Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-88-2008.pdf
PDF · 123.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-15C/88/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobkyne E. A., W.. XX.XX.XXXX, F. R. X, V., právne zast. JUDr. Marcelom Jurkom, PhD., advokátom s.r.o., Dominikánske námestie 11, Košice, IČO: 36 863 408 proti žalovaným X./. Y. F., W.. X.X.XXXX, F. E. X, V., X./. Š. C., W.. XX.X.XXXX, F. W.. V. X, V., X./. T. C., W.. XX.XX.XXXX, F. Č. T. XX, U. V., X./. A. M., W.. XX.X.XXXX, F. C. X, V., X./. R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, V.. A.. I. R.. Š. R.Á., U. L. Ú. Okresného L. V. K., X./. C. Z., W.. XX.X.XXXX, F. L.. S..Q. XXX, Z. G. M. XXXXX, Č. C., X./. R. Z.Í., W.. XX.X.XXXX, F. G.. S. I. XXX/ XX, Č. F., Č. C. X./. Ľ. C., W.. XX.X.XXXX, F. Z. Č.. XX, I.. T., X./. U. C., W.. XX.X.XXXX, W. F. V. XX, A.. I. R.. J. N., U. L. Ú. Okresného L. V.- I., XX./. H. S., W.. XX.XX.XXXX, F. E. XX, V., XX./. H. S., W.. XX.X.XXXX, F. E. XX, V., XX/ T. C., W.. XX.X.XXXX, F. R. XXX, U. F., Č. C., XX./. T. Q., W.. XX.X.XXXX, F. A. X/XX, Y., XX./. Y.. M. T., W.. XX.XX.XXXX, F. R. M. XX, V., A.. K.. U.C. T., W.. XX.X.XXXX, F. X. XX, V., XX./. E. F., W.. XX.X.XXXX, F. H. XX, V., XX./. I. S., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XX, V., XX./. E. S., W.. XX.X.XXXX, F. W. Q. XX, V., XX./. K.. S. S., W.. XX.XX.XXXX, F. Y.. Č. XX, T., XX./. Y. E., W.. XX.X.XXXX, F. F. X, V., XX./. E. M., W.. XX.X.XXXX, F. R. XX, V., 21./ E.F. S., W.. XX.X.XXXX, F. R. XX, V., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd určuje, že novovytvorená parc. reg. C č. 445/14 o výmere 523 m2, druh pozemku: Záhrady, ktorá sa nachádza v okrese Košice IV v Mestskej časti Košice - Juh, v kat. území Južné mesto, ktorá bola odčlenená geometrickým plánom č. 55/2011 z 31.10.2011, overeným Správou katastra Košice dňa 13.6.2012 pod č. 508/12, z parcely reg. E č. 7624 - diel č. 1 o výmere 274 m2, diel č. 4 o výmere 31 m2, zapísanej na LV č. 12655, z parcely reg.
E č. 7625 - diel č. 2 o výmere 160 m2 a diel č. 3 o výmere 58 m2, zapísanej na LV č. 12642, bola ku dňu smrti neb. E. A., C.. A., W. F. R. X, V., A.. X.X.XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a neb. E. A., C.. A., W. F. R. X, V., A.. X.X.XXXX.
Geometrický plán č. 55/2011 z 31.10.2011 vypracovaný K.. R. Č., geodetom, overeným Správou katastra Košice dňa 13.6.2012 pod č. 508/12, je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O poplatkovej povinnosti účastníkov súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa domáhala žalobou z 12.6.2008 určenia, že parcela č. 7624/10 - záhrada o výmere 563 m2, k.ú. Košice, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu Strediska geodézie v Košiciach zo dňa 27.5.1968, č. 920-0258-68 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a neb. E. A., W..
XX.X.XXXX, A. X.X.XXXX, naposledy bytom R. X, V.. Po pripustení zmeny petitu návrhu uznesením súdu z 2.11.2012 sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v znení, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že má naliehavý právny záujem na určení, spočívajúci v zosúladení skutočného stavu práv k nehnuteľnosti so stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti tým, že predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k parcele č. 7624/10 - záhrade o výmere 563 m2 v k.ú. Košice, ktorá parcela bola vytvorená na základe geometrického plánu zo dňa 27.5.1968 z parc. č. 7624 - orná pôda o výmere 5420 m2, vedenej Správou katastra Košice na LV č. 12655 a z parc. č 7625 - orná pôda o výmere 6355 m2, vedenej Správou katastra Košice na LV č. 12642. Uviedla, že je pozostalou manželkou nebohého E. A., že odporcovia v l. až 12. rade sú na LV č. 12655 k.ú. Južné mesto vedení ako podieloví spoluvlastníci parc. KN E č. 7624 - orná pôda v podieloch, ktoré zároveň označila a odporcovia v 13. až 19. rade sú na LV č. 12642 k.ú. Južné mesto vedení ako podieloví spoluvlastníci parc. KN E č. 7625 - orná pôda o výmere 6355 m2 v podieloch, ktoré tiež označila. Pôvodne bola ako žalovaná v 5. rade označená Ružena Korodiová, po ktorej úmrtí vstúpili do konania jej právni nástupcovia žalovaní v 5.-až 7. rade.
Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania s poukazom na to, že so svojím neb. manželom E. A. ako členovia záhradkárskej osady Zora (Za cintorínom II) odkúpili od právnych predchodcov žalovaných parc. č. 7624/10 - záhradu o výmere 563 m2 k.ú. Košice, ktorá parc. bola vytvorená z parc. č. 7624 a č. 7625 na základe geometrického plánu Strediska geodézie v Košiciach zo dňa 27.5.1968. Kúpna zmluva bola spísaná bývalým Štátnym notárstvom Košice do notárskej zápisnice pod č. N298/69, Nz 384/69 zo dňa 6.6.1969, do pokračujúcej notárskej zápisnice č. Nz 399/69 zo dňa 10.6.1969 a do pokračujúcej notárskej zápisnice č. Nz 459/69 zo dňa 25.6.1969. Dohodnutá kúpna cena bola riadne vyplatená a kupujúci uhradili aj výdavky, ktoré vznikli predávajúcim v súvislosti s prevodom vlastníctva. Po uzatvorení kúpnych zmlúv a vyplatení kúpnej ceny žalobkyňa
spolu so svojim nebohým manželom pozemok užívali nerušene v presvedčení, že je ich vlastníctvom.
Žalovaní v 2., 3., 4., 6., 7. a 8. rade v písomnom vyjadrení k návrhu prejavili záujem o mimosúdne usporiadanie veci s tým, že ako spoluvlastníci spoločne podporujú návrh žalobkyne. Ponúkli na odpredaj ich podiel a súhlasili s riešením mimosúdnej dohody podľa znaleckého posudku s tým, že žalobkyňa by mala zvážiť, že sa jedná nielen o pozemok, na ktorom vystavala čiernu stavbu bez vlastníckeho listu, ale aj o prístupovú cestu k záhradkám, ako aj v intraviláne. Žalovaný v 13. rade v písomnom vyjadrení z 11.10.2011 uviedol, že uvedený podiel pozemku obdŕžal darovaním od Y.. K. T. a nebol informovaný o prípadnej možnosti majetkového sporu, nemá dostatok informácii ani právnej kvalifikácie zaujať právne odôvodniteľné stanovisko, lebo skutočne nepozná pravdu v danej veci a preto ako kresťan sa rozhodol, že sa vzdáva v prospech žalobkyne ňou požadovaného podielu z podielu jeho vlastníctva - parc. č. 7624 na LV č. 12655 a parc. č. 7625 na LV č. 12642, ak takýto jeho podiel v daných parcelách existuje. Vzdaním sa majetkového práva na nehnuteľnom majetku v prospech žalobkyne ale nepotvrdzuje oprávnenosť jej požiadavky, ale vyjadruje slobodnú vôľu ako veriaci a z toho dôvodu nepovažuje za spravodlivé, aby niesol ťarchu súdnych trov v tejto veci.
