Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/201/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany , IČO: 36 234 176 proti žalovanej E., o zaplatenie 1711,19 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1119,10 EUR s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 16.11.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 53,00 EUR z a s t a v u j e.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu z a m i e t a.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania 30,75 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 2.9.2014 domáhal proti žalovanej zaplatenia 1711,19 Eur, úrokov z omeškania a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel s dlžníkom 5.9.2013 úverovú zmluvu č. 4305030268, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Predmetom úveru bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1400,00 eur zo strany žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 56,18 Eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bola žalovaná vyzvaná listom zo dňa 29.10.2013 k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalovaná dlhuje žalobcovi istinu 1711,19 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 40,20 Eur, úrokov 223,49 Eur, zosplatnenej istiny 1359,80 Eur, poistenia 19,80 Eur, upomienky II. 24,00 Eur, poplatku za možnosť zmeny splátok 7,45 Eur, zmluvnej pokuty 17,00 Eur, poplatku za možnosť odloženia splátok 7,45 Eur a upomienka I. 12,00 Eur a vyčísleného úroku z omeškania 108,13 Eur.

Podaním zo dňa 10.2.2015 zobral svoj návrh v časti o zaplatenie 53,00 Eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, preto súd podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

Žalovaná uviedla, že je si vedomá toho, že úver zobrala a že ho musí zaplatiť.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 9.5.2013 súd zistil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 400,00 EUR, ktorý bola žalovaná povinná splácať v 60-tich mesačných mesačných splátkach po 56,18 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 33,80 % a RPMN od 39,5 do 41,6 %.

Priemerná RPMN je 26,96 %. Celková čiastka podľa zmluvy, ktorú má zaplatiť spotrebiteľ je 2954,40 EUR. Zmluva obsahuje údaj, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a klient súhlasí s tým, že presná výška RPMN mu bude oznámená po poskytnutí úveru. Zo zmluvy vyplýva, že splátky mali byť poukazované na účet žalobcu spoločnosti City bank vo výške 56,18 EUR. Dátum prvej splátky bol určený na deň, ktorý sa zhoduje s dňom uzavretia zmluvy, a to o mesiac. Posledná splátka bola vymedzená počtom splátok 60 dní. Súd ďalej zo všeobecných obchodných podmienok poskytovania úveru Hlavu 18 bod 8.3, zistil, že spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta úroky z omeškania v zákonnej výške. Z listu žalobcu zo dňa 29.10.2013 vyplýva, že vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastkúveru vo výške 1 711,19 EUR najneskôr do 15-tich dní od odoslania výzvy na jeho bankový účet. Z podacieho hárku vyplýva, že táto výzva bola odoslaná na prepravu poštou dňa . Z prehľadu úhrad úveru vyplýva, že žalovaná uhradila 20.6.2013 prvú splátku vo výške 56,18 EUR, druhú splátku 15.7.2013 56,18 EUR, tretiu splátku 15.8.2013 - 56,18 EUR, 15.9.2013 štvrtú splátku 56,18 EUR, a 15.10.2013 piatu splátku 56,18 EUR. Prehľad obsahuje rekapituláciu poskytnutého úveru ako čiastky predpisu na istine 40,20 EUR na úroku 223,49 EUR, zosplatnená istina 1 359,80 EUR, poistenie k Bill protection 19,80 EUR, upomienka 24,00 EUR, poplatok za možnosť zmeny splátky 7,45 EUR, zmluvná pokuta 17,00 EUR, poplatok za možnosť odloženie splátok 7,45 EUR, upomienka II. - 12,00 EUR, celkom 1 711,19 EUR.

