Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-111-2014.pdf
PDF · 85.98 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/111/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného U. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 11.02.2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný
U. I. , narodený XX.XX.XXXX v K. U., trvale bytom D. XXX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
v období od 01.01.2013 do 11.02.2015 si úmyselne pravidelne neplní svoju vyživovaciu povinnosť vyživovať maloletého syna Y. I., narodeného XX.XX.XXXX, zvereného do výchovy matky W. I., trvale bytom B. XXX/XX, Z., vyplývajúcu mu z § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktorej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/292/2010 zo dňa 18.01.2011 s nadobudnutou právoplatnosťou dňa 17.02.2011 na sumu 50 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky W. I., pričom túto povinnosť si neplní, a to ani v mesiacoch, kedy dosahoval pravidelný mesačný príjem, čím takto za obdobie od 01.01.2013 do 11.02.2015 dlhuje na výživnom sumu v celkovej výške 1.100 eur,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, t ý m s p á ch a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné podľa svojich schopností.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému U. I. a za splnenia zákonom ustanovených podmienok vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom realizoval dokazovanie prečítaním jeho výpovede z prípravného konania, výsluchom svedkyne W. I. ako i prečítaním listinných dôkazov. Obžalovaný U. I. sa na hlavné pojednávanie, ktorého termín bral na vedomie, nedostavil a svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom ani neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie hlavného pojednávania, či nevyslovil sa, že by chcel byť na hlavnom pojednávaní prítomný. Za splnenia zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 252 Trestného poriadku súd vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania. Takto súd zistil, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a uviedol, že výživné neplatil riadne a načas, pretože nemal z čoho, avšak dodal, že dlh chce zaplatiť a že ho mrzí, že mu dlh vznikol.
Svedkyňa W. I. na hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2015 uviedla, že obžalovaný celý rok po rozvode výživné riadne platil a pravidelne prestal posielať peniaze na syna v roku 2013, kedy vynechal tri mesiace po sebe. Preto ho upozorňovala, aby to doplatil, pretože čím to bude dlhšie trvať, tým sa mu to bude viac navyšovať a tiež mu oznámila, že ak nebude riadne platiť, oznámi ho na polícii. Na nejaký čas znova peniaze poslal - apríl, máj, jún 2013, avšak následne prestal platiť celkom, čo bol dôvod, pre ktorý podala trestné oznámenie. Dlh ku dňu hlavného pojednávania predstavuje sumu 1.100 eur a od februára 2014 poberá náhradné výživné od štátu, pretože inak by nedokázala sama a ani s pomocou rodiny dieťa uživiť. Obžalovaný bol so synom niekedy v októbri alebo novembri 2014 naposledy, nijako sa mu nevenuje, nestará sa o neho, nezaujíma sa. S výživou a tiež s výchovou syna jej pomáhajú rodičia a súrodenci, pretože inak by nedokázala synovi zabezpečiť všetko, čo potrebuje. Svedkyňa dodala, že obžalovaný jej v deň konania hlavného pojednávania ráno telefonoval a uviedol, že jej pošle na účet 400 eur a na tento účel žiadal od nej číslo bankového účtu. Číslo mu poskytla a v priebehu dňa jej aj prišla na mobil textová správa o vklade 400 eur na jej účet. Z tejto správy však nevedela zistiť žiadny iný detail, nepozná vkladateľa a nepozná ani titul vkladu. V priebehu dňa nestihla preveriť, kto a z akého dôvodu jej vložil tieto peniaze na účet. Dieťa netrpí núdzou, nikdy nebolo hladné alebo nehrozilo, že by ho nemohla ošatiť, nechýba mu strecha nad hlavou, avšak nestalo sa tak len vďaka jej rodine.
Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 18C/292/2010, rodného listu dieťaťa a správ o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch obžalovaného ako aj zo správ o jeho povesti a odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný je otcom dieťaťa Y. I., ktorý je vo veku 7 a pol roka a ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom vyživovacia povinnosť obžalovaného stále trvá a bola mu súdom určená na sumu 50 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Obžalovaný v kritickom období bol zamestnaný od januára do júla 2013, od 11.07.2013 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v priebehu roku 2014 pracoval na základe dohody o vykonaní práce, nie je majiteľom cenných papierov a nemá ani žiadne iné majetkové práva. Obžalovaný v rozhodnom období nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi a nie je ani poberateľom dôchodku. Za zažalované obdobie zaplatil k rukám matky podľa výpisu z bankového účtu sumu 150 eur v mesiacoch apríl, máj a jún 2013. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a podľa správy z Ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný jedenkrát priestupkovo riešený a aj sankcionovaný, pričom sa jednalo o priestupok na úseku dopravy. Z miesta bydliska bol obžalovaný hodnotený kladne.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obdobie, v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného a následne nevyhnutne vyjadril, že v danom prípade sa jednalo o úmyselné zavinenie obžalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov (od 01.01.2013 do 11.02.2015) neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.
