Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-1342-2013.pdf
PDF · 68.85 KB
Case nature
Area
Subarea
27Er/1342/2013
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, Hlavná 1, 917 71 Trnava, proti povinnej: U. Z., O.. XX.XX.XXXX, T.. T. XX, XXX XX Z. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 30 EUR s prísl. a trov exekúcie o námietkach povinného proti exekúcii takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava poverením č. 5207 138436 zo dňa 18.11.2013 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Mesta Trnava, č.k. A 0495432 zo dňa 3.05.2013.
Poverený súdny exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie a vyzval ho, aby uspokojil pohľadávku oprávneného a predbežné trovy exekúcie, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti exekúcii, alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesla námietky proti trovám exekúcie.
Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15.1.2014 doručené dňa 20.01.2014. Povinný podal námietky proti exekúcii na exekútorskom úrade dňa 27.01.2014 t.j. v zákonnej lehote. Súdny exekútor podanie následne predložil tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
Povinný v námietkach „ Odpor- Odvolanie proti Ex 1582/2013“ zo dňa 24.1.2014 uvádza že, dáva na vedomie , odvolanie proti Ex 1582 , nakoľko sa nachádza v hmotnej núdzi a poberá 62,50 EUR. Ak sa mu zlepší finančná situácia je ochotný splácať pohľadávku. Ďalej uvádza, že nemá žiaden majetok, nehnuteľnosť , ani prácu , ani vklady a nič nevlastní.
Oprávnený bol vyzvaný , aby sa vyjadril ak považuje za potrebné k námietkam povinnej dňa 11.3.2014, doručenú dňa 25.3.2014. K námietkam sa nevyjadril a na výzvu nereagoval.
Podľa § 50 ods. 1 Ex. por., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne....“
Súd preštudoval námietky povinnej proti exekúcii, oboznámil sa s príslušným dôkazovým materiálom a k námietkam zaujal nasledovné stanovisko:
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).
V zmysle platných právnych predpisov je neprípustné, aby exekučný súd skúmal vecnú správnosť exekučného titulu, takýmto postupom by vážne porušil kogentné ustanovenia zabezpečujúce právnu istotu účastníkov civilného konania a v tomto prípade by tak v konečnom dôsledku ohrozil právo na súdnu ochranu oprávneného. Povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (nie je pritom rozhodujúce, či ide o skutočnosti procesného alebo hmotného práva, oboje sú prípustné), ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu. Naopak nemôže namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu a spochybňovať tak vecnú správnosť v tomto prípade už právoplatného rozhodnutia. Povinný všetky tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom či nadchádzajúcom, a ak tak opomenul, nemôže mu byť poskytnutá ochrana v exekučnom konaní, nakoľko exekučný súd nie je príslušný vecnú správnosť exekučného titulu či jeho súlad so zákonom spochybňovať. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, ktorý je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok civilného súdu, exekučný súd ho môže preskúmavať len v rozsahu jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti.
Námietky považuje súd za neopodstatnené, dôvody v nich uvedené za irelevantné a nespĺňajúce zákonné predpoklady na vyhovenie námietkam. Súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietky povinného proti exekúcii v plnom rozsahu zamietol.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p.)
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p).