Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/161/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: L. L., bytom Z., Y. 1, zastúpený: Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bratislava, Poľnohospodárska 10, proti odporcovi: U. K., bytom O., M. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Nitra, Skautská 12, adresa na doručovanie Lombardíniho 22b, Bratislava, o zaplatenie sumy 70.000,- eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 3. decembra 2013, č. k. -220, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 12. 2013, č. k. -220 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 70.000,- eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 01. 06. 2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň súd uviedol, že o trovách konania, vrátane trov štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. a . V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 29. 12. 2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 20.000,- eur istiny s príslušenstvom. Vo veci bol vydaný dňa 21. 03. 2012 platobný rozkaz č. k. -10, proti ktorému podal odporca odpor. V konaní vedenom pod sp. zn. bola vznesená námietka zaujatosti zo strany zákonnej sudkyne a vec bola pridelená do senátu 18C. Na pojednávaní dňa 11. 09. 2012 súd spojil na konanie veci vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a a pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 70.000,- eur s 6 % úrokom z omeškania ročne od 01. 06. 2011 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- eur a trovy súdneho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia. Právny zástupca navrhovateľa sa v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaného návrhu s tým, že odporca nepoprel, že by od navrhovateľa prevzal sumu 70.000,- eur. V konaní nebolo preukázané prevzatie, resp. pristúpenie dlhu pánom O., keďže k takému úkonu môže prísť len na základe súhlasu veriteľa. Navrhovateľ ako veriteľ nikdy nedal prehlásenie v tom smere, že súhlasí, aby za odporcu prevzal dlh pán O.. O takejto dohode neexistuje žiadny dôkaz a táto skutočnosť nebola preukázaná ani výsluchmi svedkov, ktorých navrhol odporca. Dodal, že svedok pán O. síce menil výpoveď ako aj čestné prehlásenia, avšak nikdy nepoprel a nehovoril rozporuplne v tom smere, že by mal vrátiť dlh za odporcu, že by taký prejav vôle bol urobený zo strany navrhovateľa a že by predmetný dlh vrátil. Navrhovateľ požičal odporcovi 70.000,-eur, ktoré mu odporca nevracal, a preto v roku 2010 pôžičku potvrdili formou notárskej zápisnice. Neskôr si chcel odporca požičať ďalších 50.000,- eur na podnikanie. Navrhovateľ nemal s odporcom žiadnu dohodu v tom smere, že by mu odporca nemal požičané peniaze vo výške 70.000,- eur vrátiť, navyše odporca uviedol, že vlastní nehnuteľnosť a viacero

pozemkov a v prípade, ak by mu dlh nevrátil, prepíše na navrhovateľa nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na M. ulici. Odporca nepoprel, že mu navrhovateľ požičal sumu 70.000,- eur v roku 2010, avšak od roku 2011 nastala zmena skutkových okolností. Navrhovateľ mal podnikateľský plán s pánom X. O. ohľadom poľnohospodárskej a lesnej pôdy ako aj poľných revírov, pričom navrhovateľ dával finančné prostriedky pánovi O., čo sa potvrdilo aj svedeckými výpoveďami svedkov v trestnom spise, ktorí síce neboli vypočutí v tomto konaní, avšak p. Z. a p. P. potvrdili podnikateľský plán, pričom navrhovateľ dotoval finančnými prostriedkami X. O., čo potvrdzujú aj uznania dlhu X. O. a výpoveď p. B., ktorý vypracovával GP, zaoberal sa posúdením pozemkov, a to za účasti navrhovateľa a O.. Odporca nebol súčasťou tohto podnikateľského plánu. Podstatná je tá skutočnosť, že keď nastala splatnosť pôžičky v máji 2011, odporca dostal pokyn od navrhovateľa, že túto sumu má vyplatiť