Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-485-2014.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/485/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci navrhovateľa: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Z. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v A., M. R. K. XX, proti odporcovi: I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XXX, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2.169,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/9/2011-200 zo dňa 19. marca 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd v časti o zaplatenie 500,- Eur návrh navrhovateľa zamietol m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 500,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrok, ktorým v ostatnej časti návrh navrhovateľa zamietol a výrok, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.443,94 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 26.03.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na samostatné rozhodnutie po právoplatnom skončení veci. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 18.01.2008 došlo k dopravnej nehode, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti odporcu, ktorý nedal prednosť v jazde navrhovateľovi idúcemu po hlavnej ceste. Vychádzajúc z právnych záverov uznesenia krajského súdu, ktorým bol v poradí prvý rozsudok okresného súdu v prejednávanej veci zrušený, sa prvostupňový súd zaoberal posúdením v akom rozsahu sa správanie poškodeného - navrhovateľa podieľalo na vzniku škody ako aj vyhodnotením skutočnosti, či došlo k stretu motorových vozidiel účastníkov ako prevádzkovateľov alebo nie. Zistil, že v tomto prípade nedošlo k stretu prevádzkovateľov motorových vozidiel, preto na danú vec aplikoval ust. § 420 Občianskeho zákonníka, to znamená, že posudzoval zodpovednosť za škodu uplatňovanú navrhovateľom u odporcu ako u vodiča motorového vozidla (nie je jeho prevádzkovateľa). Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že sú dané zodpovednostné predpoklady priznania nároku na náhradu škody, pretože bolo preukázané, že došlo k porušeniu právnej povinnosti odporcom, k vzniku škody ako majetkovej ujmy a bola zistená aj príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom odporcu a vznikom škody. Po preukázaní rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody okresný súd priznal navrhovateľovi sumu 1.443,94 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 1.261,37 Eur ako rozdielu medzi všeobecnou hodnotou vozidla ku dňu dopravnej nehody a hodnoty použiteľných zvyškov po dopravnej nehode a zo sumy 128,57 Eur vynaloženej na odťah poškodeného motorového vozidla navrhovateľom. Ďalej si navrhovateľ uplatňoval náklady súvisiace s preskúmavaním zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v priestupkovom konaní, a to
súdny poplatok vo výške 66,39 Eur a trovy právneho zastúpenia v tomto konaní. Okresný súd však ustálil, že tieto nároky mu nemožno priznať titulom zodpovednosti odporcu za škodu, pretože ten nemohol niesť následky za rozhodnutie tohto orgánu, ani zodpovedať za náklady, ktoré s týmto rozhodnutím navrhovateľ mal. Ďalej si navrhovateľ uplatňoval náhradu sumy 500,- Eur, ktorú musel vynaložiť na zapožičanie motorového vozidla, pretože pri dopravnej nehode bolo jeho motorové vozidlo poškodené a on ako podnikateľ potreboval motorové vozidlo na realizáciu svojich zákazok. Výšku tohto nároku preukazoval čestným prehlásením O. D. o tom, že mu tento v období od 02.04.2008 do 20.10.2008 zapožičal osobné motorové vozidlo, za zapožičanie ktorého obdržal čiastku 500,- Eur. Okresný súd tento dôkaz vyhodnotil ako nedostatočný, už aj s prihliadnutím na vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní dňa 29.09.2011 kde uviedol, že v čase riešenia priestupku mal zadržaný vodičský preukaz a auto potreboval a zabezpečil si ho aj so šoférom na dobu určitú s tým, že zaň poskytol nejaké protislužby a náhradu za pneumatiky. Z priznanej žalovanej istiny prisúdil úroky z omeškania, a to vo výške 8 % ročne. V tomto prípade sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že odporca sa dostal do omeškania v čase, keď navrhovateľ podal návrh na súd. Jediným rozhodným obdobím, od ktorého bolo možné uplatňovať úroky z omeškania, bol dátum nasledujúci po doručení návrhu odporcovi, teda odo dňa kedy sa tento dostal do jeho osobnej dispozície a vedel aký nárok sa voči nemu uplatňuje. Odporcovi bol návrh na začatie konania doručený dňa 25.03.2011, preto úrok z omeškania bol navrhovateľovi priznaný od nasledujúceho dňa, t.j. od 26.03.2011.
Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý v časti uplatnenia nároku na náhradu škody vo výške 500,- Eur, čo bola úhrada za zapožičanie osobného motorového vozidla, podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom konkrétne uviedol „na základe vyššie uvedeného navrhovateľ nesúhlasí s rozhodnutím súdu v časti zamietnutia návrhu vo výške 500,- Eur za ním uplatnený nárok - náklady za zapožičanie vozidla na prepravu vecí súvisiacich s podnikaním“. V tejto časti žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že dopravnou nehodou došlo k takému poškodeniu jeho osobného motorového vozidla, že oprava by bola neekonomická. Bol nútený uskutočniť kroky k tomu, aby mohol toto poškodené vozidlo vyradiť z evidencie. Práve absencia vozidla ho donútila zabezpečiť si náhradné vozidlo, preto si zapožičal na vybavenie v tomto čase uzavretých zákaziek náhradné vozidlo a takýmto spôsobom sa snažil predísť dôsledkom za porušenie uzavretých kontraktov. O. D. mu prenechal motorové vozidlo za minimálnu odplatu vo výške 500,- Eur za 170 dní, aby ho v dojednanej dobe užíval tak, ako to vyplýva z listinného dôkazu - čestného prehlásenia zo dňa 07.01.2009. Táto čiastka zahŕňala okrem možnosti užívania motorového vozidla aj jeho opotrebenie, napr. pneumatík, motorového oleja a pod.
Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., z titulu ktorého zostali nedotknuté odvolaním nenapadnuté výroky okresného súdu, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené, a ktorým bol návrh s výnimkou sumy 500,- Eur zamietnutý, po nariadení pojednávania a opakovaní dokazovania v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p., krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Základ uplatneného nároku navrhovateľa, a to existencia zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka nebola medzi účastníkmi sporná, táto otázka ani nebola podaným odvolaním spochybňovaná. Po opakovaní dokazovania oboznámením sa s čestným prehlásením O. D. krajský súd dospel k záveru, že odvolacia námietka navrhovateľa je dôvodná. Podľa obsahu tohto čestného prehlásenia, O. D. navrhovateľovi v období do 02.04.2008 do 20.10.2008 zapožičal auto Škoda Octavia, za zapožičanie obdržal čiastku 500,- Eur.
Navrhovateľ tak dôvodnosť nároku v tomto rozsahu preukazoval listinou, ktorá je spôsobilým dôkazným prostriedkom v zmysle § 129 O.s.p. Ide o tzv. súkromnú listinu, t.j. listinu vydanú (vyhotovenú) inými osobami ako listiny verejné, ktoré sú vydané súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v rámci ich právomoci, alebo listiny zvláštnymi predpismi prehlásené za verejné. Pri súkromnej listine je predmetom skúmania jej pravosť a pravdivosť v nej uvádzaných údajov. Skúmanie týchto atribútov súkromnej listiny zo strany súdu však prichádza do úvahy v prípade, že sú o nich dôvodné pochybnosti, prípadne ak protistrana tieto skutočnosti namieta. V tom prípade je účastník, ktorý takúto listinu predložil, povinný pravosť ako aj pravdivosť tam uvedených údajov preukazovať iným spôsobom ako touto listinou. V konaní pred prvostupňovým súdom okresný súd vykonal tento dôkaz listinou, rovnako odvolací súd opakoval vykonanie tohto dôkazu. Po jeho vykonaní protistrana - odporca k obsahu tejto listiny ani jej
pravosti nemal žiadne výhrady, krajský súd ani z obsahu spisu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by pravdivosť tam uvedených informácií spochybňovali. Na základe takéhoto dokazovania a posúdenia obsahu tejto listiny na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, že ňou navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal jeho tvrdenie, že za zapožičanie osobného motorového vozidla pre podnikateľské účely musel uhradiť sumu 500,- Eur. Keďže medzi účastníkmi nebolo sporné, že bolo zapožičanie osobného motorového vozidla navrhovateľom dôvodné, krajský súd po preukázaní výšky uplatnenej sumy považoval nárok navrhovateľa za dôvodný. Na základe tejto skutočnosti preto rozsudok okresného súdu zmenil a navrhovateľovi túto sumu priznal.
Na záver považuje krajský súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že dôsledne pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z obsahu podaného odvolania. Z tohto je jednoznačne zrejmé, že navrhovateľ nežiadal preskúmať správnosť rozhodnutia okresného súdu týkajúceho sa príslušenstva k uvedenej sume 500,- Eur, a to úroku z omeškania, v ktorej bol žalobný návrh zamietnutý. Jednoznačne uviedol, že nesúhlasí so závermi okresného súdu, ktorými mu nebola priznaná istina vo výške 500,- Eur. Krajský súd keďže je viazaný rozsahom odvolania v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., sa zaoberal preskúmavaním správnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorým bol zamietnutý nárok navrhovateľa na zaplatenia tejto žalovanej istiny bez príslušenstva.
Keďže prvostupňový súd ponechal rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. na čas po právoplatnom rozhodnutí o veci, bude rozhodovať prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.