Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-23-2015.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. XX, zastúpeného JUDr. Janou Sivokovou, advokátkou so sídlom Partizánska cesta 1465, 962 05 Hriňová, proti žalovanému D.. X. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Dlhopolcom, advokátom, Advokátska kancelária Dlhopolec, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 27, 9660 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 1.500,- eur istiny a príslušenstva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08. 09. 2014, č. k. 7C/54/2012
- 85, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .
Vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 875,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 95,29 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 875,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový súd na ust. § 657 Občianskeho zákonníka, § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 1 500,- eur na základe dohody o vyplatení pôžičky zo dňa 30. 05. 2010. V konaní bolo preukázané, že pokiaľ vznikol dlh vo výške 1 500,- eur tak, ako to tvrdil žalobca, nebolo to z titulu pôžičky, ale z titulu hodnoty zariadenia pohostinstva Getta vo I. Q., ktoré odkúpil žalovaný od predchodcu žalobcu za sumu 6 600,- eur, a z ktorej sumy mu zaplatil 5 100,- eur. Zostala tak neuhradená suma 1 500,- eur. Tieto skutočnosti vyvodil súd z tvrdení účastníkov konania, keď bolo jednoznačne preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom predaja pohostinstva vo I. Q.. Na druhej strane nebolo preukázané, že by medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke. F. A. žalovanému žiadnu sumu z titulu pôžičky vo výške 1 500,- eur nikdy neodovzdal a žalovaný od neho túto sumu nikdy neprevzal. Túto skutočnosť účastníci v konaní ani nepopreli. Potvrdil to aj vypočutý svedok Bc. P. F., spoločník a konateľ firmy Knar, ktorá odkúpila od predchodcu žalobcu pohostinstvo vo I. Q.. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukázala na § 570 Občianskeho zákonníka, súd konštatuje, že v konaní existencia takejto dohody preukázaná nebola. Podstatou dohody o zmene záväzku, ako to vyplýva z ust. § 570 Občianskeho zákonníka, je vôľa strán
záväzkového právneho vzťahu, ktorá smeruje k nahradeniu doterajšieho záväzku novým záväzkom, pričom z obsahu dohody musí nepochybne vyplývať vôľa účastníkov nahradiť doterajší záväzok novým, čo z obsahu dohody, na ktorú sa odvoláva žalobca nevyplýva. Samotná právna zástupkyňa žalobcu, ako aj žalobca na pojednávaní trvali na tom, že si uplatňujú nárok na zaplatenie sumy 1 500,- eur na základe zmluvy o pôžičke, nie na základe iného záväzku, ktorý by nahradil záväzok iný. Keďže nedošlo k zmene žaloby, v konaní nebolo preukázané, že by medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke, prvostupňový súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému, ktorý mal v konaní úspech. Keďže žalobca nemal v konaní úspech, preto ho súd zaviazal takto vzniknuté trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa § 149 ods. 1 O. s. p.
Proti rozhodnutiu sa odvolal žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaného zaviaže k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1 500,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01. 08. 2010 až do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. Namietal, že nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané, že by medzi predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke. Skutočnosť, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo k skutočnému odovzdaniu a prevzatiu finančnej sumy 1 500,- eur neznamená, že v danom prípade nemohlo dôjsť k naplneniu podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke. K vzniku zmluvy o pôžičke môže dôjsť aj tak, že sa dlžník s veriteľom dohodne, že veriteľova vec určená podľa druhu, ktorá sa nachádza u dlžníka už z iného právneho dôvodu, sa bude považovať za požičanú vec. V takom prípade ide o privatívnu nováciu podľa § 570 Občianskeho zákonníka. Dlžník sa v takom prípade stane vlastníkom požičanej veci na základe tzv. dlžobnej dohody. V danom prípade, žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy o pôžičke voči predchodcovi žalobcu dlh vo výške 1 500,- eur z titulu nezaplatenej odplaty za odstúpenie pohostinstva Getta vo I. Q., pričom na základe dohody účastníkov sa tento dlh s poukazom na uvedené považuje za požičané finančné prostriedky. Skutočnosť, že sa účastníci dohodli, že vzniknutý dlh vo výške 1 500,- eur sa bude považovať za pôžičku vyplýva aj z vyjadrenia svedka F. A., ako aj z vyjadrenia samotného žalovaného. Je pravdou, že z obsahu dohody výslovne nevyplýva vôľa účastníkov nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom, avšak vyplýva to z vykonaného dokazovania, a preto prvostupňový súd mal pri svojom rozhodovaní brať do úvahy ust. § 570 Občianskeho zákonníka. Poukázal ďalej na to, že žalobca od začiatku konania opiera svoj žalobný návrh o dohodu o vyplatení pôžičky zo dňa 30. 05. 2010, ktorá potvrdzuje, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. Dohodu žalovaný vlastnoručne podpísal a svojím podpisom prejavil vôľu vyplatiť predchodcovi žalobcu sumu 1 500,- eur v lehote do 31. 07. 2010, pričom predmetnou dohodou o vyplatení pôžičky sú spojené účinky uznania dlhu.
K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací, rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako právne a vecne správny a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný žiadnu zmluvu o pôžičke s predchodcom žalobcu nikdy neuzatvorili, tento žalovanému žiadnu sumu z titulu pôžičky nikdy neodovzdal, ani žalovaný žiadnu sumu z titulu pôžičky nikdy od predchodcu žalobcu neprevzal. Pokiaľ si teda žalobca voči žalovanému uplatňuje nárok z titulu pôžičky, ktorej existencia v konaní preukázaná nebola, takto podanej žalobe nie je možné vyhovieť. Z dôvodu právnej istoty poukázal aj na to, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke nepotvrdil ani F. A., ani žalovaný, ktorý by mali byť jej zmluvnými stranami. Pôžička je tzv. reálnym kontraktom.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. t. rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol, potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku správne a stotožňuje sa aj s jeho odôvodnením.
V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru. Súd prvého stupňa žalobcom produkované dôkazy na preukázanie
skutkových tvrdení hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v 132 a nasl. O. s. p. a jeho hodnotenia a skutkový záver si osvojuje aj odvolací súd.
Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi. Z ust. § 570 Občianskeho zákonníka vyplýva právna možnosť účastníkov záväzkového právneho vzťahu zmluvou zrušiť ich doterajší záväzok a nahradiť ho novým záväzkom s tým, že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný splniť nový záväzok, pričom subjekty doterajšieho právneho vzťahu sa nemenia (privatívna novácia). Zo žaloby nepochybne vyplýva, že svoj nárok na splnenie povinností si žalobca odvodzoval od písomnej „Dohody o vyplatení pôžičky“, uzavretej so žalovaným dňa 20. 05. 2010. V konaní bolo zistené, že na základe predmetnej písomnej zmluvy o pôžičke nedošlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky. Správne potom prvostupňový súd zamietol žalobu a správne prvostupňový súd postupoval aj v tom smere, keď neposúdil zmluvný záväzok ani ako privatívnu nováciu pôvodného záväzku, vzniknutého nahradením pôvodných záväzkov, vyplývajúcich z osobitných právnych úkonov (kúpna zmluva ohľadom predaja pohostinstva vo I. Q.) podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov, že z predmetnej zmluvy táto skutočnosť nevyplývala. Dohodou veriteľa s dlžníkom je možné podľa § 570 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom. Na základe takejto dohody môže doterajší záväzok zaniknúť a dlžník je povinný splniť záväzok. Z citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že z obsahu novej dohody musí nepochybne vyplývať vôľa účastníkov nahradiť pôvodný záväzok novým záväzkom. Tento úmysel strán nemožno predpokladať, musí vyplývať z dohody. Z „Dohody o vyplatení pôžičky zo dňa 30. 05. 2010“ nevyplýva, že by sa pôvodné záväzky, vyplývajúce z kúpnej zmluvy nahrádzali novým záväzkom, ani skutočnosť, že by pôvodné záväzky zanikli. Žalobca žalobou si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci z „Dohody o vyplatení pôžičky zo dňa 30. 05. 2010“ a týmto žalobným návrhom bol súd viazaný. Keďže nedošlo k reálnemu odovzdaniu predmetu pôžičky, nemohla vzniknúť ani povinnosť vrátiť tento predmet. Písomná dohoda o nahradení pôvodných pôžičiek novou pôžičkou nebola v konaní preukázaná. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní v tomto smere potom odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.
Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že žalovaný uznal predmetnou dohodou o pôžičke zo dňa 30. 05. 2010 dlh žalobcu. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti predpísaná písomná forma. Za uznanie dlhu nie je možné považovať uvedenú písomnú dohodu o pôžičke. Nešlo o jednostranný úkon dlžníka voči veriteľovi, ktorým by uznal jeho pohľadávku čo do základu aj čo do výšky. Predmetná dohoda o vyplatení pôžičky rozhodne nespĺňa požiadavky vyžadované citovaným zákonným ustanovením pre uznanie dlhu. Uvedená námietka žalobcu je teda neopodstatnená.
Okresný súd vec správne právne posúdil, správne zistil skutkový stav a zaujal vo veci správny právny záver, preto krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ sa týka výroku ohľadom trov konania, tu prvostupňový súd pochybil pri vyhotovení rozhodnutia, keď zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu „žalobcu“. Zjavne tu došlo k pisárskej chybe, preto odvolací súd výrok prvostupňového súdu v časti trov konania zmenil s poukazom na § 220 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v tomto konaní plný úspech, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 95,29 eur, ktoré pozostávajú z úkonu, a to podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 71,37 eur + režijný paušál vo výške 8,04 eur + DPH. Trovy odvolacieho konania je žalobca povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalovaného podľa § 149 ods. 1 O. s. p.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.