Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD vo veci starostlivosti súdu o mal. O. B., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Vranov nad Topľou, za účasti rodičov N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, a D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, t.č. ÚVV E., U. P.. X, o návrhu matky, o úpravu práv a povinností rodičom k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -9 zo dňa 13.11.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril mal. O. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné v sume 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu s tým, že toto výživné je povinný platiť vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc dňom 1.5.2014. Styk otca s mal. dieťaťom neupravil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že rodičia mal. O. nežijú v spoločnej domácnosti, ale matka žije s maloletou aj s ďalšími dvomi jej maloletými deťmi, starou matkou, s jej bratom a jeho dcérou v dvojizbovom obecnom byte v obci B.. O detí sa stará, domácnosť je vybavená a udržiavaná v poriadku. Maloletá O. navštevuje 1.ročník V. školy B. a je sledovaná na detskej kardiologickej ambulancii v L., pričom však lieky neužíva. Matka je poberateľkou preddávkovej dávky v hmotnej núdzi, prídavkov na tri deti a náhradného výživného na deti Z. a I.. Dávku v hmotnej núdzi matka poberá vo výške 160,50 eur mesačne od 1.5.2014. Otec mal. dieťaťa je nezamestnaný a v súčasnej dobe sa nachádza vo výkone väzby. Nemá žiaden príjem. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 § 65 ods. 1 Zákona o rodine a § 155 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. V nadväznosti na citované ustanovenia uviedol, že bola potrebná úprava rodičovských práv a povinností k maloletej, keďže jej rodičia nevedú spoločnú domácnosť a otec na výživu dieťaťa neprispieva. Mal za to, že v záujme mal. dieťaťa je zveriť toto do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné v minimálnej zákonom stanovenej výške, keďže jeho možnosti sa schopnosti v súčasnej dobe (väzba) nepripúšťajú stanovenie vyššieho výživného.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec. Namietal, že súd prvého stupňa ho na pojednávanie nepredvolal a neposlal ani príkaz na eskortu a rozhodol o výživnom vo výške 30 % sumy životného minima bez jeho prítomnosti. Namietal teda odňatie možnosti konať pred súdom.

K odvolaniu otca sa nevyjadrila matka a ani opatrovník.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil aj správny právny záver. V predmetnej veci v rámci prípravy pojednávania v zmysle ustanovenia § 114 O.s.p. bol otcovi doručený návrh na začatie konania, ku ktorému návrhu sa mal otec právo písomne vyjadriť. Túto možnosť však otec nevyužil. Napriek tomu, že súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie a na toto pojednávanie nepožiadal o eskortu otca, mal odvolací súd za to, že takýmto procesným postupom, kedy súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné otca vypočuť vzhľadom na všetky ostatné dôkazy vykonané v predmetnom konaní, nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.Bolo nepochybne preukázané, že otec mal. dieťaťa je nezamestnaný a v súčasnej dobe vo výkone väzby, preto prichádza do úvahy stanovenie výživného len v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, teda v minimálnom rozsahu, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to zákona č. 601/2003 Z.z. v platnom znení. Súd prvého stupňa teda rozhodol v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie by nemohlo byť iné ani v prípade výsluchu otca. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne a potvrdil ho v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 224 ods. 1 v nadväznosti na § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.