Hoci sa obžalovaný ku spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní, na svoju obranu celkom nezmyselne a právne bezvýznamne uviedol, že výživné nemohol platiť, pretože bol nezamestnaný a nemal z čoho. Zároveň sa bránil, že dlh na výživnom by chcel zaplatiť čo najskôr. Práve z tohto dôvodu mu súd dňa 03.12.2014 poskytol ďalšiu lehotu na účely dodatočného splnenia vyživovacej povinnosti, s cieľom umožniť obžalovanému využiť ustanovenie § 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti. Na hlavné pojednávanie nariadené na 11.02.2015 sa však obžalovaný na súd bez ospravedlnenia nedostavil a ani nepredložil súdu hodnoverný dôkaz o zaplatení dlhu na výživnom. Z výpovede svedkyne W. I., ktorú táto učinila na hlavnom pojednávaní, mal súd za preukázané, že obžalovaný si skutočne v kritickom období až ku dňu konania hlavného pojednávania vyživovaciu povinnosť riadne a pravidelne neplnil a zo vzniknutého dlhu na výživnom ešte stále neuhradil výživné vo výške 1.100 eur, pričom o dieťa sa nezaujíma a z dôvodu absencie pravidelných platieb výživného musela požiadať o vyplácanie náhradného výživného z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Výpoveď tejto svedkyne však nebola jediným, samostatným usvedčujúcim dôkazom, pretože súd jej výpoveď vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné, pričom napriek tomu tak pravidelne nerobil. Avšak, z listinných dôkazov súd tiež zistil, že obžalovaný nielenže matke dieťaťa výživné na dcéru L. pravidelne neplatil, ale ani nevyvíjal žiadnu aktivitu, ktorá by smerovala k uspokojovaniu potrieb jeho dieťaťa iným spôsobom. Okrem toho, vo veci nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že sa obžalovaný snažil nájsť si prácu alebo iný zdroj pravidelného príjmu, z ktorého by riadne plnil vyživovaciu povinnosť. Nevyvíjal žiadnu činnosť nasvedčujúcu jeho záujmu riešiť situáciu ohľadne jeho vyživovacej povinnosti, napríklad nepožiadal súd o zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že mu aktuálna finančná situácia neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške. Súd tak jednak nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný nepredložil súdu doklad o splnení si tejto povinnosti v celom rozsahu ku dňu konania termínu hlavného pojednávania, pre súd zostala nespochybnená i výška zanedbaného výživného, ktorú ustálil na obdobie začínajúce dňom 01.01.2013 až ku dňu vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci, teda do 11.02.2015.
Obžalovaný bol naviac súdom upozornený nielen písomne, ale aj ústne dňa 03.12.2014 na ustanovenie § 86 Trestného zákona o účinnej ľútosti, kedy by v dôsledku dodatočného splnenia vyživovacej povinnosti mohlo prísť k zániku trestnosti činu, samozrejme za predpokladu, že neprišlo k trvale nepriaznivým následkom v dôsledku riadneho neplnenia tejto povinnosti. Avšak, pokiaľ sa obžalovaný nedostaví bez ospravedlnenia na súd, niet žiadneho dôvodu usudzovať, že by v danom prípade boli vznikli nejaké pochybnosti ohľadne samotného skutku, alebo jeho právnej kvalifikácii, či výšky zanedbaného výživného.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd obžalovanému uznal, že v čase pred skutkom viedol riadny život (písmeno j/) a tiež prihliadol na to, že spáchanie skutku priznal a oľutoval (písmeno l/), pričom z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u neho žiadnu nezistil. Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno b) Trestného zákona, teda že konal v nepriamom úmysle, kedy vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený. V danom prípade nebolo možné usudzovať na nedbanlivostné zavinenie obžalovaného podľa § 16 Trestného zákona, pretože obžalovaný nepochybne musel vedieť, aký následok spôsobí jeho nečinnosť ohľadne pravidelného a riadneho plnenia vyživovacej povinnosti, a keďže nerobil všetko pre to, aby taký následok nenastal, bol isto uzrozumený so situáciou, o ktorej vedel, že v dôsledku jeho konania (respektíve nekonania) nastane, ergo neexistovali žiadne také dôvody, pre ktoré by sa mohol spoliehať, že taká situácia nenastane.
Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý jedine uložením trestu odňatia slobody vo výmere štyri mesiace, teda v blízkosti spodnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon bolo možné s ohľadom na splnenie podmienok upravených v ustanovení § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložiť na skúšobnú dobu jedného roka, počas plynutia ktorej súd uložil obžalovanému aj povinnosť, aby zameškané výživné podľa svojich schopností zaplatil.
V súvislosti s ustálením výšky zanedbaného výživného rozhodol súd s poukazom na vykonané dokazovanie tak, že za preukázané obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti zostal obžalovanému dlh na výživnom k rukám matky spolu vo výške 1.100 eur (za rok 2013 ide o 12 mesiacov, za rok 2014 ide o 12 mesiacov a za rok 2015 ide o jeden mesiac; celkovo teda ide o neplatenie výživného po dobu 25 mesiacov po 50 eur/mesačne = 1.250 eur), po odrátaní troch platieb vo výške 150 eur za mesiace apríl, máj a jún 2013.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.