Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/59/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte JUDr. Ondreja Gáboríka a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného

V. P.

nar. XX.XX.XXXX v B., t.č. vo výkone trestu v H. na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp. zn. -27 zo dňa 02.04.2014 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp zn. zo dňa 21.07.2010, právoplatným dňa 26.07.2010 bol V. P. uznaný vinným v bode 1) z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení neskorších predpisov v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov v spolupáchateľstve podľa a § 9 ods. 2 Tr. zák., v bode 2) z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, v bode 3) z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v bode 4) z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Bol za to odsúdený podľa § 201 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2, § 38 ods. 7 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. zo dňa 28.11.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č. zo dňa 18.11.2009, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo rozhodnuté podľa § 392 ods. 2 Tr. por., že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci bol zamietnutý.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený prostredníctvom obhajcu. Obhajca namietal nepovolenie obnovy konania vo vzťahu k výroku o treste, hoci bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody aj podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Uvedený dôvod obnovy konania okresný súd nebral vôbec do úvahy v zmysle stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. Tpj 44/2013. Podľa jeho

názoru je v tomto konaní nepodstatné, či bolo použité pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., alebo nie. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze uviedol, že ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. za bodkočiarkou nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nemožno ho použiť ako odôvodnenie výšky trestu. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Po splnení prieskumnej povinnosti sa senát krajského súdu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci nebolo možné povoliť obnovu konania, pretože protiústavná časť ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 21.12.2012 bola vo veci konajúcim súdom pri ukladaní trestu negovaná použitím ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Súd v tomto prípade mohol v zákonom ustanovenom rozsahu znížiť trest až pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona už v pôvodnom konaní. Zníženie trestnej sadzby sa teda neodvíjalo od hornej hranice určenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21.12.2012 v časti I. vety za bodkočiarkou. Súd teda mohol využiť celú časť sadzby (aj po asperačne zvýšenou spodnou hranicou) a uložiť dokonca aj nižší trest ako je uvedený v osobitnej časti Trestného zákona.

V tomto prípade preto možnosť dôslednej individualizácie trestu súdom (a teda ani identické právo obžalovaného), odňaté nebolo. Preto v tomto prípade v konečnom dôsledku nemožno hovoriť o „protiústavne“ uloženom treste.

Ustanovenie § 41b zák. č. 38/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov v spojení s nálezom Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp. zn. sa pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania v tomto prípade nepoužije, pretože ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom pred 21.12.2012 v časti prvej vety za bodkočiarkou, na prejednávanú vec nedopadli (zhodné stanovisko trestno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.11.2013

- bod III).

Z takto rozvedených dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.