Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-137-2014.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-13P/52/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou v právnej veci navrhovateľa T. U., Z.. XX.X.XXXX, B. X., Z.. K. XXXX/X proti odporkyni M. U., Z.. XX.X.XXXX, B. X. XXX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. E. U., Z.. XX.X.XXXX, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov T. U., Z.. XX.X.XXXX a M. U.A., J.. G., Z.. XX.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX V. X., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku Y., ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
II. Súd zveruje mal. E. U., Z.. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu nasledovného znenia :
„Navrhovateľ sa zaväzuje prispievať na výživu mal. E., Z.. XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám odporkyne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.“
IV. Súd styk navrhovateľa s maloletou E., Z.. XX.X.XXXX neupravuje.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo a mal. E., Z.. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti odporkyni a navrhovateľovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. 60,- eur mesačne a na účet maloletej 10,- eur.
V návrhu uviedol, že manželstvo uzatvárali po 6 mesačnej známosti z dôvodu vzájomnej lásky. Už od začiatku manželstva zo strany odporkyne sa prejavovala chorobná žiarlivosť. Ďalej uviedol, že v spoločnej domácnosti žil aj syn odporkyne z prvého manželstva, s ktorým si nenadviazal bližší citový vzťah. Tieto vzájomné nedorozumenia, pričom dochádzalo k roztržkám, riešil navrhovateľ odchodom za prácou do V. B., kde žije a pracuje aj matka navrhovateľa. Následne prišla za ním aj odporkyňa a spolu žili vo V. B. dva roky. Po dvoch rokoch sa odporkyňa vrátila na Slovensko aj s deťmi a odporca o rok neskôr. Vzájomné nedorozumenia pretrvávali, preto v roku 2012 opustil spoločnú domácnosť a
odsťahoval sa do X.. V závere uviedol, že k odporkyni stratil citový vzťah a nie je predpoklad obnovy manželského spolužitia.
Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že rozvratom manželstva neboli problémy a nedorozumenia týkajúce sa jej syna. Potvrdila, že v spoločnej domácnosti nežijú viac ako tri roky a poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v súčasnosti žije s priateľkou.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so sobášnym listom, rodnými listami maloletých, s príjmami oboch účastníkov, ako i s ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 06.07.2002. U navrhovateľa išlo o manželstvo prvé a u odporkyni o druhé manželstvo. Odporkyňa má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: X. Č.. XXX.
Z výsluchu súd zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne rozvrátené, že nie je predpoklad, aby došlo k obnoveniu manželského spolužitia. Manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené, účastníci spolu nežijú, ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, a to ekonomickú, ani biologickú ani výchovnú. Poslanie manželstva spočíva vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia spolu so svojimi deťmi žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si navzájom podporu a pomoc. Toto manželstvo si prestalo plniť svoje poslanie a stalo sa len formálnym zväzkom muža a ženy.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Účastníci nedodržiavali vo vzájomných vzťahoch povinnosti vyplývajúce im z manželstva v zmysle ust. § 18 Zákona o rodine a to spolu žiť, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Manželstvo účastníkov neplní ani jednu zo svojich funkcií, funkciu hospodársku, biologickú, výchovnú, ani funkciu vzájomnej pomoci, je hlboko a trvale rozvrátené, preto ho súd ako neperspektívne rozviedol. Príčiny rozvratu manželstva súd videl v dlhotrvajúcich nezhodách účastníkov a následným opustením spoločnej domácnosti navrhovateľom a nadviazaním vzťahu navrhovateľa s inou ženou.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťoval príčiny rozvratu manželstva účastníkov a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliadol.. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine s poukazom na ust. § 113 ods. 1 O.s.p., súd v konaní o rozvod manželstva upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, alebo nejakého majetkového prospechu.
Dohoda rodičov o výške výživného zo strany odporcu na maloleté dieťa vychádza z ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Dohodnuté výživné zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov dieťaťa, ako aj odôvodneným potrebám dieťaťa. Navrhovateľ deklaroval príjem u posledného zamestnávateľa vo výške XXX -XXX,- eur a v súčasnosti XXX,- eur mesačne. Odporkyňa je v evidencii úradu práce s nárokom na dávku v nezamestnanosti vo výške XXX,- eur mesačne.
V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, súd na čas po rozvode upravil i práva a povinnosti rodičov k maloletej a schválil rodičovskú dohodu, ktorú účastníci na pojednávaní konanom dňa 11.02.2015 uzavreli podľa citovaného § 24 odst. 3 Zákona o rodine. Maloletú E. na čas po rozvode zveril do opatery a výchovy odporkyne a navrhovateľ sa zaviazal prispievať na výživu mal. 100,- eur mesačne.
Súd s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine dospel k právnemu názoru, že navrhovaná a dohodnutá výška výživného zodpovedá možnostiam schopnostiam oboch rodičov pričom prihliadol aj na odôvodnené potreby maloletej.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov konania, nakoľko išlo o konanie o rozvod manželstva účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa účastníci vzdali tohto opravného prostriedku.
Plnenie povinností uložených týmto rozhodnutím môže byť vymáhané v exekúcii.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.