Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/323/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného zástupcom Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: AP TRADE, s.r.o., so sídlom Za kláštorom 10, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 391 212, v konaní o zaplatenie 121,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -60 zo dňa 04.06.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -60 zo dňa 04.06.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 121,02 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 121,02 Eur od 11.05.2012 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 Eur, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti výroku rozsudku. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 121,02 Eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že bola so žalovaným uzavretá dňa 30.05.2008 Zmluva č. A3759294, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné zmluvné podmienky. Podľa tejto zmluvy žalobca uviedol, že si žalovaný vypožičal SIM kartu, ktorá umožnila žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, pričom SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 2011/12

- 2012/03, porušil zmluvné povinnosti. Po vykonanom dokazovaní, a to Zmluvou č. A3759294 zo dňa 30.05.2008, faktúrou č. 5147274247 zo dňa 26.12.2011, faktúrou č. 5150666954 zo dňa 22.02.2012, faktúrou č. 5154125259 zo dňa 21.02.2012, faktúrou č. 5154029324 zo dňa 21.02.2012, faktúrou č. 5157546404 zo dňa 22.03.2012, pokusom o pokonávku zo dňa 26.04.2012, so všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ako aj ďalšími listinami, okresný súd uzavrel, že podľa zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému pripojiť SIM kartu na mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytovať s tým súvisiace služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za pripojenie a poskytovanie dohodnutých služieb. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 26.04.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 121,02 Eur, avšak žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Okresný súd poukázal na ust. , , v spojení s ust. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov a uviedol, že žalobe žalobcu vyhovel, pokiaľ išlo o žalovanú istinu, pretože žalobca preukázal vznik platného záväzku žalovaného z uzavretej zmluvy, ktorý záväzok si žalovaný nesplnil. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 2011/12 do 2012/03, ktoré mu boli vyfakturované jednotlivými faktúrami, čím porušil zmluvné povinnosti, a preto bol povinný zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých služieb vo výške 121,02 Eur. Ak žalovaný svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil a aj napriek pokusu o pokonávku zo strany žalobcu dlžnú sumu neuhradil dobrovoľne, okresný súd rozhodol tak, že žalobe v časti istiny vyhovel, ako aj i v časti príslušenstva, 0,05% denného úroku z omeškania z dlžnej sumy od 11.05.2012 až do zaplatenia, pretože žalovaný tým, že dlžnú sumu neuhradil do 10.05.2012 tak, ako bol na to vyzvaný pokusom o pokonávku zo dňa 26.04.2012, dostal sa dňom nasledujúcim, t.j. dňom 11.05.2012 do omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom výška úroku z omeškania vyplývala z článku 11, bod 11.14 Všeobecných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej zmluvy o pripojení. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ust. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi bola priznaná náhrada trov vo výške 16, Eur, čo predstavovalo súdny poplatok za podanú žalobu a trovy právneho zastúpenia 58,58 Eur podľa vyhlášky č. .

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, či predmetné faktúry, ako aj pokus o pokonávku boli žalovanému doručené, a teda mali byť následne uhradené. Okresný súd túto skutočnosť nepreveroval. Okresný súd sa uspokojil len s konštatovaním, že faktúry boli žalobcom vystavené, ale či boli preukázateľne doručené žalovanému, už neskúmal. Vzhľadom k uvedenému žalovaný mal za to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol daný odvolací dôvod podľa ust. . Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. v spojení s ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -72 zo dňa 07.01.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom zástupcu a žalovanému s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 03.02.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. .

Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a na jeho skutkové a právne závery, obsiahnuté v odôvodnení odkazuje. Vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného, uvedených v podaní zo dňa 13.07.2014 je potrebné uviesť, že z nich mohli byť vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali charakter nových dôvodov a skutočností, oproti tomu, čo namietal žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa. V odvolaní zo dňa 13.07.2014 žalovaný namietal to, že žalobca nepreukázal, či faktúry a pokus o pokonávku boli žalovanému preukázateľne doručené zo strany žalobcu. Krajský súd sa oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom a zistil, že žalovaný pred okresným súdom nenamietal (ne)doručenie jednotlivých faktúr a pokusu o pokonávku, na základe čoho za stavu poučenia podľa ust. išlo o nový dôvod použitý žalovaným až v odvolacom konaní, pre ktorý nebol preukázaný žiaden z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. , preto na túto novo tvrdenú skutočnosť uplatnenú až v odvolacom konaní nebolo možné prihliadať ako na relevantný odvolací dôvod žalovaného. Poučenie žalovaného podľa ust. tvorilo súčasť predvolania na termín pojednávania dňa 19.05.2014, ktoré bolo žalovanému

doručené v zmysle obálky na č.l. 53 spisu na adresu sídla, ktoré má žalovaný zapísané v obchodnom registri, avšak žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal ( ). Žalovaný mal doručený aj druhý termín nariadeného pojednávania na deň 04.06.2014 v zmysle doručenky na č.l. 50 rub spisu a i napriek uvedenému žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, na základe čoho okresný súd mal splnené podmienky podľa ust. na prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný v konaní pred okresným súdom nevyužil možnosť obrany proti uplatnenému žalobcovmu nároku a ak tak urobil až v odvolacom konaní, za stavu nepreukázania žiadneho z taxatívnych dôvodov vyplývajúcich z ust. , nebolo možné na dodatočnú obranu žalovaného, uplatnenú až v podanom odvolaní, prihliadať.

Z dôkazov vykonaných pred okresným súdom bolo spoľahlivo zistené, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol plnenie, čomu zodpovedal záväzok žalovaného zaplatiť cenu plnenia vo výške 121,02 Eur spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku. Bolo preukázané, že žalobca poskytol zmluvné plnenie žalovanému, keď na základe vypožičania SIM kariet bolo žalovanému umožnené využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za ktoré bola vyúčtovaná cena za obdobie 2011/12 - 2012/03, celkom vo výške 121,02 Eur, ktorá predstavovala dôvodnú pohľadávku žalobcu a ktorej pokiaľ okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel spolu aj s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania a náhradou trov prvostupňového konania žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. , . Z titulu aplikácie ust. krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v rovine prijatých tak skutkových, ako aj právnych záverov, keďže okresný súd na riadne zistený skutkový stav veci aplikoval správny predpis, a to rozhodné ustanovenia o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré sú v citácii vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré zákonné ustanovenia boli aj správnym spôsobom interpretované. Ak sa aj žalovaný bránil, a to až v podanom odvolaní, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr a pokusu o pokonávku žalovanému, tak krajský súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred okresným súdom poukazuje na doručenku nachádzajúcu sa na č.l. 22 spisu, ktorá preukazuje doručenie pokusu o pokonávku zo dňa 26.04.2012 žalovanému. V pokuse o pokonávku je uvedené zúčtovacie obdobie, za ktoré vzniknutá pohľadávka tvorila predmet sporu. Ani v tomto smere obrana žalovaného použitá až v odvolacom konaní, a to obrana o nedoručení jednotlivých faktúr a pokusu o pokonávku žalovanému nebola relevantná. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nemal svoju právnu relevantnosť, preto neboli zistené dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorého dôvodu vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z ust. (1/ podanie návrhu, / ich vyčíslenie v zákonom stanovenej lehote), preto z titulu absencie návrhu žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. V konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov na strane žalobcu nebol preukázaný, keďže žalobca sa písomne nevyjadril k doručenému odvolaniu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.