X. O. za účelom realizácie podnikateľského plánu. Odporca mu odovzdal finančné prostriedky, čo potvrdil aj pán O. a nepriamo pán G. a taktiež to vyplýva aj z uznania dlhu pána X. O. na sumu 350.000,- eur. Odporcovi vznikli náklady v súvislosti s plnením pokynu navrhovateľa vo výške 70.000,- eur, pričom ide o sumu, ktorú vyplatil odporca z vlastných finančných prostriedkov pánovi X. O. v roku 2011 naraz, čo bolo preukázané výpoveďou svedka O., ktorý potvrdil, že dostal od pána K. viac ako 70.000,- eur, ako aj výpoveďou pána I. G. a uznaním dlhu, pričom svedok O. uviedol, že v tejto sume je aj táto čiastka. Túto sumu žiadajú započítať, a keďže zanikla pohľadávka započítaním, ktorú si uplatnili podaním zo dňa 27. 08. 2013, navrhol návrh zamietnuť. Odporca tvrdil, že od navrhovateľa si požičal 70.000,- eur a navrhovateľ mal príjmový doklad. Neskôr prišiel za ním s tým, aby mu podpísal osvedčenie, že mu požičal peniaze, pretože to potrebuje do účtovníctva do firmy. Chcel si prenajať parkovisko, ktoré sa dalo aj kúpiť a taktiež aj lesný pozemok. Keď o tomto zámere povedal navrhovateľovi, mal taktiež záujem o kúpu lesného pozemku a revíru, a tak mu dal navrhovateľ 50.000,- eur s tým, aby sa to vybavilo a povedal, že 70.000,- eur, ktoré mu požičal, má dať na túto transakciu a na vybavovanie potrebných záležitostí. Všetko bolo na základe ústnej dohody. Na stretnutí za prítomnosti p. O. sa dozvedel, že pánovi O. navrhovateľ požičal 400.000,- eur, kde bolo zahrnutých aj 120.000,- eur, ktoré dal na vybavovanie pozemkov. Peniaze mal pripravené na vrátenie, keď navrhovateľ povedal, že ich má použiť na transakcie ohľadom pozemkov. Sumu 70.000,- eur odovzdal aj pánovi O., avšak nevie kedy, pretože o tom nemá žiaden doklad. V rámci dokazovania boli vypočutí viacerí svedkovia. Svedok L.. F. P. uviedol, že bol prítomný pri jednaní, ktorého sa nezúčastnil p. K., ale prítomný bol p. O. a p. L.. Jednanie prebiehalo na Biskupskom úrade z dôvodu vyriešenia situácie týkajúcej sa p. K., a to jeho Penziónu AMBARELA, resp. vyriešenia nájmu ohľadom parkoviska pre jeho Penzión, ktoré sa nachádza na cirkevnom pozemku. P. L. mal zaplatiť dlžnú sumu za p. K., k tomu však nedošlo a ďalšie stretnutie sa už neuskutočnilo, resp. si to nepamätá. Nejednal s účastníkmi ohľadom predaja nejakých lesných pozemkov, pretože Biskupský úrad predáva ornú pôdu a lesné pozemky iba výnimočne. P. K. chcel odkúpiť pôvodne parkovisko, ale to bolo zamietnuté. Dodal, že nevie o rokovaní iných osôb ohľadom odpredaja pozemkov, pretože rokovať sa mohlo iba vtedy, keď bola podaná žiadosť. Výnimočne sa môže stať, že na požiadanie osôb, ktoré prejavia záujem o odkúpenie, alebo nájom, sa uskutoční rokovanie aj bez podania žiadosti, ale aj tak výsledkom rokovania je odkázanie na podanie žiadosti. Pozemky, ktoré idú od Penziónu AMBARELA k liečebnému ústavu by mali patriť všetky cirkvi. Svedok X. O. uviedol, že nebol prítomný pri uzatváraní pôžičky, ktorá sa mala týkať sumy 70.000,- eur, bol však prítomný, keď sa mala požičať suma 50.000,- eur. Pán L. dal odporcovi na terase 50.000,- eur, táto suma bola ako pôžička v hotovosti. Pán L. požičal jemu aj p. K. na podnikanie. Voči pánovi L. má záväzok v sume 700.000,- eur, ktorý uznal a v ktorom je zahrnutých aj 50.000,- eur. O pôžičke vo výške 70.000,- eur nič nevie. Pán K. mu v máji 2011 nevyplatil sumu 70.000,- eur, niekedy v roku 2011 mu dal nejaké finančné prostriedky, avšak nevie v akej výške. Pre pána K. vybavoval nejaké záležitosti a za tieto mu platil, z akých peňazí nevie. Nepočul, že by pán L. povedal pánovi K., že mu nemusí vracať finančné prostriedky. Dodal, že výška peňazí 70.000,- eur a 50.000,- eur bola zahrnutá do dlžobného úpisu pre navrhovateľa a navrhovateľ mu nepovedal, že má vrátiť peniaze za odporcu. Suma 70.000,- eur bola zahrnutá do dlžobného úpisu, pretože odporca bol chorý, a preto dlh vzal na seba, keďže boli rodinne spätí. On navrhovateľovi sumu 70.000,- eur nevrátil a nevie, či ich vrátil odporca. Svedok I. G. uviedol, že o pôžičke nemá vedomosť, avšak bol prítomný vtedy, keď pán O. prišiel za odporcom, či má peniaze, a vtedy odporca vybral z trezoru peniaze, nevie v akej výške boli finančné prostriedky, len počul, že pán K. povedal, že toto posiela pán L.. Súd vo veci doplnil dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 29. 11. 2010 bolo spísané odporcom uznanie dlhu, z ktorého vyplýva, že odporca vyhlasuje a uznáva, že dlhuje navrhovateľovi sumu 70.000,- eur z dôvodu pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá dňa 24. 05. 2010 v hotovosti. Uznanie dlhu podpísal slobodne, vážne, určite a bez nátlaku. O tom, že uznanie dlhu bolo podpísané odporcom je preukázané výpisom z osvedčovacej knihy za rok 2010, kde je podpis odporcu zo dňa 29. 11. 2010, s prideleným číslom 0821411/2010. Zároveň bol predložený príjmový pokladničný doklad zo dňa 24. 05. 2010 na sumu 70.000,-eur, ako aj

výdavkový doklad na sumu 70.000,- eur a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 31. 03. 2011 na sumu 50.000,- eur. V príjmovom a vo výdavkových pokladničných dokladoch je ako účel uvedená pôžička. Zároveň bolo predložené čestné prehlásenie svedka X. O., ktorý potvrdil, že navrhovateľ mu poskytol sumu 50.000,- eur za účelom vybavovania lesných pozemkov a poľovného revíru. Peniaze vzal on s tým, že na potvrdení a prevzatí sa podpísal on aj ako pán U. K.. Dňa 05. 03. 2013 podpísal svedok X. O. čestné prehlásenie, že odporca mu vyplatil sumu 70.000,- eur, a to v máji 2011. Túto sumu mu vyplatil odporca na základe pokynu zo strany navrhovateľa, aby bola táto suma poskytnutá namiesto neho, a to na budúce nájomné za prenájom pozemkov a výdavky spojené zo zabezpečením pôdy, ktoré on vybavoval. Vie, že týmto malo prísť k vysporiadaniu medzi nimi, odporca bol dlžný navrhovateľovi takúto sumu s tým, že túto sumu mu dá odporca namiesto navrhovateľa, čím mali byť vyrovnaní. Svedok X. O. zároveň podpísal čestné prehlásenie zo dňa 21. 11. 2011, že prevzal od navrhovateľa pôžičku vo výške 350.000,- eur, ktorú čestne vráti a vyplatí v lehote do 30. 11. 2011 a zároveň uznal sumu 785.000,- eur ako pôžičku, ktorú sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi do 31. 10. 2011, a to v hotovosti. Dňa 22. 04. 2013 X. O. podpísal čestné prehlásenie s tým, že od navrhovateľa si nepožičal 50.000,-eur, pričom si ich požičal odporca, na ktorého je výdavkový doklad vypísaný. Doklad podpisoval len ako svedok. O skutočnosti, že odporca nemá zaplatiť dlh vo výške 70.000,- eur navrhovateľovi nič nevedel a žiadnej takejto dohody písomnej ani ústnej nebol účastný a nemá o nej vedomosť. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 24. 05. 2010 ústna zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola suma 70.000,- eur poskytnutá navrhovateľom odporcovi. Táto skutočnosť bola preukázaná predloženými príjmovými pokladničnými dokladmi. Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal od odporcu zaplatenia sumy vo výške 70.000,- eur titulom pôžičky. Odporca túto skutočnosť popiera a tvrdil, že suma 70.000,- eur bola odporcom následne odovzdaná X. O., ktorý ich mal použiť na spoločné podnikanie. Požičanú sumu mal teda navrhovateľovi vrátiť X. O. a nie odporca. Z týchto dôvodov súd vykonával dokazovanie aj v tomto smere, avšak zo strany Rímskokatolíckej cirkvi biskupstvo Nitra, u ktorého sa mali vybavovať náležitosti súvisiace s podnikaním, bolo oznámené, že odporcovi a X. O. nikdy nebola prenajatá orná pôda a nie je nadviazaná žiadna spolupráca. Zároveň Lesy Slovenskej republiky oznámili, že neevidujú žiadosť odporcu, resp. X. O. ohľadom odkúpenia lesných pozemkov a ani nemajú vedomosť o tom, že by prebiehali rokovania v tejto veci. Odporca i v rámci trestného konania tvrdil, že s navrhovateľom a svedkom O. si mali založiť spoločnosť na účely podnikania v oblasti lesných revírov, takáto spoločnosť bola založená, po čase bola zrušená a vznikla nová spoločnosť. Zo strany účastníkov konania boli predložené čestné prehlásenia X. O., ktorý na jednej strane tvrdil, že sumu 70.000,- eur mal vrátiť navrhovateľovi on a zároveň tvrdil, že o požičanej sume nič nevie. Súd tieto čestné prehlásenia nebral do úvahy s poukazom na ich rozporuplný obsah, ale vychádzal z výpovede svedka X. O., ktorý sa jednoznačne na pojednávaní vyjadril, že nevie nič o uzatvorenej zmluve o pôžičke medzi účastníkmi konania ani o dohode, že by predmetnú sumu mal vrátiť navrhovateľovi za odporcu. V konaní nebolo preukázané tvrdenie odporcu v tom smere, že odporca mal plniť pokyn navrhovateľa a vyplatiť sumu 70.000,- eur X. O. na podnikateľský zámer a že predmetného podnikateľského zámeru sa odporca nezúčastnil. Súd v tomto smere poukázal na rozdielne stanovisko odporcu, ktorý zo začiatku tvrdil, že predmetná suma mala byť použitá na podnikateľský zámer, ktorý mal realizovať on, navrhovateľ a svedok X. O.. V konečnom návrhu právny zástupca odporcu tvrdil, že odporca sa nezúčastnil na spoločnom podnikaní a suma 70.000,- eur má byť titulom preplatenia nákladov odporcu započítaná voči pohľadávke navrhovateľa a odporca konal na základe príkazu navrhovateľa. Táto skutočnosť nebola preukázaná, a preto nemohlo prísť k zániku záväzku započítaním. Z týchto dôvodov súd zamietol aj ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právneho zástupcu odporcu. V konaní taktiež nebolo preukázané prevzatie dlhu pánom O., pretože k prevzatiu dlhu mohlo prísť iba na základe písomnej dohody s navrhovateľom, čo však v konaní žiadnym spôsobom preukázané nebolo. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že prišlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania, odporca tento svoj dlh voči navrhovateľovi uznal a jeho obranu súd považoval za účelovú. Odporca svoje tvrdenia nepreukázal a požičanú sumu navrhovateľovi nevrátil, preto súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Zároveň súd navrhovateľovi priznal aj úrok z omeškania s poukazom na , Obč. zák. a vlád. nar. č. , a to od 01. 06. 2011, t.j. odo dňa kedy sa odporca dostal do omeškania, keď sa odporca zaviazal žalovanú sumu vrátiť do 31. 05. 2011. Predmetom nároku navrhovateľa bolo aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z požičanej sumy. Súd považoval výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti vo výške 7.000,- eur, za primeranú. Dohoda o zmluvnej pokute mala písomnú formu, bola uvedená jej výška a spôsob, akým sa určila. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- eur. Záverom súd uviedol, že o náhrade trov konania, trov štátu rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu považoval za rozporné s ust. , keďže súd posúdil predmetný nárok ako vzťah zo zmluvy o pôžičke. V danom prípade nešlo len o pôžičku, ale o podnikanie troch subjektov - navrhovateľa, odporcu a X. O.. Súd vzájomné podnikanie uvedených subjektov nijako neskúmal a nevykonal ani žiadne dôkazy. Dodal, že navrhoval vypočuť C.. P. B., W. Z. a X. E.. Súd dôkazy nielenže nevykonal, ale ich nevykonanie ani nezdôvodnil. Súd prvého stupňa vo veci konal nesprávne, keď v rozhodnutí súdu uviedol len skutočnosti tvrdené navrhovateľom, neuviedol skutočnosti tvrdené odporcom, nevykonal dôkazy navrhované odporcom a nakoniec skonštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno, čo sa týka podnikania účastníkov s p. X. O. a taktiež neuniesol dôkazné bremeno súvisiace s tvrdením, že navrhovateľ dal odporcovi príkaz na použitie sumy 70.000,- eur. Mal za to, že rozpornosť tvrdení navrhovateľa a skutočností popisovaných v rozsudku súdu ohľadom podnikania účastníkov konania s p. O. sú zreteľné už z dôkazov, ktoré sú vo vyšetrovacom spise priloženom k súdnemu spisu. Poukázal na výpoveď svedka L.. P., pričom táto výpoveď bola nedostatočná, keďže z vyšetrovacieho spisu vyplývajú aj iné skutočnosti, ktoré nespomenul. S týmito skutočnosťami sa nevysporiadal ani súd. Taktiež poukázal na rozpornosť svedeckých výpovedí pred políciou a pred súdom v súvislosti s prítomnosťou p. Z. na stretnutí ohľadom nájmu pôdy patriacej Biskupskému úradu. Svedeckú výpoveď p. P. považoval za rozpornú. Dodal, že z výpovedí osôb vypočutých pred políciou vyplýva mnoho podstatných skutočností, ktoré preukazujú, že navrhovateľ neuvádza pravdivé skutočnosti a zavádza súd. Nepravdu uviedol aj v tom smere, že p. Z. považoval za generálneho vikára Nitrianskej diecézy, pretože takýto údaj nebol nikde na internete a p. Z. navrhovateľa upozornil, že takúto funkciu nemá a že je len bežným farárom. Táto skutočnosť dosvedčuje, že navrhovateľ bol od začiatku uzrozumený o postavení p. Z., o postavení p. O., ako aj o tom, aké boli možnosti dosiahnuť podnikateľský zámer nájmu veľkých pozemkov. Táto skutočnosť taktiež preukazuje, že navrhovateľ účelovo mení svoje výpovede a reálne skutočnosti podľa toho, ako sa mu to hodí. V tomto smere je rozporná aj výpoveď svedka P., ktorý uviedol, že p. Z. nemal jednať v majetkových veciach, avšak že p. Z. sa rokovaní o majetkových veciach zúčastnil. Konštatoval, že sa vykonalo veľa prípravnej práce na nájom veľkých pozemkov. Vypracovali sa geometrické plány, pdf zostavy listov vlastníctva a pdf zostavy katastrálnych máp v danom území. Tvrdenia navrhovateľa, že sa nič nerealizovalo a že tvrdenia ohľadom zabezpečenia nájmu veľkých pozemkov sú nepravdivé, sú zavádzajúce a nepravdivé. Súd prvého stupňa prevzal tieto nepravdivé tvrdenia ako skutkový stav veci, hoci dôkazy doložené v spisovom materiáli vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1513/OEK-NR-2012 preukazujú úplný opak. Navrhovateľ išiel od začiatku do podnikateľského zámeru s p. O. a za týmto účelom založil spoločnosť s ručením obmedzeným. Návrh založiť túto spoločnosť dal p. O. a založil ju navrhovateľ ešte skôr, ako dal navrhovateľ p. O. sumu 50.000,- eur. V tomto smere je rozporné tvrdenie navrhovateľa, že nešlo o žiadne podnikanie, nevedel o žiadnom zámere a na takýto zámer ani nedával žiadne peniaze. Poznamenal, že p. O. inicioval a začal celé podnikanie s veľkými pozemkami a oslovil aj navrhovateľa, ktorého presvedčil, že má v prenájme 3 200 ha ornej pôdy a 210 ha vinohradov. Taktiež inicioval vytvorenie geometrických plánov, máp a geodeta C.. B.. X. O. bol prítomný na všetkých stretnutiach. Zdôraznil, že odporca nechodil na žiadne stretnutia a nebol iniciátorom podnikateľského zámeru. Bol účastný len v tom smere, že zoznámil p. O. s navrhovateľom a následne mu poskytol finančné prostriedky za navrhovateľa. Po tom, ako oznámil, že vystupuje zo spoločnosti COPART s. r. o. si navrhovateľ založil novú spoločnosť, a to G. s. r. o. s rovnakým predmetom činnosti. Navrhovateľ teda pokračoval v podnikateľskom zámere prezentovanom p. O. cez novú spoločnosť. Všetky uvedené skutočnosti potvrdzujú, že medzi navrhovateľom, odporcom a p. O. bol podnikateľský zámer, ktorý p. O. inicioval a dostával naň peniaze od navrhovateľa. Neskôr, keď odporca zistil, koľko peňazí p. O. dostal, upustil od podnikania s nimi. Odporca konštatoval, že navrhovateľ súd účelovo zavádzal a neuvádzal pravdivé skutočnosti, aké sa stali pri podnikaní s veľkými pozemkami. Naopak, snažil sa uviesť, že tieto skutočnosti sú bezpredmetné a podstatné je len to, že mu poskytol pôžičku vo výške 70.000,- eur, ktorú mal vrátiť do 6 mesiacov. Následne zmenil termín splatnosti s tým, že dňa 29. 