Žalovaná pri výpovedi uviedla, že je pravda, že si od spoločnosti Home Credit vzala úver 1400,00 Eur, iné úvery jej poskytnuté neboli. Uviedla, že uhradila niekoľko splátok, ale pre nedostatok financií prestala úver splácať. Presný počet splátok uviesť nevedela ani žalobcovi neoznámila svoju zlú finančnú situáciu. Potvrdila, že žalobca jej zaslal výzvu na predčasnú splatnosť úveru.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní ak nesplní riadna a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, ale do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní ak nemôže splniť svoje záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 ods. 1,3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu úverovej spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 1400,00 Eur. Poskytnutý úver bola žalovaná povinná zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 56,18 Eur. Medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že žalovaná prestala úver splácať, preto došlo k jeho zosplatneniu. Žalovaná si počet uhradených splátok nepamätala, ale z prehľadu žalobcu vyplýva, že zaplatila 5 splátok, teda 280,90 Eur. Súd preto priznal žalobcovi právo na nezaplatenú časť poskytnutého úveru 1119,10 Eur (1400,00 Eur - 280,90 Eur). Zvyšok nároku vyplývajúci žalobcovi zo zmluvy súd nepriznal pre porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 Z.z., keď žalobca neuviedol, resp. nesprávne uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov do úverovej zmluvy a nesprávne uviedol celkovú sumu, ktorú mala žalovaná za úver zaplatiť. Úver je preto zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, musí veriteľ pri spotrebiteľských úveroch uviesť do zmluvy ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Z úverovej zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje RPMN, ale údaj, podľa ktorého je RPMN od 39,5% do 41,6%. V zmluve je ďalej uvedené, že presné RPMN oznámi žalobca žalovanej po poskytnutí úveru. Toto dojednanie zmluvy je v rozpore so zákonom, pretože RPMN sa vypočítava na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a nie v čase jeho poskytnutia. Zmluva tak neobsahuje údaj o RPMN podľa zákona, pretože rozpätie od - do nemožno považovať za uvedenie RPMN v zmysle zákona. Súd však poukazuje na to, že RPMN v maximálnej výške 41,6% uvedené v zmluve by bolo pravdivé iba v prípade, ak by žalovaná mala za úver zaplatiť celkovú čiastku uvedenú v zmluve - 2954,40 Eur pri 60 mesačných splátkach po 49,24 Eur. Toto však nezodpovedá dojednaniu o počte a výške mesačnej splátky. Podľa zmluvy mala žalovaná úver vo výške 1400,00 Eur zaplatiť po 56,18 Eur mesačne po dobu 60 mesiacov, teda v skutočnosti 3370,80 Eur, a nie 2954,40 Eur, ako je uvedené v zmluve. RPMN tak predstavuje 51,19% a nie 41,60 %, teda zjavne v neprospech spotrebiteľa, s čím je podľa zákona spojená sankcia bezúročnosti a bezodplatnosti úveru.

Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný nárok žalobcu na úroky z omeškania z priznanej dlžnej istiny 1119,10 Eur vo výške 5,25% ročne od 16.11.2013 do jej zaplatenia a súd takto úroky z omeškania priznal. Vo zvyšnej časti bol nárok žalobcu na úroky z omeškania zamietnutý. Žalobca pôvodne požadoval úroky z omeškania zo sumy 1711,19 Eur od 25.8.2014 do zaplatenia, a do 25.8.2014 kapitalizoval úrok z tejto sumy pri úroku z omeškania vo výške 8,15% v sume 108,13 Eur. Žalobca zobral návrh v časti späť iba do výšky istiny, úroky z omeškania iba upravil na základe výzvy súdu v zákonnej výške 5,25% bez ich kapitalizácie zo sumy 1658,19 Eur, teda upravenej o čiastočné späťvzatie návrhu. Požadovaná výška úrokov z omeškania 5,25% ročne je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože k 16.11.2013 bola základná úroková sadzba ECB 0,25%, ktorá sa zvyšuje o 5 percentuálnych bodov, teda na 5,25%. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celého úveru listom zo dňa 29.10.2013, v ktorej jej určil lehotu na zaplatenie úveru do 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca preukázal podacím hárkom odoslanie výzvy žalovanej. Aj keď nepreukázal jej doručenie, žalovaná doručenie výzvy potvrdila pri svojej výpovedi pred súdom. Úroky z omeškania požadoval žalobca od 16.11.2013, teda po uplynutí lehoty, ktorú určil žalovanej na zaplatenie zosplatneného úveru.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní v sume 30,75 Eur. Súd vychádzal z uplatnenej istiny, pretože neúspech u úrokov z omeškania je nepatrný. Žalobca pôvodne požadoval istinu 1711,19 Eur, priznaná mu bola suma 1119,10 Eur. Úspech tak predstavuje 65% neúspech 35%. Žalobcovi preto patria trovy konania vo výške 30% (65-35). Žalobca si uplatnil trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 102,50 Eur, 30% z tejto sumy predstavuje 30,75 Eur. Žalovanej trovy konania podľa pomeru úspechu a neúspechu nepatria, pretože jej úspech predstavoval 35% a neúspech 65%, teda 35 - 65.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

§ 42 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)