Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-27-2015.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/27/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky E.. D. C., S. P., F.. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, Z. A. E., zastúpenej JUDr. Evou Kukuricášovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Tranovského 1, proti odporcovi Z. C., F.. X. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, Z. A. E., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania E.. D. C., S.. P. I. Z. C., uzavreté dňa 5. 5. 1973 v Hybiach, zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. 16/1, ročník 1973, na strane 185, pod poradovým číslom 8, sa r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 1. 2015, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, uzavretého dňa 5. 5. 1973 v Hybiach, zapísaného v Knihe manželstiev vo zväzku č. 16/1, ročník 1973, na strane 185, pod poradovým číslom 8, ako aj náhrady trov konania vo výške 1-ice zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v sume 33 eur. V návrhu uviedla, že u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Manželstvo bolo uzavreté po 2 ročnej známosti, dôvodom bolo jej tehotenstvo. V manželstve sa narodili 2 deti, ktoré sú už plnoleté. Prvé rozpory začala pociťovať 3 mesiace po svadbe, prejavovali sa medzi nimi konflikty, hádky, ktoré vyvolával odporca svojím majetníckym správaním. Začali sa navzájom odcudzovať, nemali spoločné záujmy. Odporca ju ponižoval aj slovne, osočoval ju, hrubo jej nadával a hanlivo sa ku nej správal. Prvý krát ju fyzicky napadol v roku 1974. Dňa 28. 7. 2000 ju napadol, udrel ju otvorenou dlaňou, čím jej spôsobil centrálnu perforáciu ušného bubienka, za čo bol aj odsúdený. Dňa 14. 2. 2001 sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti s odporcom vôbec nekomunikuje.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.
Právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla manželstvo účastníkov konania rozviesť a priznať náhradu trov konania vo výške 1-ice súdneho poplatku z návrhu na začatie konania. Hlavným dôvodom pre rozvod manželstva bol fyzický útok zo strany odporcu, ktorý viedol k opusteniu spoločnej domácnosti.
Navrhovateľka pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že s odporcom sa nezhodli v názoroch na vedenie rodiny po finančnej stránke. Z uvedenej skutočnosti vyplývali vzájomné nezhody. Začalo sa to prejavovať krátko po svadbe. Odporca ju fyzicky napadol 2 krát, v roku 1974 a potom v roku 2000. V roku
2000 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odvtedy spolu s odporcom nekomunikujú, nestretávajú sa ani pri rodinných akciách. Každý z nich si žije svojím životom. Poukázala na to, že každý z nich mal rozdielne záľuby, odporca sa venoval športovým aktivitám, ona sa starala o deti. Jej kamarátka mala bar, takže keď prišiel odporca domov pod vplyvom alkoholu, snažila sa z domácnosti odísť, aby sa nevytvárali konflikty.
Odporca pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že ešte v čase, keď bývali v spoločnej domácnosti, začala navrhovateľka navštevovať nočný bar, prichádzala domov v nočných hodinách. Uvedené správanie jej aj vytýkal. Navrhovateľka potom zdedila dom, ktorý si začala opravovať, aj za jeho pomoci. Jedného dňa sa vrátil z práce a dom našiel prázdny, navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Vadilo mu fajčenie navrhovateľky, alkohol, uvedené skutočnosti jej aj vytýkal. Každý z nich mal svoje aktivity. On sa venoval športu, navrhovateľka chcela chodiť po baroch. On mal svoj okruh známych, navrhovateľka svoj okruh známych.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov, trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/17/2001, potvrdením o trvalom pobyte, zistiac nasledovný skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 5. 5. 1973 v Hybiach. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. 16/1, ročník 1973, na strane 185, pod poradovým číslom 8. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. V manželstve sa narodili 2 deti, ktoré sú už plnoleté. Účastníci mali naposledy spoločné bydlisko v obci U. Č.. XXX, do 6. 12. 2007.
Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 3. 2001, sp. zn. 3T/17/2001, bol odporca uznaný za vinného pre skutok, že dňa 28. 7. 2000 okolo 12.00 hod. v rodinnom dome č. XXX R. U., po predchádzajúcej hádke, udrel otvorenou dlaňou po ľavom uchu svoju manželku D. C., čím jej spôsobil centrálnu perforáciu ušného bubienka, v dôsledku čoho optimálna dĺžka jej obmedzenia obvyklého spôsobu života bola znalcom z odboru zdravotníctva stanovená najviac na 28 dní, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov je 14 rokov už len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia od februára 2001 nebývajú v spoločnej domácnosti, vôbec spolu nekomunikujú, spoločne nehospodária. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku rozdielnych názorov
manželov na základné otázky chodu rodiny, domácnosti, trávenia voľného času. Obaja účastníci zhodne uviedli, že nemali spoločné záľuby, spoločné aktivity, každý z nich mal svoj okruh známych. Navrhovateľka tvrdila, že nezhody medzi nimi vznikali už krátko po svadbe, pociťovala, že odporca sa ku nej správa neadekvátne, slovne ju ponižuje, čo nebola ochotná znášať. Odporca, na druhej strane, pociťoval ako neakceptovateľné, keď navrhovateľka navštevovala bar, fajčila, čo jej taktiež vytýkal. Každý z manželov teda správanie druhého z manželov považoval za neprijateľné, čo bolo spôsobilé a aj viedlo k ich vzájomnému citovému odcudzeniu. Obaja manželia zhodne uviedli, že odporca sa venuje športovým aktivitám, navrhovateľka, naopak, rada trávi voľný čas posedeniami so svojimi známymi. Citové odcudzenie medzi manželmi vyústilo do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti v roku 2001, pričom uvedený stav trvá doposiaľ. Súd z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že dôvodom odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bolo jej fyzické napadnutie odporcom, ani že uvedené napadnutie bolo výlučnou príčinou rozvratu vzťahov medzi manželmi. Je nepochybné, že fyzický útok odporcu voči navrhovateľke prehĺbil citové odcudzenie manželov, avšak z výpovedí oboch účastníkov vyplynulo, že už v čase napadnutia boli vzťahy medzi nimi vážne a trvalo rozvrátené. Z časovej postupnosti udalostí mal súd preukázané, že dôvodom odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti nebolo napadnutie odporcom, ku ktorému došlo dňa 28. 7. 2000, pričom navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti až 14. 2. 2001, t. j. po viac ako polroku. Odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bol dôsledkom rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorému prispelo aj fyzické napadnutie odporcom. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, ktorých nemožno nútiť, aby v manželstve zotrvávali proti svojej vôli. Keďže obaja manželia zhodne prejavili vôľu, aby manželstvo bolo rozvedené, za súčasného preukázania vážneho a trvalého rozvratu ich vzťahov, súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal. V konaní o rozvod manželstva zásadne platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd nemal preukázané, že by pomery účastníkov, resp. okolnosti prípadu odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z nich. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že na rozvrate vzťahov by sa podieľal výlučne niektorý z manželov
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.