11. 2010 podpísali uznanie dlhu, podľa ktorého mal vrátiť pôžičku 70.000,- eur do 31. 05. 2011, najmä to, že túto sumu nevrátil. Ostatné považoval za bezpredmetné. Prvostupňový súd pristal na návrh navrhovateľa a podnikateľskými zámermi a vzťahy z nich vyplývajúcimi sa nezaoberal. Odporca však túto pôžičku použil na úkony súvisiace s podnikaním na základe príkazu navrhovateľa, preto mal za to, že jeho povinnosť zanikla. Súd prvého stupňa túto skutočnosť však považoval za nepreukázanú. V tomto smere ide o nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže odporcovi nie je zrejmé, prečo súd túto skutočnosť považoval za nepreukázanú. Tento záver súdu nepovažoval za správny. Mal za preukázané, že spisovým materiálom, pripojeným vyšetrovacím spisom, ako aj

výpoveďami účastníkov konania a svedkov bolo preukázané, že navrhovateľ, odporca a p. X. O. mali spoločný podnikateľský zámer, na základe ktorého p. O. zabezpečoval rôzne úkony a navrhovateľ poskytoval finančné prostriedky. Podstatná otázka celého podnikateľského zámeru p. O., navrhovateľa a odporcu nemôže byť vynechaná z dokazovania tak, ako to urobil súd prvého stupňa. Zároveň bolo súdu preukázané, že došlo k zmene právneho titulu sumy 70.000,- eur, ktorá pôvodne predstavovala pôžičku medzi navrhovateľom a odporcom, avšak následne sa zmenila na sumu vloženú do spoločného podnikania. Vzhľadom k uvedenému nebolo správne skúmať, či došlo písomnou dohodou k prevzatiu dlhu p. O., ako to odôvodnil súd prvého stupňa. Nevyhnutné bolo skúmať, že došlo k zmene právneho titulu, kedy viac už nešlo o peniaze z pôžičky, ale o peniaze poskytnuté na podnikateľský zámer. V tomto prípade zanikol záväzok z pôžičky a odporca bol oprávnený vykonať zápočet so svojou pohľadávkou voči navrhovateľovi vzniknutou v zmysle . Z právneho hľadiska možno hovoriť len o nových právnych vzťahoch z podnikateľského zámeru a ako vyriešiť tieto vzťahy v prípade, že tento podnikateľský zámer nevyšiel. Záverom dodal, že súd neriešil a ani nezdôvodnil, kto je zodpovedný za znášanie nákladov v prípade, ak podnikateľský zámer nevyjde. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že toto odvolanie z obsahovej stránky má skôr charakter vyjadrenia, keďže odporca namietal len procesnú stránku veci, ale opakovane uvádza skutočnosti, ktorými podporuje svoje tvrdenia, a to aj napriek tomu, že dokazovanie bolo uznesením vyhlásené za skončené. V súvislosti s tvrdením, že súd vykonal iba dôkazy, ktoré navrhol navrhovateľ, nepovažoval za pravdivé, pretože súd vykonal aj dôkazy navrhnuté odporcom, vrátane výsluchu svedkov, ktorých navrhol vypočuť, avšak ani tieto nepodporili tvrdenia odporcu. Argumentácia odporcu, že súd nezohľadnil skutočnosť, že predmetom konania nebola pôžička, ale podnikateľský zámer, a založenie spoločnosti s ručením obmedzeným nebola v konaní preukázaná. Odporca opakovane uvádzal skutočnosti z trestného konania, pričom tieto už uviedol vo viacerých vyjadreniach v konaní pred skončením dokazovania a súd sa s nimi vyporiadal pri rozhodnutí tak, že na ne neprihliadol. Vzhľadom k uvedenému súd považoval rozhodnutie za vecne správne a žiadal odvolanie zamietnuť. Záverom si vyčíslil trovy odvolacieho konania na sumu 715,12 eura bez DPH za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu odporcu, pričom cena jedného úkonu je 707,08 eura a paušálna náhrada v sume 8,04 eura. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu procesným postupom podľa a a dospel k tomu záveru, že podané odvolanie odporcu zo dňa 23. 12. 2013 voči rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 03. 12. 2013 č. k. -220 nie je dôvodné. Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V prejednávanej veci súd prvého stupňa, rozhodujúc o podanom návrhu navrhovateľa voči odporcovi o zaplatenie sumy 70.000,- eur s príslušenstvom v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ustanovenia , a zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu dôkazov, tak ako je zakotvený v ust. (hodnotenie dôkazov jednotlivo a zároveň aj v ich súvislosti) aj následne vec správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu ( a Obč. zákonníka). S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok zo dňa 03. 12. 2013 č. k. -220 ako vecne správny podľa potvrdil, pričom v ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ). Súd prvého stupňa mal z obsahu uznania dlhu zo dňa 29. 11. 2010 vlastnoručne podpísaného odporcom a zároveň aj notársky overeného správne za preukázanú existenciu ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 24. 05. 2010, na základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi sumu 70.000,- eur titulom pôžičky. Zároveň bola pri predmetnej pôžičke dojednaná aj zmluvná pokuta v sume 7.000,- eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi odporca ak pôžičku nesplatí v dohodnutom termíne, t.j. do 31. 05. 2011. Odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ( ) v tom smere, aby preukázal, že medzi ním ako odporcom, navrhovateľom a p. X. O. malo ísť o akúsi formu spoločného podnikania, pričom práve žalovaná suma mala byť použitá na tento účel a sumu 70.000,- eur mal následne vrátiť navrhovateľovi p. X. O.. Taktiež prvostupňový súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku správne skonštatoval, že v danom prípade zo strany odporcu voči navrhovateľovi nemohla nastať situácia predpokladaná obsahom ust. Obč. zákonníka (t.j. zánik záväzku započítaním), pretože existencia takejto skutočnosti vôbec preukázaná nebola. Odporca ako účastník konania pred súdom prvého stupňa nepoprel, že navrhovateľ mu v roku 2010 titulom pôžičky požičal žalovanú sumu, avšak ním uvádzanú zmenu okolností nastalých v

roku 2011, ktorými podmieňoval zamietnutie návrhu, resp. vrátenie pôžičky spolu so zmluvnou pokutou v konaní nepreukázal. V konaní ako svedok vypočutý X. O. okrem iného uviedol, že pri uzatváraní zmluvnej pôžičky medzi účastníkmi konania nebol a vie o nej iba z rozprávania. Odporca v rozpore s ustanovením neuniesol dôkazné bremeno ani v tom smere, že by zo strany p. X. O. malo dôjsť k prevzatiu dlhu v sume 70.000,- eur s príslušenstvom ( Obč. zákonníka), nakoľko v tomto smere absentuje existencia dohody medzi p. X. O. a navrhovateľom. Odvolací súd záverom poznamenáva, že predmetom tohto konania, ktorý na základe podanej žaloby správne ustálil aj prvostupňový súd bolo jednoznačne vrátenie sumy 70.000,- eur navrhovateľovi titulom nevrátenej pôžičky zo strany odporcu v dohodnutom termíne (31. 05. 2011), ako aj zaplatenie sumy 7.000,- eur ako dohodnutej zmluvnej pokuty, o vrátení ktorých súm spolu v sume 77.000,- eur vrátane úroku z omeškania vo výške 6 % ročne od 01. 06. 2011 až do zaplatenia rozhodol prvostupňový súd vecne správne, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie zo dňa 03. 12. 2013 č. k. -220 pri podanom odvolaní odporcu podľa , potvrdil. Predmetom prvostupňového a tobôž aj odvolacieho konania neboli žiadne obchodné aktivity, resp. finančné záväzky medzi navrhovateľom a p. X. O., ale iba vrátenie pôžičky uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 24. 05. 2010, ktorej vrátenie v sume 70.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou 7.000,- eur navrhovateľovi uznal odporca v písomnom uznaní dlhu zo dňa 29. 11. 2010. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania s poukazom na ust. a rozhodne prvostupňový súd samostatným rozhodnutím v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.