Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/40/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou v právnej veci žalobcu: R.. L. J., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., L. č. XXX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Veronikou Leppovou, advokátska kancelária so sídlom 027 44 Tvrdošín, Medvedzie č. 45/19, proti žalovaným: v rade 1/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., C. XX/X, zastúpená advokátom Mgr. Igorom Paliderom, advokátska kancelária so sídlom 029 43 Zubrohlava, Klinec č. 215, v rade 2/ COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo, Hatalova 100, Trstená, IČO: 36 012 815, právne zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Polákom, advokátska kancelária, 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1718, v rade 3/ L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., M. R. L. XX/X, v rade 4/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., M. R. L. XX/X, v rade 5/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., M. R. L. XX/X, v rade 6/ J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., M. R. L. XX/X (žalovaní v rade 3/ až 5/ ako právni nástupcovia po neb. žalovanom 3/ J. Q.), v rade 7/ R.. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XX, v konaní o vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. O trovách konania a trovách štátu b u d e r o z h o d n u t é do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na Okresný súd Dolný Kubín dňa 20.08.2001, po pripustení jej zmeny naposledy uznesením z 02.04.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 02.02.2011 č. k. -229, sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala, aby súd určil, že nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z práva prechodu cesty peši, vozom a motorovými vozidlami cez pozemky žalovaných a to parcely registra „C“ zobrazenej ako parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2, zapísanú na LV č. XXXX pre obec a k. ú. B., parcely registra „C“ zobrazenej ako parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2 vedenú na LV č. XXX pre obec a k.ú. B., podľa zobrazenia a vytýčenia vecného bremena geometrickým plánom č. 58/2001 zo dňa 09.03.2001 vyhotoveného J. E.. Súčasne žiadala uložiť žalovaným povinnosť toto vecné bremeno - právo cesty strpieť.

Žalobu odôvodnila tým, že pôvodne označený žalovaný Ing. Y. Q. C KN parcelu č. XX získal titulom kúpy od svojej matky Y. Q. rod. E., ktorá bola aj vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XX/X - zastavaná plocha o výmere 170 m2. Prístupová cesta k tomuto domu, ktorý ona získala tiež kúpou od svojej matky Y. Q. dňa 04.01.2000, viedla cez parcelu XX a parcelu č. XX presne tak ako je vyznačená v geometrickom pláne č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXXvyhotovenom J. E. a dlhodobo ju užívala nielen Y. Q., ale aj celá jej rodina pokiaľ bývali v rodinnom dome č. XXX. Vecné bremeno nebolo potrebné zriadiť, pretože vlastníčkou parcely č. XX a v 1-ici aj vlastníčkou parcely XX bola vlastníčka

domu súp. XXX Y. Q.. V súčasnosti v prechode cez pozemky zobrazené ako parc. č. XX a XX bráni S.. Y. Q. aj napriek tomu, že k rodinnému domu XXX iná prístupová cesta nevedie. S.. Y. Q. v riadnom prechode a prístupe k domu súp. č. XXX bráni žalobkyni tým, že na pozemok zobrazený ako parc. č. XX umiestnil drevené hranoly. Prístupovú cestu ich právni predchodcovia rešpektovali minimálne 30 rokov a nadobudli ju vydržaním minimálne v roku 1980, od ktorého dôvodu žalobkyňa odvodzuje naliehavý právny záujem na vydržaní práva vecného bremena.

Súd o podanej žalobe v poradí tretím rozsudkom rozhodol dňa 20.09.2011 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uznesením Krajského súdu v Žiline z 25.03.2013 č.k. -311 bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené z dôvodu, že žalovaný 3/ zomrel dňa 29.12.2011 (v priebehu odvolacieho konania), a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania s tým, že povinnosťou súdu bolo v ďalšom vypočuť právnych nástupcov zomrelého účastníka a tiež z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré majú byť zaťažené právom vecného bremena. Súd preto opätovne vo veci konal a rozhodol.