Žalovaná v 14. rade vo svojom vyjadrení k návrhu zo 6.7.2009 navrhla žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Argumentovala tým, že príslušným orgánom na konanie vo veci vyporiadania vlastníctva pozemkov v záhradkárskych osadách je v zmysle § 5 ods. 5 zák. č. 330/1991 Zb. obvodný pozemkový úrad. Z dôvodu, že geometrický plán z 27.5.1968, ktorý uvádza žalobkyňa ako dôkaz, nebol zapísaný do evidencie nehnuteľnosti, nemohla byť ani vytvorená parcela v katastri nehnuteľností a z toho dôvodu nemohla uzatvoriť kúpnu zmluvu na neexistujúcu pozemkovú parcelu. Poukázala na to, že vlastníctvo k parcele č. 7624 o výmere 5420 m2 v podiele 4/10 nadobudla po svojom nebohom otcovi Y. T.i na základe dedenia v konaní zn. 28D/1888/93 a v pozostalosti nenašla žiadne doklady o predaji časti uvedenej parcely. Preto sa domnieva, že k predaju uvedenej nehnuteľnosti mohlo dôjsť len administratívne, pod politickým nátlakom, keď v 50-tych rokoch bola všetka orná pôda odovzdaná jej otcom nedobrovoľne do užívania JRD v Barci a KNV v Košiciach potom svojim rozhodnutím bez vedomia a súhlasu vlastníkov nehnuteľností mohol rozhodnúť o zriadení záhradkárskej osady. Poukázala na § 37 OZ a neplatnosť právneho úkonu, ktorý nie je urobený slobodne. Taktiež poukázala na § 47 OZ platný v čase vzniku kúpnej zmluvy, ku ktorému bolo potrebné rozhodnutie príslušného orgánu s tým, že ak sa do 3 rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh príslušnému orgánu k registrácii, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Zároveň vzniesla námietku premlčania, pretože o vyplatení kúpnej ceny jej otcovi nemá žiadne vedomosti. Poukázala na to, že na vydržanie jej spoluvlastníckeho podielu 4/10-ín k
pozemkovej parcele č. 7624/10 - záhrady vo výmere 563 m2 k.ú. Južné mesto v prospech žalobkyne s jej zomrelým manželom do BSM nie sú splnené zákonné predpoklady v zmysle §§ 129 a nasl. OZ, pretože okrem toho, že mŕtvy manžel nemôže byť subjektom práva a povinností, samotné faktické užívanie pozemku v záhradkárskej osade nepostačuje k vydržaniu vlastníckeho práva, pretože zákon vyžaduje pri oprávnenej držbe aj splnenie ďalších náležitostí, a to vôľu nakladať s vecou ako so svojou a dobrú vieru žalobcu, že mu vec patrí. Žalobkyni museli byť známe skutočnosti, že vyporiadanie vlastníctva v záhradkárskych osadách vykonávajú pozemkové úrady, že má pozemok prenajatý, že nie je zapísaný v evidencii nehnuteľnosti a teda fakticky neexistuje, lebo nebol zapísaný geometrický plán, na základe ktorého bol vytvorený, že kúpna zmluva
nebola registrovaná príslušným orgánom a po 3 rokoch bola zrušená. Nesplnením týchto zákonných podmienok vydržania žalobkyňa nemohla preto nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku parc. č. 7624/10 vydržaním.
Aj žalovaní v 15. a 16. rade predložili súdu písomné stanovisko k žalobnému návrhu s tým, že v dobe kúpy, resp. uzatvorenia zmlúv kúpna cena pozemkov bola 0,40 Kčs v r. 1969, pričom je im známe, že uvedená nehnuteľnosť je v užívaní žalobkyne a trovy konania žiadali, aby zaplatila žalobkyňa.
Žalovaný v 17. rade uznal žalobný nárok žalobkyne vo vyjadrení z 29.6.2009 s tým, že asi nedopatrením (nevedel koho- štátneho notára, či kupujúcich) nebol pôvodný predaj pozemkov pre záhradkárov zapísaný v evidencii nehnuteľností, že osobne je zrejme iba formálne vedený ako spoluvlastník po svojom neb. I. S. S., ktorý zomrel v r. 1987 a preto s touto vecou nemá a nechce mať nič spoločné a vôbec nie je ochotný znášať akékoľvek trovy tohto konania, keďže spor nezavinil. Zároveň požiadal v prípade potreby, aby bol vypočutý (vzhľadom na to, že je dôchodca) pred dožiadaným Okresným súdom v Prešove.
Žalovaná v 18. rade v písomnom vyjadrení k návrhu z 2.7.2009 uviedla, že tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu nepopiera, súhlasí s opisom skutkového stavu veci o uzavretí kúpnej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice č. N298/69, v ktorej obe strany slobodne a vážne prejavili vôľu nehnuteľnosť predať, resp. kúpiť. Vzhľadom na to, že úkony smerujúce k zápisu vlastníckeho práva kupujúceho k predmetnej nehnuteľnosti neboli vykonané a žalobkyňa sa skutkového stavu veci domáha bez pokusu o mimosúdne vyrovnanie a obrátila sa na súd, navrhla žalovaná urovnať vec na základe zmieru. Zároveň súhlasila, aby sa rozhodnutie vo veci vykonalo bez nariadenia pojednávania s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie skončí zmierom.
K predloženému žalobnému návrhu podali písomné vyjadrenie žalované v 19. a 20. rade s tým, že súhlasia s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania.
