. Preto v tomto prípade v konečnom dôsledku nemožno hovoriť o „protiústavne“ uloženom treste.
Ustanovenie § 41b zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. PL.ÚS 106/2011 sa pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania v tomto prípade nepoužije, pretože ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21.12.2012 v časti prvej vety za bodkočiarkou, na prejednávanú vec nedopadli (zhodné stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj/44/2013 zo dňa 26.11.2013
- bod III).
Z takto rozvedených dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.