Uznesením z 11.12.2013 č.k. -323 súd pripustil, aby z konania na strane žalovaného 1/ vystúpil D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. a aby do konania na jeho miesto vstúpili J. Q., bytom O. č. XX ako žalovaná 1/ a R.. R. Q., bytom O. č. XX ako žalovaná X/, keďže bolo preukázané, že žalovaný previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti pozemku parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 a stavby súp. č. X na parcele č. XX na pristupujúcich účastníkov konania na základe kúpnej zmluvy registrovanej pod V XX/XXXX. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe z dôvodu, že k rodinnému domu súp. č. XXX, ktorého je stále vlastníčkou, sa nemôže dostať. Jej brat S.. Y. Q., ktorý bol pôvodne účastníkom konania jej v tom zabránil potom, čo sa dozvedel, že na ňu matka previedla vlastnícke právo k domu súp. č. XXX. Potvrdila, že vlastníčkou domu súp. č. XXX stojacom na pozemku zobrazenom ako parc. č. XX/X sa stala na titulom kúpy zo dňa 04.01.2000 od svojej matky Y. Q.. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.02.2000 s jej bratom J. Q. ako predávajúcim sa stala aj vlastníčkou pozemku parc. č. XX/X. S.. Y. Q. bol vlastníkom pozemku parc. č. XX, ktorý susedí s jej pozemkom parc. č. XX/X a zamedzil jej prístup do domu súp. č. XXX. Do neho sa dá vojsť len cez pozemky parc. č. XX a parc. č. XX presne tak, ako je to vyznačené v GP. Y. č. XX je nevysporiadaným pozemkom a užíva ho COOP JEDNOTA Trstená, s ktorým sa vie dohodnúť. Na parcelu č. XX je prístup priamo z námestia. Iný prístup k jej rodinnému domu nie je možný, pretože všade okolo sa nachádzajú budovy.

Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil. Nemal vedomosť o tom, že by žalobkyňa prechod na svoj pozemok cez jeho pozemok využívala. Žalobkyňa využívala iný prechod a to cez dom svojho brata J. Q. (nebohý žalovaný 3/), ktorý sa nachádza na pozemku parcele č. XX./X. Potvrdil, že k domu č. XXX sa chodievalo práve cez chodbičku nachádzajúcu sa v rodinnom dome súp. č. XX, ktorý patrí J. Q. alebo sa chodievalo cez brata L. Q.. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa využívala časť pozemku parc. č. XX - tzv. ulička, pretože tam nechodil. Žalobkyňa nepreukázala nadobúdací titul pre vydržanie vecného bremena práva prechodu cez pozemok parc. č. XX a parc. č. XX a nie je zrejmé, kedy mala vstúpiť do držby práva a započítať si vydržaciu dobu právnych predchodcov. Po zmene žalovaného 1/ pristupujúci žalovaný 1/ tvrdil, že v čase, keď nadobudol nehnuteľnosti neviazli na nej žiadne vecné bremená.

Žalovaný 2/ v zastúpení predsedom predstavenstva potvrdil, že od ranného veku si pamätá, že v nehnuteľnostiach súp. č. X a súp. č. XX bol obchod, ktorý mali právni predchodcovia žalobkyne a žalovaného 1/, neskôr obchody malo v prenájme družstvo Jednota. Družstvo okolo roku 1975 kúpilo 1-icu pozemku parcely č. XX. V minulosti z parcely č. XX na parcelu č. XX prechádzali ešte právni predchodcovia žalobkyne a pôvodného žalovaného 1/ R. a Y. Q. ako vlastníci nehnuteľnosti č. 9, č, XX a č. XXX. Predtým prechádzali aj N. a pred nimi pán T., ktorý nehnuteľnosti odpredal Q.. Prechod cez parcelu č. XX na parcelu č. XX sa využíval minimálne viac ako 60 rokov. Právni predchodcovia účastníkov chodievali pešo aj cez chodbičku, do ktorej je vstup z námestia, a ktorá sa nachádza v rodinnom dome žalovaného 3/ (neb. J. Q.). Chodbička vedie do dvora, z ktorého je možný prístup peši k domu žalobkyne č. XXX. V súčasnosti vstupu prekáža železná brána. Žalovaný 2/ nemá námietky k deklarovaniu vydržania práva vecného bremena v podobe práva prechodu napriek tomu, že je vlastníkom 1-ice podielu k pozemku zobrazenom ako parcela č. XX. Prechod cez pozemok s ohľadom na jej šírku je možné využívať hlavne peši.

Žalovaný 3/ potvrdil, že do rodinného domu súp. č. XXX, ktorý vlastnili jeho rodičia R. a Y. Q., sa nasťahovali asi pred 40 rokmi, t.j. mal asi 10 rokov. Prístup k domu využívali jednak cez chodbičku nachádzajúcu sa v nehnuteľnosti č. XX, ako aj cez parcelu č. XX a parcelu č. XX, keď potrebovali doviezť drevo alebo uhlie, nakoľko iný prístup ku domu nemali. Neskôr matka kúpila nehnuteľnosť č. X a to aj preto, aby mali prístup cez parcelu č. XX na parcelu č. XX a následne k rodinnému domu, ktorý v súčasnosti vlastní žalobkyňa. Tieto prístupy využívali aj predchádzajúci vlastníci. Žalobkyňa po nadobudnutí domu súp. č. XXX prístup nemohla využívať, lebo jej v tom zabránil S.. Y. Q. (pôvodne žalovaný) jednak návozom štrku, piesku, neskôr vybudoval bránu, navozil drevené hranoly - väzbu. Obdobne vypovedal aj ako svedok (t.j. predtým ako bol pripustený jeho vstup do konania) v tom smere, že za domom č. 10 mali záhradu, ktorá sa zároveň nachádzala pred domom sp. č. XXX. Všetky nehnuteľnosti aj pozemok parc. č. XX užívali ich rodičia a potom oni ako súrodenci a v užívaní im nikto nebránil. Matka cez parcelu č. XX na parcelu č. XX prechádzala ako vlastníčka pozemku parc. č. XX. Aj právny nástupca tohto účastníka potvrdil, že Y. Q. kupovala parcelu č. XX na to, aby mala zabezpečený prístup k svojmu domu a tiež aby mali prístup jej deti k domu súp. č. X a súp. č. XX. Cez tzv. uličku, ktorá vedie z námestia a je situovaná medzi domom č. X a budovou, ktorá patrí žalovanému 2/ sa chodilo vždy k domu svokry Y. Q. súp. č. XXX a aj k ich domu súp. č. X a prechádzali cez ňu aj vozidlom.

Žalovaní 4/, 5/ a 6/ zhodne potvrdili, že keď žil ich manžel/otec J. Q. a babka Y. Q. vozili kopy sena, hnoj cez tzv. uličku (z námestia po parcele č. XX na parc. č. XX a XX/X). Nechodilo sa cez rodinný dom

- súp. č. 9, pretože je to chodba v dome a nemohli by tadiaľ prevádzať zvieratá alebo voziť hnoj. Pokiaľ dom - súp. č. XXX vlastnila babka chodievala cez uličku. Žalobkyňa cez uličku chodievala dovtedy, kým jej brat - Y. Q. v prechode nezabránil. Popreli tiež, že by sa chodilo z druhej strany ulice, kde býva L. Q., pretože je tam postavená garáž, kde boli odstavené autá a nedalo sa tadiaľ prechádzať.

Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov a svedkov ako aj ohliadkou miesta samého súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou stavby - rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na parc. č. XX/X a tiež pozemku zobrazeného ako parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 vedeného na LV č. XXXX k.ú. B.. Dom súp. č. XXX nadobudla kúpnou zmluvou uzavretou dňa 04.01.2000 s jej neb. matkou Y. Q., jej vklad bol povolený pod V XX/XXXX (čl. 52). Pozemok zobrazený ako parc. č. XX/X - zastavaná plocha o výmere 170 m2 vzniknutý odčlenením od parcely č. XX/X nadobudla na základe kúpnej zmluvy uzavretej s neb. bratom J. Q. (pôvodný žalovaný 3) dňa 14.02.2000, jej vklad bol povolený 02.03.2000.

Výpoveďami účastníkov konania vyjmuc žalovaného 1/, tiež výpoveďami svedkov a ohliadkou na mieste samom bolo preukázané, že k rodinnému dom súp. č. XXX je jediný možný prístup cez tzv. uličku nachádzajúcu sa medzi domom č. X a budovou vlastniacou žalovaným X/, a na ktorú je vstup z námestia po parcele č. XX, následne na parcelu č. XX a potom k parc. č. XX/X, t.j. k rodinnému domu žalobkyne súp. č. XXX. Ich výpoveďami bolo preukázané, že táto prístupová cesta sa využívala od nepamäti, t.j. od nadobudnutia domu súp. č. XXX právnymi predchodcami žalobkyne Y. Q. a predtým ešte predchádzajúcimi vlastníkmi - rodinou T.. Okrem nich aj iným vlastníkmi susediacich nehnuteľnosti. Y. Q. nadobudla dom súp. č. XXX okolo roku 1965, čo potvrdili svedkovia R.. D. P., E. N., neb. žalovaný 3/ J. Q. a v neposlednom rade aj S.. Y. Q.. Ich tvrdenia napokon potvrdzuje aj listina spísaná dňa 14.1.1964 (prílohová obálka), obsahom ktorej je prehlásenie o tom, že R. a O. L. predali Y. Q. vlastníctvo domu č. XX nachádzajúceho sa v B., ktoré pozostáva od chodníka a vpredu po cestu dozadu s dvoma staršími domami. Hoci táto listina nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom prevodu nešpecifikovala podľa ich údajov v pozemkovej knihe, resp. v evidencii nehnuteľností, z výpovedi svedkov a žalobkyne však vyplynulo, že sa malo jednať o rodinný dom súp. č. XXX a k nemu vedúcu cestu, keďže T. iné nehnuteľnosti, ktoré mali predať Q. v B. nevlastnili a naopak Q. od nich iné nehnuteľnosti nekupovali. Z obsahu prehlásenia ďalej vyplýva, že rodina T. má vyprázdniť byt najneskoršie do 31.8.1964, čo potvrdzuje len pravdivosť výpovedi toho, že rodinný dom sa kúpil v roku 1965.

Pokiaľ ide o dom súp. č. 9 stojacom na parcele XX tento titulom kúpy od pôvodných pozemno-knižných vlastníkov J. nadobudli právni predchodcovia žalobkyne a žalovaných R. a Y. Q. okolo roku 1965 -1967, čo potvrdil svedok S.. Y. Q. tvrdiac, že keď mal 10 - 12 rokov, t.j. v roku 1965 - 1967 dom súp. č. X . kúpili jeho rodičia od J.. Kúpu nehnuteľnosti č. X spolu s pozemkom parc. č. XX potvrdili aj v konaní vypočutí

svedkovia R.. D. P. a E. N.. Z dôvodu, že kúpna zmluva, na základe ktorej malo dôjsť k odpredaju domu súp. č. X spolu s pozemkom nebola registrovaná, dňa 25.11.1993 Y. Q. na základe prehlásenia o držbe týchto nehnuteľnosti titulom darovacej zmluvy (nie kúpnej zmluvy) uzatvorenej v roku 1974 na Obecnom úrade v J. s pôvodnou vlastníčkou D. J. rod. K., bolo vydané notárske osvedčenie pod N XXX/XX, NZ XXX/XX, ktorého záznam bol povolený pod Z 3196/1993-4 dňa 20.1.1994. Y. Q. bola zapísaná ako vlastníčka domu č. 9 a pozemku parc. č. XX dňa 20.01.1994.

Súčasným vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, zobrazenej ako parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. 9 stojacej na tomto pozemku je žalovaná 1/ - J. Q. a žalovaná 7/ R. Q., dôkazom čoho je zápis na LV č. XXXX k.ú. B. (čl.XXX a V XX/XXXX). Ako už súd vyššie konštatoval pôvodným vlastníkom týchto nehnuteľností bola Y. Q., ktorá ich nadobudla právnym titulom držby, o čom bolo vydané osvedčenie o držbe dňa 25.11.1993 pod N 547/93 () - jeho záznam bol povolený 20.01.1994. Y. Q. previedla vlastnícke právo kúpnou zmluvou z 21.02.1997 na syna S.. Y. Q., ktorý následne kúpnou zmluvou z 14.10.2003 previedol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na D. Q. a ten následne na súčasných vlastníkov - žalovanú 1/ J. Q. a žalovanú 7/ R. Q. (dcéry S.. Y. Q.), ktorí sú v súčasnosti zapísaní na LV č. XXXX k.ú. B..

Pokiaľ ide o pozemok zobrazený ako C KN parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 203 m2, ktorý má byť zaťažený vecným bremenom, bolo preukázané, že jeho vlastníkom je žalovaný 2/ v podiele 1-ica účasti k celku, dôkazom čoho je zápis na LV č. XXX pre k.ú. B. (čl.321). Zvyšná časť je evidovaná v PK vložke č. XXX k.ú. B. pod A r.č. X ako parc. č. XX - spoločný dvor v intraviláne, pričom pod B1 sú zapísaní vlastníci domu č. X z vložky č. X v 1-ici a pod B2 sú zapísaní vlastníci domu č. 10 z vložky č. 10 v 1-ici (čl.172).

Vlastníkom nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 10 stojaceho na pozemku parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 332 m2, zapísaného na LV č. XXX k.ú. B., ktorým svedčí aj vlastníctvo 1- ice pozemku parc. č. XX, sú v súčasnosti na základe osvedčenia o dedičstve (ako právni nástupcovia neb. žalovaného 3/ J. Q.) zapísaní žalovaní 3/ L. Q., 4/ R. Q. a 5/ J. Q..

K oprávnenému výkonu práva prechodu súd zistil, že po nadobudnutí vlastníctva k domu súp. č. XXX Y. Q. najneskôr k dátumu 01.01.1965 (právne neperfektnou kúpnou zmluvou spísanou dňa 14.01.1964 a s prihliadnutím na to, že do 31.08.1964 predávajúci/scudziteľ pán T. bol povinný sa vysťahovať), a odkedy už Y. Q. spolu s manželom disponovali jeho príslušenstvo- kľúčmi, ktoré im umožnili faktické ovládanie veci, užívali prístup k tomuto domu ako vlastníci cez tzv. uličku - t.j. po pozemku predstavujúceho parcelu č. XX, parcelu č. XX a k parcele žalobkyne č. XX/X a situovaného medzi domami súp. č. X a budovou vlastnícky patriacej O. X/, a na ktorý je jediný vstup z námestia. V. používanie práva prechodu právnymi predchodcami a predtým ešte pôvodným vlastníkom T. a rodinou N. potvrdili výpoveďami všetci svedkovia (okrem S. súčasnosti brániaceho prechodu) a žalovaní okrem žalovaného 1/ (týmto bol v čase podania žaloby S.. Y. Q.).

Svedkovia E. N. a R.. D. P. a žalovaní zhodne uviedli, že cez tzv. uličku bola vždy prístupová cesta k domu č. XXX, ktorá sa nerušene užívala R. a Y. Q. a predtým ešte vlastníkom pánom T.. Je potrebné uviesť, že hoci išlo o nerušené užívanie, išlo o vykonávanie práva prechodu obsiahnutého v práve vlastníckom. S ním je spojené právo vec držať, užívať a požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Nešlo o výkon práva prechodu k cudzej veci, pretože aj pán T. a po ňom Y. Q. s manželom boli vlastníkmi týchto nehnuteľnosti - domu súp. č. XXX, domu súp. č. X spolu s pozemkom parc. č. XX (s týmto pozemkom je spojené aj vlastníctvo 1-ice pozemku parc. č. XX / PK vložka č. X a XXX - čl. 172 + 174). Žalobkyňa ako dcéra pôdnej vlastníčky Y. Q. prístupovú cestu k svojmu domu súp. č. XXX užívala odvodene od vlastníckeho práva svojej matky (ako maloleté dieťa až do vydaja). Opäť nešlo o vykonávanie práva prechodu k cudzej veci.

K tomu je potrebné uviesť, že dokazovaním nebolo preukázané, že by sa využíval prístup cez chodbu rodinného domu o rozmeroch 90 cm neb. žalovaného J. Q. (žalovaný 3) tak, ako to tvrdil žalovaný 1/ v postavení osoby, ktorá bola aktuálne účastníkom konania. B. mohol byť využívaný len na občasný osobný prechod peši. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že prístup k domu žalobkyne č. XXX nie je možný ani z opačnej strany ulice, bráni tomu dom so zástavbou hospodárskych budov a plotom L. Q..

Až po uzavretí kúpnej zmluvy dňa 21.02.1997, ktorou Y. Q. odpredala svojmu synovi S.. Y. Q. dom súp. č. 9 spolu s pozemkom parc. č. XX, mohla vykonávať právo prechodu k cudzej veci v domnení, že toto právo jej stále patrí (vždy ho spolu s ostatnými susediacimi vlastníkmi užívala, nikým rušená nebola a nadobúdateľ, ktorý bol jej synom jej v tom nebránil). Táto okolnosť mohla u nej založiť oprávnenosť (statočnosť) výkonu práva prechodu, t.j. mohla byť presvedčená o tom, že výkonom tohto práva nikoho neukracuje a že jej toto právo stále patrí bez toho, aby si uvedomovala dôsledku prevodu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, prostredníctvom ktorých mala dovtedy ako vlastník aj právne nielen fakticky zabezpečený prístup k svojmu rodinnému domu súp. č. XXX.

V zmysle § 151n ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

V zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

V zmysle § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka zavedeného zákonom č. 131/1982 Zb. účinným od 1.4.1983, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Podľa § 132a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.1983 kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

V konaní o určenie práva vecného bremena musí súd konať s tými účastníkmi, ktorí sú zapísaní ako vlastníci pozemkov, pre ktoré a na ktoré sa právo priechodu (prejazdu) vykonávalo a má sa aj vykonávať ďalej. Otázka vlastníctva uvedených pozemkov sa musí bezpečne preukázať platnými listinami (listom vlastníctva) alebo rozhodnutím štátneho orgánu (rozsudkom súdu). Nepostačuje jej vyriešenie ako predbežnej otázky, lebo žalobou o vecnom bremene by sa s účinkami rozsúdenej veci nemohla vyriešiť otázka vlastníctva k pozemku, pre ktorý sa právo priechodu (prejazdu) vykonáva, a k pozemku, na ktorom sa toto právo vykonáva.

Ustanovenie § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje vecné bremeno tak, že ide o právo obmedzujúce vlastníka veci v prospech niekoho iného niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Toto právo možno podľa ustanovenia § 151o ods. 1 druhá veta uvedeného zákonníka nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

Vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je platným Občianskym zákonníkom považované za jeden zo spôsobov pôvodného nadobudnutia práva, pri ktorom sa na základe splnenia zákonom osobitne určených podmienok priznávajú právne účinky aj len domnelému právu, vyplývajúcemu z domnelého právneho vzťahu medzi jeho určitými subjektmi, ak toto právo bolo vykonávané počas ustanovenej doby nerušene a nepretržite v dobrej viere, že nejde o právo len domnelé. Po splnení zákonom určených podmienok tu k nadobudnutiu práva dochádza priamo zo zákona, pričom musia byť zároveň splnené všetky ustanovené podmienky. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu v takomto prípade nadobúda oprávnený subjekt okamihom splnenia podmienok vydržania.

Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania vždy boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej viere, že právo, ktoré k cudzej veci vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. U oprávneného držiteľa musí ísť o faktické vykonávanie práva, dobrá viera a tiež vôľa nakladať s právom ako so svojim.

Z citovaného ustanovenia § 151o ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena je predovšetkým existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je niekto iný povinný strpieť výkon tohto práva. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, aby oprávnený subjekt toto právo po zákonom určenú dobu nerušene pre seba aj fakticky vykonával a bol počas celého plynutia tejto doby dobromyseľný v tom, že je jeho oprávneným vykonávateľom.

Vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané, že ešte právna predchodkyňa Y. Q. od 01.01.1965 do 21.02.1997 (obdobie odkedy sa najneskôr mohla stať vlastníčkou domu súp. č. XXX uskutočnenou právne neperfektnou kúpou z 14.01.1964 s prihliadnutím na povinnosť predávajúceho vysťahovať sa z domu do 31.08.1964 do predaja ďalšej nehnuteľnosti domu súp. č. 9 a pozemku parc. č. XX, s ktorými je spojené aj vlastníctvo 1-ice pozemku parc. č. XX) a pred ňou ešte predchádzajúci vlastník - pán T. využívali na prechod k rodinnému domu súp. č. XXX tzv. uličku predstavujúcu pozemok, na ktorý je vstup z námestia, a ktorý pozostáva z parciel idúcich za sebou a to parc. č. XX, parc. č. XX, išlo o výkon vlastníckeho práva, keďže menovaní právni predchodcovia boli vlastníkmi týchto nehnuteľnosti. Ako už súd vyššie konštatoval obsahom vlastníckeho práva je okrem iného aj vec držať, užívať a nakladať s ňou. Právni predchodcovia nevykonávali právo k cudzej veci, ale k veci vlastnej. Keďže nešlo o výkon práva k cudzej veci pre absenciu jednej z troch podmienok oprávnenej držby a to vôle nakladať s právom ako vlastným, nemohlo dôjsť k jeho vydržaniu. Právni predchodcovia nemohli byť súčasne vlastníkmi nehnuteľnosti a aj oprávnenými držiteľmi.

Právny predchodca Y. Q. sa stala oprávneným držiteľom až stratou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti domu č. X a pozemku parc. č. XX, s ktorým je ako už vyššie súd konštatoval spojené aj vlastníctvo o veľkosti 1-ice pozemku parc. č. 26 (jeho predajom synovi S.. Y. Q. kúpnou zmluvou 21.02.1997), keďže prevodom tohto vlastníctva už vykonávala právo k cudzej veci v domnení, že táto právo jej stále patrí (vždy ho spolu s ostatnými susediacimi vlastníkmi užívala, nikým rušená nebola a nadobúdateľ, ktorý bol jej synom jej v tom nebránil). To mohlo u nej založiť oprávnenosť (statočnosť) výkonu práva prechodu, t.j. mohla byť presvedčená o tom, že výkonom tohto práva nikoho neukracuje a že jej toto právo stále patrí bez toho, aby si uvedomovala dôsledok prevodu vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam, prostredníctvom ktorých mala dovtedy ako vlastník aj právne nielen fakticky zabezpečený prístup k svojmu rodinnému domu súp. č. XXX. Oprávneným držiteľom bola až do 04.01.2000, t.j. do prevodu vlastníctva k domu súp. č. XXX v prospech svojej dcéry - žalobkyne kúpnou zmluvou z 04.01.2000.

Žalobkyňa až od 04.01.2000, t.j. od nadobudnutia domu č. XXX kúpou, odkedy ho mohla reálne držať, nepochybne využívala jediný možný prístup cez tzv. uličku v domnení, že jej právo prechodu patrí aj s ohľadom na to, že prechod využívala ako dieťa spolu so svojimi rodičmi a súrodencami a tiež ostatnými vlastníkmi susediacich pozemkov - žalovaným 2/ a neb. žalovaným 3/ J. Q. a rodinou N., a v tomto prechode im nikto nebránil. Jej oprávnená držba sa prerušila najneskôr podaním žaloby 20.08.2001. Do oprávnenej držby práva prechodu preto možno započítať dobu jej právnej predchodkyne od 21.02.1997 do 02.03.2000 (tri roky) a dobu jej vlastnej oprávnenej držby od 04.01.2000 do 20.08.2001 (jeden rok a 7 mesiacov), čo spolu predstavuje 4 roky a 7 mesiacov.

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nemohla vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu pre neuplynutie zákonom stanovenej vydržacej lehoty 10 rokov. Súd preto musel žalobu zamietnuť.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že hoci žalobkyňa nesplnila podmienky pre vydržanie práva vecného bremena, súd je názoru, že v danom prípade sú tu splnené podmienky pre zriadenie práva vecného bremena za náhradu s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 OZ. Z tohto ustanovenia vyplýva, že na zriadenie práva cesty je potrebné splnenie dvoch podmienok: po prvé, vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a po druhé, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Predmetné ustanovenie pritom slúži na riešenie situácií kedy vlastník stavby nemá k nej žiaden prístup po priľahlých pozemkoch z verejnej komunikácie. Bolo nesporne preukázané, že jediný možný prístup k domu súp. č. XXX môže mať žalobkyňa cez tzv. uličku predstavujúcu pozemok, na ktorý je vstup z námestia (z verejnej komunikácie), a ktorý pozostáva z priľahlých parciel č. XX, parc. č. XX, ktorých žalobkyňa nie je vlastníčkou. Kumulatívne sú splnené obe podmienky pre zriadenie vecného bremena oceneného ZP. Pokiaľ ide o prechod vozom a motorovými vozidlami tento je možný hoci s vynaložením potrebnej opatrnosti vzhľadom na šírku prechodu. Toho dôkazom je prekážka, ktorá bránila v užívaní práva prechodu a užívaní nehnuteľnosti súp. č. XXX vyvolaná S.. Y. Q. v podobe dovozu drevených trámov (hranolov), čo preukazujú fotografie z prílohovej obálky. Preto ak aj bola namietaná otázka možnosti práva prechodu je potrebné uviesť, že nejedná o prechod po pozemku parc. č. XX/X, ale o právo prechodu cez pozemok par. č. 26 a 27, cez ktorý je možný prístup vozom a motorovými vozidlami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).