Uznesením zo 14.4.2011 bol ustanovený žalobkyni na ochranu jej záujmov v tomto konaní súdom zástupca v osobe advokáta R.. Y. R., T.. Jeho prostredníctvom žalobkyňa poukázala na to, že novovytvorená parc. č. 7624/10 nebola v katastri nehnuteľnosti zapísaná, avšak s manželom vstúpili do dobromyseľnej oprávnenej držby a boli v presvedčení, že predmetná záhrada je ich vlastníctvom, pričom ich dobromyseľnosť umocňuje skutočnosť, že k predmetnej parcele č. 7624/10 bol vypracovaný geometrický plán na jej zameranie, žalobkyňa s manželom uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou časť parciel č. 7624 a 7625 o výmere 563 m2 odkúpili, kúpnu cenu riadne vyplatili, vstúpili do držby pozemku a o tento sa celé desaťročia riadne starali v presvedčení, že tento pozemok je ich. Podľa § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka vždy sa predpokladá, že držba je oprávnená, ak sa nepreukáže opak a v súdnom spise neexistuje jediný dôkaz o tom, že by ich držba pozemku nemala byť oprávnená. Vzhľadom na to, že geometrický plán z 27. mája 1968 nemôže byť t.č. podkladom pre zápis parcely č. 7624/10 do katastra nehnuteľnosti, je potrebné na určenie a ustálenie časti parciel 7624 a 7625, ktoré časti sú totožné s parc. č. 7624/10 zameranou uvedeným geometrickým plánom, vypracovať nový geometrický plán, ktorý bude podkladom pre rozhodnutie súdu a zároveň bude slúžiť ako podklad pre zápis do katastra nehnuteľnosti.
Nakoľko sa žalobkyni nepodarilo so žalovanými napriek úsiliu mimosúdne dohodnúť, navrhla, aby vo veci rozhodol súd podľa pripustenej zmeny petitu.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného v 15. rade, písomnými vyjadreniami žalovaných ako účastníkov konania, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou, GP č. 55/2011, spisom ŠN Košice -mesto č. N 298/69, s dedičským spisom č. 23D/498/00, Dnot 119/00 a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných ostatných žalovaných podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. po zistení tohto skutkového stavu.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti, z LV č. 12642 súd zistil, že k parc. č. 7625 o výmere 6152 m2 - orná pôda sú ako spoluvlastníci evidovaní F. E. U. L. T. X/XX, S. I. U. T. X/XX, S. E. U. T. X/XX, S. S. U. T. X/XX, E. Y. U. T. X/XX, M. E.F. U. T. X/XX, S. I. U. T. X/X, S. E. U. T. X/X, S. E. U. T. X/XX, S. S. v podiele 1/10, všetci titulom dedenia.
Z výpisu z katastra nehnuteľnosti, z LV č. 12655, parc. č. 7624 o výmere 5420 m2 - orná pôda sú ako spoluvlastníci evidovaní F. Y.Á. v spoluvlastníckom podiele 1/6, C. Š. U. T. X/XX, C. T. U. T. X/XX, M. A. U. T. X/XX, V. C. U. T. X/XX, C. Ľ. U. T. X/XX, C. U. U. T. X/XX, S. H. U. T. X/XX, S. H. U. T. X/XX, C. T. U. T. X/XX, Q. T. U. T. X/XX E. Y.. T. M. U. T. X/XX, E. M. M. osvedčenia o dedičstve a darovacej zmluvy.
Zo spisu Štátneho notárstva Košice - mesto č. N298/69 súd zistil, že pod uvedeným číslom bola spísaná na Štátnom notárstve Košice - mesto zápisnica 6.6.1969 pred štátnym notárom R.. R. J., V. L. V.T. A. Y. V. I. A. E. E. A. E. T. : Y. T., E. C., R. S., E. S., S. S., Y. M. E. E. S., pričom kupitelia kúpili do bezpodielového vlastníctva manželov parc. č. EN 7624/10, záhradu vo výmere 563 m2 k.ú. Košice, ktorá bola na základe geometrického plánu Strediska geodézie v Košiciach zo dňa 27.5.1968 č. 920 0258 - 68 novovytvorená z parciel 7624 a 7625, doteraz zapísaných vo vložkách č. 8817 a 1310 k.ú. Košice, pričom sa dojednali na kúpnej cene 3.377.- Kčs súhlasne so znaleckým posudkom predávanej nehnuteľnosti zo dňa 14.4.1969, ktorá kúpna cena bola vyplatená, čo účastníci potvrdili svojimi podpismi. V článku V. notárskej zápisnice sa uvádza, že táto zmluva nadobudne účinnosť registráciou na Štátnom notárstve Košice - mesto, keďže predchádzajúci súhlas na prevod nehnuteľnosti bol udelený MsNV Košiciach rozhodnutím zo dňa 14.4.1969 č. 1940/5/69 - Hr. Dňa 10.6.1969 napísal notár R.. R. J. pokračujúcu notársku zápisnicu pod č. NZ 399/69, podľa ktorej E. A. po oboznámení sa s kúpnou zmluvou spísanou pod č. N 298/69 zo dňa 6.6.1969 súhlasila a vlastnoručne ju aj podpísala. Dňa 25.6.1969 pod č. Nz 459/69 uvedený notár napísal ďalšiu pokračujúcu notársku zápisnicu, nakoľko sa pred neho dostavili Y. T., E. C., R. S., E. M., C.. S., W. E.F. S. C.. S., V. I. F. W. H. M. A. I. I., S. S., Y. M., E. S., a títo vyhlásili po prečítaní notárskej zápisnice č. N298/69 zo dňa 6.6.1969, že s kúpnou zmluvou do tejto notárskej zápisnice spísanou súhlasia a pripájajú sa k nej ako predávatelia, na čo vlastnoručne aj podpísali pred notárom túto pokračujúcu notársku zápisnicu.
Z pripojeného spisu zn. 23D/757/99 v dedičskej veci po poručiteľovi E. A., A. X.X.XXXX L. zistil, že Okresný súd Košice I. uznesením zo dňa 15.12.1999 rozhodol v dedičskej veci po poručiteľovi tak, že konanie zastavil, pretože poručiteľ nezanechal majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.12.1999. Z úradného záznamu, napísaného 13.12.1999 na Notárskom úrade v Košiciach v tejto právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľovi E. A. je zrejmé, že aj keď E. A. ako manželka poručiteľa nahlásila ako predmet dedičstva po poručiteľovi záhradu v k.ú. Barca, po zisťovaní na katastrálnom odbore Okresného úradu Košice IV notár zistil, že predmetný majetok nie je vo vlastníctve poručiteľa, pretože nie je majetkovo-právne usporiadaný, z toho dôvodu nebol ani zahrnutý do predmetu dedičstva. Následne v konaní zn. 23D/498/00 vydal notár R.. J. H. dňa 13.6.2000 Osvedčenie o dedičstve v právnej veci dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľovi: E. A., zomr. 7.9.1999, keďže z prejednania v základnom dedičskom konaní zn. 23D/757/99 boli opomenuté akcie a oprávnení dedičia požiadali o náhradné prejednanie. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu a E. A. nadobudla v celosti predmet novoobjaveného dedičstva. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť 29.6.2000.
Z predloženého čestného prehlásenia podpísaného K.. R. E. dňa 28.12.2004 je zrejmé, že menovaný je členom záhradkovej osady Zora, k.ú. Košice - Južné mesto od je založenia v 60-tych rokoch až po deň spísania tohto čestného prehlásenia a ten uviedol, že po zriadení záhradkovej osady Zora členovia chceli mať listy vlastníctva k záhradkám a preto výbor záhradkovej osady oslovil R.. R. J., štátneho notára v Košiciach, aby pripravil podklady pre uzatvorenie kúpnych zmlúv. Následne oslovil vlastníkov pozemkov v záhradkovej osade, za akých podmienok by boli ochotní svoje pozemky odpredať a podpísať kúpne zmluvy, pričom jednal pred podpísaním kúpnej zmluvy s vlastníkmi pozemkov Y. T., E.F. C., R. S., E.
S., S. S., Y. M. E. U. E. S.. Kúpna zmluva bola spísaná 18.6.1969 do notárskej zápisnice N 319/69, Nz 420/69, účastníci kúpnej zmluvy sa dohodli na kúpnej cene a táto hneď aj bola vyplatená, čo je uvedené v kúpnej zmluve, po uzavretí kúpnej zmluvy a vyplatení kúpnej ceny považovali celú vec za uzavretú, s predávajúcimi sa viac nestretli, ani neboli v žiadnom styku a predávajúci, ani ich dedičia po uzavretí kúpnych zmlúv o odpredané pozemky nejavili záujem, nerobili si žiadne nároky a celý život preto žili v tom, že záhradky patria po riadnom odkúpení záhradkárom. O tom, že vec nie je v poriadku, sa dozvedel v polovici 90-tych rokov, keď si chcel vybral LV z katastra nehnuteľnosti. Zároveň K.. E. bol ochotný uvedené skutočnosti v čestnom prehlásení potvrdiť aj pred súdom. Právne významným pre rozhodovanie v predmetnej veci bolo posúdenie existencie naliehavosti právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení a súčasne aj posúdenie predpokladov vydržania spornej nehnuteľnosti zo strany žalobkyne a jej nebohého manžela. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80 písm. c/ O.s.p.) treba v danej situácii vychádzať zo skutočnosti, že žalovaní sú zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako spoluvlastníci celej parcely č. 7624 a 7625 v k.ú. Južné mesto, hoci podľa výpisu z pozemkovej knihy č. 1310 ako vlastníci parc.č. 7625 boli evidovaní R. S., Y.. E. S., S. S., Y. M. C.. S. E. U.. E. S., C.. Š., všetci titulom dedenia a v pozemkovej knihe č. 8817 ako vlastníci parc.č. 7624 boli evidovaní T. Y. E. E. C. C.. T. ,obidvaja titulom kúpy, od ktorých E. A. E. E.F. A. odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva kúpnou zmluvou zo 6.6.1969 parcelu č. EN 7624/10 novoutvorenú z parciel 7624 a 7625, zapísaných vo vložkách č. 8817,1310 k.ú. Košice. V takom prípade žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka a aj právna nástupkyňa po neb. E. A. má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. V rámci konania, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je aktívne legitimovaný ten, kto tvrdí, že mu patrí vlastnícke právo a že evidenčný zápis nie je v súlade so stavom reálnym, t.z. so stavom právnym. Pasívne legitimovaný je ten, koho vlastnícke právo je zapísané a o kom sa tvrdí, že vlastníkom nie je. Súd konajúci o žalobe o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa § 153 ods. 2 O.s.p. viazaný predmetom konania vymedzeným žalobným návrhom. Nemožno teda určiť vlastníctvo žalobcu k inej nehnuteľnosti, ako je uvedené v žalobnom návrhu, a to ani vtedy, ak by to odôvodňovali výsledky vykonaného dokazovania. Súd v konaní o určenie vlastníckeho práva nie je však viazaný právnym posúdením veci účastníkmi. Právne hodnotenie súdenej veci prislúcha vždy súdu a je jeho povinnosťou posúdiť zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil (§ 157 ods. 2 O.s.p.).
Pokiaľ ide o vydržanie vlastníckeho práva, je potrebné uviesť, že právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vyžaduje. Základnými podmienkami vydržania ako spôsobu pôvodného, t.j. neodvodeného nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, vo všeobecnosti sú: 1.oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Pritom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vyžaduje. Jedným zo základných predpokladov oprávnenej držby je dobrá viera držiteľa, že mu vec alebo vykonávanie práva patria. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, takýto držiteľ sa domnieva, že mu vec vlastnícky patrí, hoci v skutočnosti to tak nie je, pritom dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých je možné usúdiť, že toto jeho presvedčenie je opodstatnené. Okolnosťami svedčiacimi pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla skutočnosti, ktoré sa týkajú právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčia o poctivosti nadobudnutia, t.j. tzv. titulu uchopenia sa držby (čo tvorí objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Držiteľ sa môže oprávnenej držby ujať aj na základe absolútne neplatného právneho úkonu, vždy však pôjde o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí (rozsudok NS SR s. zn. 3Cdo/91/2005 z 26.10.2006). V tejto súvislosti súd považuje za potrebné dodať, že v danom prípade kúpna zmluva nenadobudla účinnosť a nespôsobila prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalobkyňu a jej neb. manžela, pretože podľa vtedy platného Občianskeho zákonníka bola potrebná pre zmluvu o prevode nehnuteľnosti do osobného vlastníctva občanov registrácia zmluvy štátnym notárstvom (§47), ku ktorej registrácii podľa obsahu spisu ŠN pod č. N 298/69 nedošlo, ale podľa názoru súdu žalobkyňa s manželom vstúpili do držby nehnuteľnosti na základe takejto zmluvy a ako držitelia boli vzhľadom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sú bezpodieloví spoluvlastníci veci. Aj kúpna zmluva totiž je zmluvou o prevode nehnuteľnosti, mala zákonom predpísanú písomnú formu s poukazom na vtedy platný § 46 ods. 1 OZ a ak
zmluva takejto požiadavke vyhovela, mohli účastníci zmluvy predpokladať, že vyvolá zamýšľané právne dôsledky a držba, ktorej sa potom nadobúdateľ na základe takejto zmluvy ujme, je oprávnená a môže viesť k vydržaniu veci. Podľa ust. § 47 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ak k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, sú účastníci zmluvy svojimi prejavmi viazaní až do tohto rozhodnutia a zmluva je účinná až týmto rozhodnutím. Nešlo teda o neplatnosť uvedenej zmluvy. Do roku 1999 bola žalobkyňa s manželom v dobrej viere, že uvedená nehnuteľnosť im patrí, pričom až následne po smrti manžela zistila, že vlastnícke právo je evidované v prospech žalovaných. Žalobkyňa s manželom ako starší ľudia, neznalí právnych predpisov, zrejme logicky vychádzali z toho, že ak uzavreli v roku 1969 kúpnu zmluvu pred notárom podľa vtedy platnej právnej úpravy, zaplatili aj kúpnu cenu, že notár uvedenú kúpnu zmluvu aj zaregistruje a ak dali pozemok do poriadku, nerušene a v dobrej viere spornú nehnuteľnosť ako svoju vlastnú užívali 30 rokov, tak dôvodne mali za to, že nehnuteľnosť im vlastnícky patrí.
Aj Miestny úrad MČ Košice- JUH dňa 26.11.2014 sa na výzvu súdu vyjadril, že neeviduje priestupkové konanie týkajúce sa predmetnej nehnuteľnosti, uvedených účastníkov konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ich právnych predchodcov. V skutočnosti ani žalovaní nemali žiadne námietky k žalobe ( s výnimkou námietok žalovanej v 14. rade) a tiež potvrdili, že žalobkyňa užívala spornú nehnuteľnosť v dobrej viere, že jej patrí, že ich právni predchodcovia, ani ony žiadnym spôsobom nebránili žalobkyni samej alebo s jej manželom, v užívaní uvedeného pozemku od roku 1969 do času podania tejto žaloby, ani v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za potrebné ich v konaní vypočuť, keďže dôvodnosť podanej žaloby mal za preukázanú z ostaných uvedených a vykonaných a dôkazov.
Podľa ust. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“ ), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa ust. 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 868 prechodných ustanovení OZ, k úpravám účinným od 1. januára 1992, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 872 ods. 6 OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi alebo vykonávateľovi práva, tieto patria. Pri oprávnenej držbe teda musia byť splnené nasledovné náležitosti: a) faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi a c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva patria.
Skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný alebo nedobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci, resp. vykonávateľa práva. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci /
nadobúdací titul, i keď neplatný, napr. kúpna alebo darovacia zmluva/. Strata dobrej viery držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa mu stali známymi skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa s jej nebohým manželom užívali predmetnú nehnuteľnosť nepretržite od roku 1969. V uvedenom roku teda došlo k začiatku plynutia oprávnenej držby, pretože v tomto období bola medzi nimi a právnymi predchodcami žalovaných uzavretá kúpna zmluva k pozemku - predmetnej záhrade. Od tohto momentu žalobkyňa a jej manžel fakticky ovládali uvedený pozemok, nakladal s ním ako so svojim a boli v dobrej viere, že im záhrada patrí, čím splnili podmienku oprávnenej držby. Občiansky zákonník držbu a vydržanie až do novelizácie (zákonom č. 131/1982 Zb. ) t. j. do 1.4.1983 neupravoval, preto nebolo možné v dobe od 1.4.1964 do 1.4.1983 nehnuteľnosť vydržať. V novele vykonanej zák. č. 131/1983 Zb. teda od 1.4.1983 bola v ust. § 132a, § 135a upravená ochrana držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej držby pred 1.4.1983 s tým, že tento čas neskončil skôr než 1.4.1984 (§ 865 ods. 3 OZ). Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe nehnuteľnú vec 10 rokov. Samotné pozemky sú spôsobilým predmetom vydržania a rovnako oprávnená držba trvala zákonom ustanovenú desaťročnú dobu a uplynula v roku 1984. K strate dobrej viery ako držiteľov sporného pozemku u žalobkyne a jej manžela nedošlo ku dňu smrti manžela žalobkyne (t.j. do 7.9.1999) a u samotnej žalobkyne ani doposiaľ. Predmetný pozemok - záhrada patrí preto do ich BSM, lebo ho nadobudli počas trvania ich manželstva kúpou a nakoľko nedošlo k zápisu ich práva do evidencie v katastri nehnuteľností, v snahe vysporiadať vlastníctvo podala žalobkyňa dôvodne predmetnú žalobu. Žalobkyňa fakticky potvrdila aj vo svojej účastníckej výpovedi pred súdom, čo nenamietal žiaden z účastníkov v konaní, že od r. 1969 po kúpe a vyplatení kúpnej ceny spoločne užívali s manželom predmetnú záhradu, nikto ich v užívaní nerušil, ani si nerobil žiadne nároky.
Pri spoločnej držbe manželmi a spoločnom nadobudnutí veci manželmi do ich bezpodielového spoluvlastníctva právnym titulom vydržania musí byť dobromyseľnosť držby daná u oboch manželov ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 271/2005), k čomu
podľa názoru súdu nesporne došlo v prejednávanej veci. V danom prípade žalobkyňa s jej neb. manželom vstúpili do držby nehnuteľnosti v roku 1969, keď uzavreli pre notárom s právnymi predchodcami žalovaných platnú písomnú kúpnu zmluvu vo forme notárskej zápisnice a uhradili aj dohodnutú kúpnu cenu, ktorú skutočnosť predávajúci potvrdili v zmluve svojimi podpismi. Je právne bezvýznamná v tom smere námietka žalovanej v 14. rade, že nemá vedomosť o zaplatení kúpnej ceny jej právnemu predchodcovi. Žalobkyňa s manželom sa ujali držby nehnuteľnosti v dobe, keď bola závažným spôsobom narušená stabilita vlastníckych vzťahov, neboli uznávané niektoré tradičné princípy súkromného práva, právna úprava vlastníckych vzťahov bola neprehľadná. Za tejto situácie nie je vylúčené považovať právny omyl žalobkyne a jej neb. manžela za ospravedlniteľný (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.6.2002, 22 Cdo 2166/2000). Podľa názoru súdu objektívne zistené okolnosti, z ktorých je treba i v danom prípade dobrú vieru usudzovať, svedčia pre záver, že žalobkyňa a jej manžel boli od roku 1969 oprávnenými držiteľmi nehnuteľnosti, po uzavretí kúpnej zmluvy a uhradení kúpnej ceny sa ujali držby a mohli za tejto situácie usudzovať, že uvedenú nehnuteľnosť nadobudli do BSM a tiež, že registrácia začne na podnet predávajúcich, resp. notára.
V tejto súvislosti poukazuje súd na ust. § 61 ods. 1 veta prvá zák. č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom účinným od 1.4.1964 do 1.1.1993, v zmysle ktorého, na registráciu zmluvy je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka. Podľa ust. § 61 ods. 2 cit. zákona, konanie o registrácii, účastníkmi ktorého sú účastníci zmluvy, štátne notárstvo začne na ohlásenie ktoréhokoľvek z nich.
Žalobkyňa si dala na vlastné náklady vyhotoviť geometrický plán (GP) č. 55/2011 z 31.10.2011 geodetom K.. Č., na majetkoprávne vysporiadanie novovytvorenej parcely reg. C č. 445/14 o výmere 523 m2 (v menšej výmere na rozdiel od výmery uvedenej v pôvodnej žalobe v rozsahu 563 m2) v k.ú. Južné Mesto, ktorá vznikla odčlenením z parciel reg. E č. 7624 a 7625, z ktorých boli odpísané 4 diely o výmere 274,31,160 a 58 m2. Podľa tohto GP diel č. 3 a 4 na mape určeného operátu (register E) je totožný s dielom č. 5 na katastrálnej mape (register C), z toho dôvodu sa ani vo výroku rozsudku neuvádza diel 5, nakoľko celá novovytvorená parcela č. 445/14 o výmere 523 m2 je v registri C. Súd z tohto GP aj
vychádzal a GP sa stane aj súčasťou tohto rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti ( § 159a O.s.p.).
Vzhľadom na splnenie všetkých podmienok stanovených OZ pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku vydržaním, a to okamihom uplynutia vydržacej doby (k 1.4.1984) zo strany žalobkyne a jej neb. manžela, nepovažoval súd námietky žalovanej v 14. rade uvedené v písomnom vyjadrení k návrhu za právne opodstatnené, nezaoberal sa nimi a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zásady úspechu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako úspešný účastník konania náhradu trov konania nežiadala, tieto jej súd nepriznal a žalovaní nemajú na náhradu trov konania právo, pričom im žiadne trovy v konaní podľa obsahu spisu ani nevznikli. Nakoľko žalobkyňa bola súdom oslobodená od súdnych poplatkov a súd jej návrhu vyhovel, podľa § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Z dôvodu, že súd musí posúdiť pomery žalovaných a následne rozhodnúť o poplatkovej povinnosti v konaní, ponechal rozhodnutie o poplatkovej povinnosti na samostatné uznesenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II. V odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.