Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-170-2014.pdf
PDF · 85.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/170/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti povinnému: O. L., pôvodne bytom X. T., T.. F. XX/X, t. č. bytom O., B. XXXX/ XX, pre vymoženie 767,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. októbra 2014, č.k. 16Er/3298/2014-8, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 24.05.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny 767,09 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06874/08 zo dňa 29.07.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2008 a vykonateľnosť dňa 21.08.2008. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 27.08.2014 doručil súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd prvého stupňa za preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 9Er/2583/2008 (EX 9715/2008) v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598 proti povinnému O. L., nar. XX.XX.XXXX, bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/2853/2008-33 zo dňa 16.11.2011 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/90/2012-40 zo dňa 16.11.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2012. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 06874/08 zo dňa 29.07.2008. Okresný súd Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 9Er/2583/2008-33 zo dňa 16.11.2011 okrem iného uviedol, že z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 9Er/2853/2008 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Súd prvého stupňa konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto
exekučnom konaní sp. zn. 16Er/3298/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 9Er/2583/2008-33 zo dňa 16.11.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. a v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Zastával názor, že v tomto prípade nemalo byť aplikované ust. 251 ods. 4, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii práva. Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne voči normám Občianskeho súdneho poriadku a prednosť bude mať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pred § 159 ods. 2 a 3 O.s.p. Poukázal na právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, pričom konštatoval, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom na to, že povinný si nesplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený si opätovne riadne uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov. Záverom vyvodil, že je otázne, či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám porušuje právo a oprávnený v tomto smere vzniesol tzv. námietku unclean hands. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní napadnuté uznesenie zrušil.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné:
V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého dňa 24.05.2014 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 767,09 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 29.07.2008, sp. zn. SR 06874/08, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 18.08.2008 a vykonateľnosť dňa 21.08.2008. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 16Er/3298/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí 9Er/2583/2008-33 zo dňa 16.11.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa tak bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
Z obsahu pripojeného rozhodnutia súdu prvého stupňa č.k. 9Er/2583/2008-33 zo dňa 16.11.2011 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 29.07.2008, sp. zn. SR 06874/08 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 23.109,- Sk (767,08 eur) s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 26.10.2008. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením č.k. 9Er/2583/2008-33 zo dňa 16. novembra 2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, nakoľko dospel k záveru,
že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. apríla 2012, č.k. 23CoE/90/2012-40.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=3406634-3406635>, podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406637> je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=22110> teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=4793422> je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=4793422>. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=26&p=13010> neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. <http:// www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406821>, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.
Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 9Er/2583/2008-33 zo dňa 16. novembra 2011, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského súdu č.k. 23CoE/90/2012-40 zo dňa 23.04.2012. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 9Er/2583/2008-33 zo dňa 16. novembra 2011 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č.k. 23CoE/90/2012-40 zo dňa 23. apríla 2012 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .