Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-257-2014.pdf
PDF · 85.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/257/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Máriou Husárovou v právnej veci mal. detí: I., T.. XX.X.XXXX, Y., T.. X.X.XXXX, I., T.. XX.X.XXXX, V., T.. X.X.XXXX, I., T.. XX.X.XXXX, S., T.. XX.X.XXXX, I., všetci bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy, deti rodičov I. Z. K., T.. XX.X.XXXX, Y., S. XX Z. B. I. I., T.. X.X.XXXX, Y., M.F. XX, U. Č. Ú. Y., Q. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. deti I., T.. XX.X.XXXX, Y.T., T.. X.X.XXXX, I., T.. XX.X.XXXX, V., T.. X.X.XXXX, I., T.. XX.X.XXXX, S., T.. XX.X.XXXX, I., do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Súd zaväzuje otca prispievať na výživu mal. detí I., T.. XX.X.XXXX, Y., T.. X.X.XXXX, I.M., T.. XX.X.XXXX, V., T.. X.X.XXXX, I., T.. XX.X.XXXX, S., T.. XX.X.XXXX, I., mesačne sumou vo výške po 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je povinný platiť do rúk matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhala, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom detí nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, z ich spolužitia pochádza 6 detí. Otec detí je opakovane umiestňovaný vo výkone trestu a od roku 2012 odišla s deťmi sama do Anglicka odkiaľ sa vrátila v roku 2013. Deti boli v ústavnej starostlivosti, ktorá bola vo februári 2014 zrušená. V súčasnej dobe býva s deťmi v rodinnom dome, otec detí je vo väzbe.
Otec v svojom písomnom vyjadrení sa k návrhu matky uviedol, že o deti sa chce starať a však v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody v Košiciach kde nie je pracovne zaradený. S matkou deti spolu pred tým žili a deti vychovávali. Má obavu, že matka s deťmi odíde do Anglicka s čím nesúhlasí.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka. Otec sa na pojednávanie nedostavil, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, sa oboznámil s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Z predložených rodných listov súd zistil, že rodičmi maloletých detí: I. I., Y. I., I.M. I., V. I., I. I., S. I. G. I. I. , T.. X.X.XXXX Z. Z. K., T.. XX.X.XXXX.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová ves mal súd preukázané, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 246,30 EUR, prídavky na deti vo výške 164,64 EUR.
Z potvrdenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody mal súd preukázané, že otec - odsúdený vykonáva trest odňatia slobody od 17.9.2014 s predpokladaným koncom trestu 3.3.2017, nie je toho času pracovne zaradený.
Z poskytnutia súčinnosti Sociálnej poisťovne pobočka Spišská Nová Ves mal súd preukázané, že matka a otec sa v registri poistencov a sporiteľov SDS ako zamestnanci, ako SZČO, ako poberatelia nemocenských dávok, ako poberatelia dávok v nezamestnanosti, ako poberatelia dôchodkových dávok nenachádzajú.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves mal úsd preukázané že matka s deťmi býva v rodinnom dome, matka je nezamestnaná, vedená ako uchádzačka o zamestnanie, rodina sa nachádza v hmotnej núdzi a poskytuje sa jej pomoc v hmotnej núdzi formou dávky a príspevkov k dávke vo výške 235,80 EUR a prídavok na deti164,64 EUR. Otec je vo výkone trestu odňatia slobody. Mal. I., Y., I., V. sú žiakmi špeciálnej základnej školy, mal. I. Z. S. sú v celodennej starostlivosti matky , ktorá sa stará ešte o dcéru N. K., ktorej otcom je V. C., T.. X.XX.XXXX. matka uviedla, že na podanom návrhu trvá, ich spolužitie s otcom detí sprevádzali hádky, ktoré vyústili do fyzického útoku.
Z oznámenia Mestského úradu Krompachy mal súd preukázané, že matka žije so 7 deťmi, je slobodná, na adrese trvalého pobytu sa zdržiava so svojím druhom I. I., ktorý je toho času vo výkone trestu odňatia slobody. Rodičia detí boli v roku 2014 uznaní vinnými z priestupku na úseku školstva a výchovy mládeže nakoľko zanedbali povinnú školskú dochádzku I. I. (o tejto skutočnosti predložili podnet na trestné stíhanie, rozkaz na úseku zanedbávania povinnej školskej dochádzky, záznam o zastavení konania). Mesto Krompachy je ustanovené za osobitného príjemcu rodinných prídavkov z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky.
Matka na pojednávaní uviedla, že býva v jednoizbovom murovanom dome s deťmi, deti chodia do školy, S. chodí do škôlky. Otec detí je vo väzbe na Q. D. Y. za ublíženie na zdraví za to, že ju bil. Aj syn I. je od 12.1.2015 vo väzbe v Y. za krádeže. Dokáže žiť sama a starať sa o deti. Poberá rodinné prídavky na 7 detí 164,64 eur a dávku v hmotnej núdzi vo výške 268,- eur. O deti sa stará. Prídavky na deti má na lístky a ide s nimi do potravín a kupuje za ne potraviny. Elektrinu má so susedom spolu, vodu nemá, ale chodím ku bratovi, on má v dome. Žiada súd, aby jej zveril deti. Výživné by nežiadala, lebo jej budú krátiť peniaze, ale keď to tak musí byť podľa zákona.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že doporučuje návrhu vyhovieť v celom rozsahu a otca zaviazať minimálnym výživným.
Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 181/2012 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť. Súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Maloleté deti v súčasnej dobe žijú s matkou, tá sa o maloleté deti riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Otec detí je výkone trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov. Matka v súčasnej dobe je nezamestnaná, kedy jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke a prídavky na maloleté deti. Otec maloletých detí nie je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený a teda je bez prímu. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté deti toho času sú v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletým deťom nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc do úvahy jeho príjmové pomery, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na každé z maloletých detí v minimálnom zákonnom rozsahu, a to od právoplatnosti rozsudku tak ako to požadovala matka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) (Zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. 37) (Zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok)