Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-168-2013.pdf
PDF · 107.71 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/168/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. O., J.. XX.XX.XXXX, G. S., Ľ.. N. XXX/XX, štátny občan SR, 2/ S.. E. O., J.. XX.XX.XXXX, G. S., Ľ.. N. XXX/XX, štátny občan SR, obaja v zastúpení: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., AK v Bratislave, Žilinská 14, IČO: 47 232 757, proti odporkyni: S. U., J.. XX.XX.XXXX, G. S., Ľ.. N. XX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Helena Dobosová, advokátka, AK v Bratislave, Ružová dolina 10, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť odporkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške, ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na súd 11.09.2013 sa navrhovatelia domáhali od odporkyne vypratania časti parcely registra " C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcej sa v k.ú. S., obec S., okres N. zapísanej na LV č. XXX, vedený Správou katastra Senec o výmere 35 m2, ktorá sa nachádza v ich záhrade a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trov konania. Na návrh navrhovateľov na pojednávaní dňa 24.03.2014 súd za účasti právnych zástupcov oboch účastníkov konania uznesením pripustil zmenu návrhu v tomto znení :
Odporkyňa je povinná vypratať časť parcely registra " C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcej sa v k.ú. S., obec S., okres N. zapísanej na LV č. XXX, vedený Okresným úradom Senec o výmere 35 m2, znázornené i v doplnení znaleckého posudku č. 5/2013 zo dňa 29. 1. 2014 na strane 4 a na strane 12 ako pozemok ( časť) č. 1, ktorý bol vypracovaný znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, Ing. Jurajom Uhliarikom a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a trov konania.
Návrh odôvodnili skutočnosťou, že kúpnou zmluvou zo dňa 10. 8. 2011 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na parcele registra " C" parc.č.XXX/X, výmera 683 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavená stavba - rodinný dom súp. č. XXX v k.ú. S., zapísaná na LV č. XXX vedeným Správou katastra Senec. Napriek zákonnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemôžu nerušene vykonávať všetky svoje oprávnenia vyplývajúce z vlastníckeho práva, najmä predmet svojho vlastníctva držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky, tak ako to zaručuje Občiansky zákonník v ustanovení § 124, nakoľko sú v týchto oprávneniach rušení odporkyňou. Odporkyňa si neoprávnene prisvojila časť nehnuteľnosti o výmere 35 m2 (špecifikovaná vo vyššie uvedenej zmene petitu). Z citovaného znaleckého posudku je zrejmé, že časť pozemku parcely registra " C" č. XXX/X o výmere 35 m2 sa nachádza v záhrade odporkyne.
Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že sa cíti byť niekoľko desaťročí spoluvlastníčkou návrhom dotknutých pozemkov a má za to, že znaleckým posudkom Ing. Uhliarika vymeraná výmera, prislúchajúca údajne navrhovateľom, je vykonštruovaná a vychádza z neúplných údajov. Rodina odporkyne návrhom dotknutú časť pozemkov užíva, obrába, berie z neho úrodu, zeleninu, ovocie, spravuje niekoľko desaťročí nepretržite a považuje túto časť pozemkov za svoje vlastníctvo. V tomto smere odporkyňa disponuje viacerými listinnými dôkazmi, ktoré ju oprávňujú na jej stanovisko. Má za to, že splnila zákonné kritéria podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa kupovala nehnuteľnosť so svojim manželom v roku 1978 (Notárska zápisnica N 413/1978, NZ 415/1978 o kúpnej zmluve zo dňa 24. 8. 1978). Odporkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou celého rodinného domu zapísaného na LV č. XXX k.ú. S., okres N. súp. č. XXX a parcely, na ktorom je postavený dom na LV č. XXX s výmerou 597 m2. Fakticky žije odporkyňa v predmetnom rodinnom dome od 5. 2. 1950, keď sa vydala za svojho manžela. Právni predchodcovia navrhovateľov (bývalí majitelia nehnuteľností navrhovateľov) manželia H. začali stavať rodinný dom v roku 1965 a podľa zákona a zvykov stavali aj plot, ktorý do dnešného dňa tvorí hranicu medzi nehnuteľnosťami účastníkov. Na pozemku odporkyne zo strany plotu postaveného manželmi H. sa nachádza letná kuchyňa, ktorú odporkyňa s manželom postavila ešte v päťdesiatych rokoch. Podľa prihlášky slovenských plynární bol do letnej kuchyne dňa 17. 4. 1964 zavedený plyn čo svedčí o tom, že od roku 1964 je nepochybné, že letná kuchyňa už bola postavená a podpivničená. Z faktúry č. 374/6/79 - vystavenej západoslovenským vodárňami a kanalizáciami Bratislava je nepochybné, že do letnej kuchyne bola zavedená vodovodná prípojka a vodomer pod č. 3385751/20 sa nachádza v pivnici letnej kuchyne (dodací list z 22. 6. 1979). Na základe požiadavky geodézie z 15. 4. 1985 za účelom preskúmania súladu v evidencii nehnuteľností so skutočným stavom objednal manžel odporkyne 17. 4. 1985 geometrický plán na zameranie rodinného domu, hospodárskej budovy z 10. 6. 1985. Vo výkaze výmer je podchytený stav nehnuteľností, vrátane nehnuteľnosti odporkyne, pričom z tohto výkazu vyplýva, že výmera na parc. č. XXX je 597 m2. Odporkyňa so svojou rodinou od roku 1950 bývala v rodinnom dome, minimálne od roku 1964 preukázateľne užívala letnú kuchyňu a pestovala zeleninu pozdĺž celého domu vrátane tej časti, ktorá sa nachádza pozdĺž plota právnych predchodcov navrhovateľov. Plot postavili právni predchodcovia navrhovateľov a navrhovatelia nemohli kupovať inak, ako im to bolo na ohliadke prezentované. Nikdy neboli žiadne susedské spory ani hádky kvôli užívaniu pozemkov, rodina odporkyne vrátane odporkyne samotnej žili v presvedčení, že je to ich záhrada a tak sa aj správali - zveľaďovali, sadili zeleninu, kvety a brali všetku úrodu z tejto časti záhrady. Nikdy im nikto netvrdil, že užívajú cudzí pozemok, nikdy ich vlastnícke právo nebolo spochybnené.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, výsluchom svedka Ing. Juraja Uhliarika , znaleckým posudkom č. 5/2013 znalca Ing. Juraja Uhliarika zo dňa 24. 6. 2013 v znení v jeho dodatku zo dňa 29.01.2014, ohliadkou predmetných nehnuteľností vykonanou dňa 30.07.2014, kúpnou zmluvou zo dňa 20.07.2011, výpisom z LV č. XXX zo dňa 30.08.2013, notárskou zápisnicou sp.zn. N 413/1978, NZ 415/1978 o kúpnej zmluve zo dňa 24. 8. 1978, geometrickým plánom č. 244 - 241 - 0141/ 85 zo dňa 10.06.1985 (overený 25.06.1985) a ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise v a zistil tento skutkový stav:
Podľa navrhovateľov medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že oplotenie, ktoré sa nachádza medzi nehnuteľnosťami účastníkov staval právny predchodca navrhovateľov H. H. v roku 1965, keď staval dom. Plot staval na svojom pozemku, pričom otázka vlastníckeho práva sa vtedy neriešila. Došlo iba k postaveniu oplotenia a od toho času mala odporkyňa v záhrade o 35 m2 viac. Na objednávku odporkyne s manželom bol vyhotovený geometrický plán č. 244 - 241 - 0141/ 85 zo dňa 10.06.1985 z ktorého je vidieť, aká je hranica medzi nehnuteľnosťami účastníkov, teda cca 2 m od domu navrhovateľov. Odporkyňa teda musela vedieť odvtedy, aká je hranica jej pozemku. Letná kuchyňa bola postavená na skutočnej hranici a nezasahuje do pozemku navrhovateľov pri zohľadnení prípustnej odchýlky vzhľadom na to, že pozemok je na hrane mapového listu. Podľa navrhovateľov v roku 1965 došlo len k posunutiu oplotenia, čo nemalo vplyv na priebeh vlastníckej hranice. Vzhľadom na skutočnosť, že manžel odporkyne žil v predmetnej nehnuteľnosti od svojho narodenia v roku 1921 až do smrti v roku 2005 navrhovatelia tvrdia, že nemohol byť dobromyseľný a nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu konania. To znamená, že odporkyňa nemohla byť dobromyseľná v držbe nehnuteľností a o postavení oplotenia nie na hranici pozemkov musela vedieť.
Navrhovatelia majú za to, že odporkyňa nespĺňa základné zákonné predpoklady na vydržanie, keď odporkyňa s manželom v roku 1978 kupovali do bezpodielového spoluvlastníctva len parcelu č. XXX, nie však spornú časť patriacu k parcele č. XXX/X. Odporkyňa uvádza, že vlastníctvo k spornej časti ona a jej manžel odvodzovali od stavby plotu v roku 1964. Pritom manžel odporkyne nemohol podmienku dobromyseľnosti vstupu do držby splniť ani vzhľadom k tomu, že poznal a vedel rozdelenie parcely č. XXX v roku 1932 a na tejto parcele aj naďalej vyrastal. Z vyjadrenia odporkyne nie je jasné, ako dlho užíva spornú časť nehnuteľností a nie je zrejmé, kedy a na základe akého titulu mala odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia vstúpiť do údajnej dobromyseľnej držby. Užívanie spornej časti nehnuteľnosti samo osebe nespôsobuje vznik vlastníckeho práva. Odporkyňa, jej manžel a ani ich právni predchodcovia nevstúpili do držby spornej časti nehnuteľnosti dobromyseľne. Postavenie plotu v rokoch 1964 - 1965 nemožno zamieňať s titulom nadobudnutia, ktorým mohla byť len zmluva o prevode. Postavenie oplotenia právnym predchodcom navrhovateľov neznamená, že sa vzdáva svojho vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemohla uplynúť 10 ročná lehota na vydržanie dňom 01.04.1993.
Z výsluchu odporkyne súd zistil, že plot medzi nehnuteľnosťami účastníkov tu bol 50 až 55 rokov ako je v tomto stave. Odporkyňa tam býva 65 rokov. Jej manžel sa tu narodil v roku 1921 a aj tu zomrel. V roku 1932 boli pozemky vymerané a rozdelené a držali sa toho, že je to ich. Pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti odporkyne boli rodičia jej manžela. Jej svokor sa tu narodil v roku 1873 v starom dome, ktorý odporkyňa s manželom úplne zbúrali a vyplatili súrodencov manžela. Keď sem odporkyňa prišla bývať, dom tu už bol. Keď susedia stavali, bol tam starý dom a oni si to ohradili. Mali tam starý plot, ten vybrali a postavili ten nový, čo je aj teraz. Odporkyňa nemala s právnymi predchodcami navrhovateľov žiadne nezhody ohľadne plotu. Šťastne žila s rodinou, nikdy nemali žiadne spory, teraz ani nemôže vyjsť do svojej záhrady. Vlastne ani nerozumie, čo navrhovatelia od nej chcú. Navrhovateľ jej povedal, že chce 1,5 metrový pás pozemku, aby si ho mohol ohradiť a aby tam behali jeho psy. Časť popri plote navrhovateľov užívala na zeleninu, ktorú tam má aj teraz vysadenú. Susedia H. nemali nikdy nijaké nároky týkajúce sa nehnuteľnosti pozdĺž plota. Keď sa vydala a prišla bývať do domu, bol tu starý dom namiesto neho postavili ten, v ktorom sú teraz. Pivnica zo strany navrhovateľov tu už bola, bola na nej plechová búda a namiesto nej postavili malú kuchynku a práčovňu, keď sa vydávali dcéry odporkyne ( 19. 5. 1979) a do nej bol dovedený aj plyn. Z tých 35 m2, ktoré žiadajú navrhovatelia od odporkyne vypratať pozdĺž celej hranice pozemkov parciel č. XXX a XXX/X sú z väčšej časti tvorené letnou kuchyňou, ktorá bola postavená v rokoch 1950 - 1964 s tým, že prvá listinná zmienka o tejto stavbe je z roku 1964, keď sa tam zavádzala voda a plyn. Odporkyňa sa do predmetnej nehnuteľnosti prisťahovala, keď sa vydala v roku 1950. Má za to že spĺňa zákonné kritéria vydržania, keď bola dobromyseľná v užívaní nehnuteľnosti v stave ako je definovaný stavbami a oplotením. Medzi plotom navrhovateľov a letnou kuchyňou odporkyne je šírka cca 1 m, ďalej je len záhradka, ktorú užívala odporkyňa od roku 1950. Plot, ktorý tam je, stavali právni predchodcovia navrhovateľov. Odporkyňa bola v tom, že plot bol postavený na základe zhody susedov. Zo stavebného povolenia právnych predchodcov navrhovateľov vyplýva údaj "stavba sa umiestni na vzdialenosť okapu", v náčrte je jasne vymedzené, že ide o cca 45 centimetrov.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2011 súd zistil, že ju uzavreli navrhovatelia ako kupujúci a E. K. V.. H. M. H. H. ako predávajúci. Predmetom zmluvy boli podľa článku I. rodinný dom v S. W. X.. N. Č.. XX N.. Č.. XXX postavený na pozemku " C" parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXX, pozemok " C" parc. č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 683 m2, zapísaný na LV č. XXX, všetko okres Senec, obec S., k.ú. S., ktoré nehnuteľnosti navrhovatelia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa článku IV. bod 1 navrhovatelia ako kupujúci vyhlásili, že si predmet prevodu prehliadli, poznajú ho z osobnej obhliadky, berú na vedomie jeho súčasný stav a mieru opotrebovania zodpovedajúcu jeho veku ak kupujú ho v stave, ako stojí a leží.
Z notárskej zápisnice N 413/1978, NZ 415/1978 o kúpnej zmluve zo dňa 24. 8. 1978 ( registrovaná dňa 24.8.1978 pod č. I 659/78 ) súd zistil, že predávajúci: Z. P. V.. U., M. S. V.. U., M. E. V.. U., Z. U. M. Š.
I. (podieloví spoluvlastníci ) nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX k.ú. S. ako parc. č. XXX - zastavaná plocha vo výmere 597 m2 odpredali svoje spoluvlastnícke podiely kupujúcim Z. U. a jeho manželke S. U. V.. N. do bezpodielového spoluvlastníctva.
Z bodu 2 z notárskej zápisnice súd zistil, že na pozemku parc. č. XXX majú kupujúci postavený vlastný rodinný dom na základe stavebného povolenia vydaného bývalým ONV v Šamoríne zo dňa 23. 7. 1950 ako aj užívacieho povolenia z 2. 4. 1957, ktorý tvorí predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva v celosti.
Zo znaleckého posudku (predloženého navrhovateľmi ako listinného dôkazu) č. 5/2013 znalca Ing. Juraja Uhliarika ( znalec z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia) zo dňa 24. 6. 2013 v znení v jeho dodatku zo dňa 29.01.2014 súd zistil, že na základe objednávky navrhovateľov mal porovnať skutočný stav (jestvujúce oplotenie, stavby) nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX registra " C" parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 683 metrov štvorcových s priebehom vlastníckych hraníc zobrazených na katastrálnej mape a v prípade, ak skutočný stav nekorešponduje s priebehom vlastníckych hraníc zobrazených v katastrálnej mape, vykonať vytýčenie vlastníckej hranice v teréne za účasti vlastníkov priľahlých nehnuteľností. Z predmetného posudku súd zistil, že znalec pri určení priebehu vlastníckej hranice parc. č. XXX/X vychádzal z rekonštrukcie pôvodného geometrického plánu vyhotoveného dňa 9. 7. 1932 katastrálnym meračským úrad v Bratislave evidovanom v geodetickej dokumentácii na Správe katastra v Senci pod č. XXX č.d. XXXX/XX. Na základe tohto geometrického plánu došlo k zápisu dňa 1. novembra 1932 č. 4487 na pozemnoknižnú položku č. 16 nové parcelné číslo 209/2 (dom, dvor ) vo výmere 682 metrov štvorcových s vkladom vlastníctva manželom Jánovi Kissovi a Viktórii rodenej Czibriovej v podiele 1/2 k celku. Preštudovaním geometrického plánu č. 244
- 241 - 0141/ 85 zo dňa 10.06.1985, ktorým sa preukazujú vlastníci pozemkov parc. č. XXX a XXX/X, ktorý bol vyhotovený na zameranie rodinného domu, garáže, hospodárskej budovy na rozdelenie kultúr dospel znalec k záveru, že daný geometrický plán neriešil priebeh vlastníckych hraníc a omerné miery od vlastníckych hraníc uvedené v meračskom náčrte vychádzali zo skutkového stavu v teréne a nie zo skutočného priebehu vlastníckych hraníc. Vlastnícka hranica parcely č. XXX/X sa v časovej línii až doteraz na základe žiadnej evidovanej zmeny na správe katastra nezmenila. Znalec prišiel k záveru, že skutkový stav v teréne nie je súlade s priebehom vlastníckych hraníc evidovaných vo vektorovej katastrálnej mape nečíselnej a tiež priebehom vlastníckej hranice určenej v geometrickom pláne č.265 z roku 1932, ktorým bola vlastnícka hranica určená a zaevidovaná do katastra nehnuteľností.
Zo stavebného povolenia zn. Výst.2954/1965 zo 4. apríla 1965 vydaného Okresným národným výborom v Bratislave vidiek súd zistil, že ním bola povolená prestavba rodinného domu právnemu predchodcovi navrhovateľov Karolovi Kissovi, podľa bodu 7/ stavba sa umiestni na ľavej strane pozemku ( strana nehnuteľnosti odporkyne ) na vzdialenosť okapu. Táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice zo 17. 3. 1965 v Malinove ( č. l. 35 znaleckého posudku).
Z výsluchu svedka Ing. Juraja Uhliarika znalca, ktorý vypracovával znalecký posudok z dodatkom predloženým navrhovateľmi v konaní súd zistil, že na základe objednávky navrhovateľov mal úlohu určiť priebeh vlastníckej hranice nehnuteľností, ktoré vlastnia v k.ú. S., pričom po zameraní skutkového stavu zistil, že oplotenia, ktoré sú v súčasnosti, nekorešpondujú s vlastníckym stavom hraníc evidovanom v katastri. V roku 1932 bol vyhotovený geometrický plán, ktorý slúžil na zápis vlastníckych práv Z. H. (str. 16 ZP) - 6 árov 82m2. Od tej doby nenašiel žiadny dokument, ktorý by vydanú hranicu menil alebo rušil. Ďalej zistil existenciu geometrického plánu č. 244 - 241 - 0141/ 85 zo dňa 10.06.1985, ktorým boli zamerané stavby na parcelách XXX M. XXX/X, pričom tento geometrický plán je zaevidovaný v dokumentoch správy katastra, ale na základe neho nikdy nedošlo k zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré boli jeho predmetom. Svedok určil priebeh hraníc kartometricky- vytýčenie lomových bodov s prepojením katastrálnej mapy ako geometrického plánu z roku 1932 s tým, že dotknutí vlastníci s vytýčením hraníc parciel XXX/X M. XXX/X nesúhlasili a majú za to, že stav ako je zapísaný na liste vlastníctva súhlasí s posledným geometrickým plánom, ktorý si osobne prevzali na katastri v Senci. Zrejme sa jedná o geometrický plán z roku 1985. Vyzval dotknutých vlastníkov k súčinnosti na stretnutie, ktorého výsledkom v prípade dohody mal byť geometrický plán, ktorý by to komplexne vyriešil a na základe stavu oplotenia v teréne by sa vyčíslili jednotlivé diely (časti pozemkov), ktoré by si museli medzi sebou vysporiadať (kúpou alebo darovaním). K dohode vlastníkov však nedošlo. Navrhovatelia nesúhlasili s tým oplotením ako je teraz a preto aj stanovisko odporkyne bolo v tom duchu, že aj ona by potom nemohla súhlasiť s oplotením vo vzťahu k susede Némethovej, ktoré zase zasahuje do jej nehnuteľnosti stavbou garáže, ktorá nie je v evidencii vyznačená a bolo by to náročnejšie posúvať podľa evidovaného stavu. Vznikol teda náznak sporu, pričom odporkyňa je v určitej nevýhode, keďže v skutočnosti má takú výmeru ako podľa evidencie má mať, ale vlastnícke hranice nemá tam kde ich má mať, lebo na jednej strane zaberá 36 metrov navrhovateľom, ale na druhej strane pustila 35 metrov susede Némethovej.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 O.z., ak je držiteľ so zreteľom na okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 132 ods. 1 O.z., vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 O.z., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 868 O.z., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu právom požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí aby tu bol domnelý právny dôvod. Dobrá viera sa teda posudzuje z objektívnych spoločenských hľadísk, nielen podľa subjektívneho presvedčenia držiteľa (rozsudok NS ČR 22 Cdo 1848 /98). Oprávnená držba sa nesmie zakladať na omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť (opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska).
Skutočnosť, že držiteľ si nenechal vytýčiť hranice ním držaných pozemkov a nezistil tak, že zdrží aj časť pozemku, ktorého nie je vlastníkom nevylučuje jeho poctivú tržbu ani oprávnenú držbu (rozsudok NS ČR 22 Cdo 2211 /2000). Oprávnená držba je možná, aj keď v rozpore so stavom zapísaným vo verejných knihách.
Podľa právneho názoru uvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 1733/2012 zo dňa 21.06.2012 omyl v geometrickom a polohovom určení pozemku môže byť ospravedlniteľný. V tomto smere súd má za to že odporkyňa (a jej právni predchodcovia) nemala dôvod pochybovať o tom, že je vlastníčkou parc. č. 210 v takom stave ako ju užívala, nakoľko v skutočnosti užívala výmeru totožnú z údajmi v katastri nehnuteľností, čo nie je medzi účastníkmi sporné.
Aj z ohliadky nehnuteľností súd zistil, že hranicu medzi parcelami účastníkov tvoria sčasti nehnuteľnosti ( č.l. 79 spisu - fotografie -1, 2, 3) a sčasti oplotenie (č.l. 81 spisu - fotografie - 5, 6 ). Nehnuteľnosť odporkyne tvorí ohradený ucelený funkčný celok, ktorý odporkyňa a jej právni predchodcovia zjavne užívali celý rad desaťročí, pričom neboli v užívaní rušení právnymi predchodcami navrhovateľov.
V tomto smere súd mal za to že dobromyseľnosť odporkyne a jej právnych predchodcov vyplýva aj zo skutočnosti, ktorá v tomto konaní nebola medzi účastníkmi sporná a síce, že odporkyňa užíva v skutočnosti pozemok vo výmere 597 m2, teda vo výmere, ktorá jej prináleží podľa katastra nehnuteľností. Ďalším dôkazom o jej dobromyseľnosti je skutočnosť, že minimálne od postavenia oplotenia v roku 1964 je prístup na sporný pozemok možný len z nehnuteľnosti odporkyne, ktorá túto časť parcely č. XXX/X nerušene užívala, vysádzala, brala z neho úrodu a to až do doby, kým ju navrhovatelia nepožiadali o jeho vypratanie ( NS ČR 22 Cdo 496/2004).
Odporkyňa nadobudla vlastnícke právo ako bezpodielový spoluvlastník s manželom k nehnuteľnosti susediacej s nehnuteľnosťou navrhovateľov v roku 1978 ( notárskou zápisnicou sp.zn. N 413/1978, NZ 415/1978 o kúpnej zmluve zo dňa 24.08.1978), pričom rešpektovala stav hranice určenej oplotením nehnuteľnosti navrhovateľov. Súd má za to, že odporkyňa nemala dôvod mať pochybnosti o tom, že tak ako sa nehnuteľnosť dovtedy užívala im aj patrí, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že tam žila od roku 1950, pričom právni predchodcovia tam mali odjakživa plot, pričom v rokoch 1964-1965 pri stavbe nového domu starý plot vymenili za nový.
Súd má za to, že ani na základe geometrického plánu č. 244 - 241 - 0141/ 85 zo dňa 10.06.1985, ktorým boli zamerané stavby na parcelách XXX M. XXX/X nemali odporkyňa s manželom dôvod na pochybnosť o svojom presvedčení, keď aj zo znaleckého posudku predloženého navrhovateľmi vyplýva, že znalec Ing. Uhliarik dospel k záveru, že daný geometrický plán neriešil priebeh vlastníckych hraníc a omerné miery od vlastníckych hraníc uvedené v meračskom náčrte vychádzali zo skutkového stavu v teréne a nie zo skutočného priebehu vlastníckych hraníc.
Odporkyňa aj s manželom tak splnili podmienky oprávnenej držby, keď nakladali s nehnuteľnosťou vymedzenou oplotením zo strany navrhovateľov ako s vlastnou a boli dobromyseľní, že pozemok v danom polohovom vymedzení a danej výmere im patrí a to minimálne od 24.08.1978, keď bola registrovaná notárska zápisnica sp.zn. N 413/1978, NZ 415/1978 o kúpnej zmluve zo dňa 24.08.1978. Počas držby neboli vyzvaní na vypratanie nehnuteľnosti, ktorú nerušene užívali. Odporkyňa s manželom teda nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti - parcele, ktorej vypratania sa navrhovatelia domáhajú vydržaním na základe nepretržitej dobromyseľnej držby od roku 1978 s tým, že vlastníkmi sa stali po uplynutí 10 rokov nepretržitej držby od 01.04.1983, keď novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. s účinnosťou od 01.04.1983 zaviedla inštitút vydržania v § 135a fyzických osôb k veciam, ktoré sú spôsobilé byť predmetom osobného vlastníctva s podmienkou nepretržitej držby 10 rokov. Oprávnená držba odporkyne s manželom teda vznikla za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení zák. č. 131/1982 Zb., pričom po 01.01.1992 pokračovali v oprávnenej držbe predmetnej nehnuteľnosti a dňom 01.04.1993 ( nastali účinky súhrnnej právnej skutočnosti t.j, právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) nadobudli vlastnícke právo k nej vydržaním. Keďže k vydržaniu došlo 01.04.1993, aplikuje sa občiansky zákonník v znení zák. č. 509/1991 Zb. Po smrti manžela ( 11.12.2005 ) sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve sp.zn. 38D 89/2006 - 12, Dnot 21/2006 zo dňa 23.02.2006, právoplatné dňa 10.03.2006.
Z uvedených dôvodov súd považoval návrh navrhovateľov na vypratanie časti nehnuteľnosti za nedôvodný a tento zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu a odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne. Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.