Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Er-209-2010.pdf
PDF · 73.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/209/2010
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávnených: X/ L. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. S. C. XXXX/ X, XXX XX I., 2/ I. W., M.. XX.XX.XXXX, Q. S. C. XXXX/X, XXX XX I., proti povinnému: N. W., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, M. Q. B. XX, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Katarína Szabóová, Exekútorský úrad so sídlom nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, Dunajská Streda, pod spisovou značkou EX 46/2010 o vymoženie 250,98 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Szabóovej súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnení podali cestou zákonnej zástupkyne dňa 24.02.2010 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhali vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.03.2008 č.k. 6C/246/2007-32. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 29.04.2008 a vykonateľnosť dňa 29.04.2008. Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu konajúci súd vydal dňa 12.03.2010 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného.
Konajúci súd v tomto konaní uznesením zo dňa 28.06.2010, č.k. 9Er/209/2010-28, nepovolil odklad exekúcie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2010. Súdny exekútor písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.04.2013, podal návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný dňa 06.11.2012 zomrel. Lustráciou v dedičskom registri súd zistil, že dedičstvo po nebohom povinnom nadobudli Uznesením Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 30.01.2013, pod sp.zn. 6D/158/2012 oprávnení 1/ a 2/ rovným dielom v pomere k podielu poručiteľa. Súdny exekútor súčasne s oznámením o úmrtí povinného žiadal priznať náhradu nevyhnutných trov exekúcie a na ich úhradu žiadal zaviazať súd v zmysle ust. § 203 ods. 2 EP.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41 ( Ex. por. ).
V prípade ak povinný zomrel po vydaní poverenia v konaní sa pokračuje s dedičmi. Po právoplatnosti dedičského rozhodnutia sa koná s každým dedičom povinného v rozsahu, v ktorom na neho prešli záväzky poručiteľa.
Súd preskúmaním Uznesenia tunajšieho súdu o prejednaní dedičstva súd zistil, že dedičstvo po nebohom povinnom nadobudli oprávnení 1/ a 2/. Z procesného hľadiska vznikla prekážka tohto konania a je na mieste posúdiť, či z exekučného titulu prešla povinnosť na právnych nástupcov (dedičov povinného).
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.
Súd za účelom zistenia, či prešla povinnosť z exekučného titulu na právnych nástupcov povinného, preštudoval uznesenie vydané v dedičskom konaní po neb. povinnom a zistil, že vymáhaná povinnosť nemohla prejsť na dedičov povinnej osoby, nakoľko dedičia sú v exekučnom konaní účastníkmi konania na strane oprávnených, t.j. nemohli na nich prejsť povinnosti z exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, preto že je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str.207). Posudzovanie majetku (majetnosti) povinného prichádza do úvahy, len ak povinný právne existuje, resp. po smrti poručiteľa súd skúma či prešli povinnosti z exekučného titulu na dedičov poručiteľa. Dedičské konanie nebolo zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa, poručiteľ nezomrel ako nemajetný, dedičmi sa stali oprávnení 1/a 2/, súd teda nezastavil exekúciu pre nemajetnosť povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP. Povinný právne zanikol (fyzická osoba smrťou) z procesného hľadiska prestáva byť účastníkom exekučného konania, aj keď mal dedičov, záväzky z predmetného exekučného titulu však neprešli na právnych nástupcov, nakoľko to vylučuje povaha veci (oprávnení nemôžu vystupovať zároveň na strane povinných). Súd konanie zastavil z dôvodu, že je tu neodstrániteľná prekážka v postupe konania a to z dôvodu, že na strane povinného niet účastníka konania.
Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. Ak sa exekúcie zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takom prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Keďže podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinnej - ako fyzickej osoby mať práva a povinnosti, zanikla smrťou a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného súd nemohol zaviazať povinnú osobu (resp. právneho nástupcu povinnej osoby) na náhradu trov exekúcie.
Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1). Trovy exekúcie, ktoré má súdnemu exekútorovi uhradiť oprávnený, určuje vždy exekučný súd. Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 EP, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie nezavinil
a nemohol ho predvídať a to v prípade ak súd exekúciu zastaví z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden majetok.
Súd sa pri rozhodovaní o trovách exekučného konania preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie, ktoré súdny exekútor predložil súdu a zistil, že exekútor žiada priznať náhradu trov exekúcie, pričom na ich úhradu žiada zaviazať súd. Súd vedený hore uvedenými úvahami dospel k názoru, že ak ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie súdu predpokladá zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie. V konečnom teda nemožno zaviazať súd na náhradu trov konania, nakoľko exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného, ale z dôvodu, že na strane povinného niet účastníka konania, t.j. súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie nie z dôvodu, že by súdny exekútor nemal nárok na ich náhradu, ale z dôvodu, že na ich náhradu nie je koho zaviazať.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajší súd (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).