Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/110/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd M. I, samosudca JUDr. Martin Baločko na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v trestnej veci obž. U. M. takto

rozhodol:

P. § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd obžalovanú

U. M., nar. XX.X.XXXX , trvale bytom M., G. č.2, vedúca predajne D. spod skutku obžaloby D. prokurátora M. I, sp. zn. X Pv XXX/XX., v ktorom sa vidí prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.X,ods.X písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že :

-v M. na B. ul. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. F. R. ev. č. KE XXX AI smerom od O. triedy, kde pri zastávke U. zo svetelnou signalizáciou v riadne vyznačenom prechode pre chodcov, nerešpektujúc červené svetlo pre jej smer jazdy pokračovala v jazde a pravdou prednou časťou vozidla zachytila chodkyňu V. I., čím poškodenej V. I. spôsobila ťažké zranenie a to politrálnu so zlomeninou hornej časti ľavého predkolenia s malým posunom, zlomeninu koncovej časti ľavej kľúčnej kosti s posunutím úlomkov, zlomeninu oboch ramienok oboch kostí vľavo s natrhnutím močového mechúra a krvácaním do moču, zlomeninu spánkovej kosti vľavo s nevýrazným krvácaním podpavučnicu a tvrdý obal mozgu, pomliaždenie s odreninou a tržnou ranou v ľavej temennej oblasti hlavy veľkosti cca X a pol cm., opuch s krvnou podliatinou na chrbtovej strane pravej ruky s drobnou tržnou rankou, pomliaždenie s opuchom a krvnou podliatinou chrbtovej strany ľavej ruky a pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou s dobou liečby do X mesiacov

oslobodzuje,

pretože skutok nie je trestným činom.

P. § 288 ods. X Tr. poriadku súd poškodenú V. I., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., B. č.XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.

odôvodnenie:

F. vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkov, výsluchom svedka - poškodeného, prečítaním zápisníc o výsluchoch svedkov z prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav :

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX. XXXX uviedol splnomocnenec poškodenej strany L.. E. P., že poškodená si uplatňuje náhradu škody na bolestnom vo výške X.XXX,XX W. a s poukazom na znalecký posudok U.. F. a doplnenie znaleckého posudku č. XX/XX zo dňa X.X. XXXX tiež

spôsobenú škodu z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške X.XXX,XX W. , teda spolu vo výške XX.XXX,XX W. , plus trovy zastupovania v trestnom konaní.

D. U. M. na predmetnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná. Vo vzťahu ku skutku táto uviedla, že svoje motorové vozidlo viedla tak, ako je uvedené v spise. P. k svetelnej signalizácii, na ktorej svietilo jasne zelené svetlo , pričom z chodníka z pravej strany jej vstúpila na vozovku chodkyňa priamo do jazdnej dráhy. Na chodníku podľa jej výpovede stálo viacero chodcov, ale len sama poškodená vstúpila na cestu. D. jazdila v pravom pruhu, chodkyňu - poškodenú zbadala, keď vstúpila na vozovku. Na otázku, prečo neoznámila poisťovni dopravnú nehodu, odpovedala, že sa absolútne necítila byť vinná, pretože išla na zelenú a cez prechod, ktorý bol označený. L. verziu jej potvrdí aj svedkyňa , ktorá stála vpravo na chodníku medzi chodcami. Z. svedkyňa podľa slov obžalovanej sama išla k vyšetrovateľovi, že to videla, ako poškodená vkročila do vozovky pred auto a že sa jej zdalo, že poškodená bola pod vplyvom alkoholu. B. ako zbadala poškodenú chodkyňu, brzdila, prvá reakcia bola stlačenie brzdy, ale nedalo sa zrážke zabrániť.

Na pojednávaní bola vypočutá i svedkyňa - poškodená V. I., ktorá uviedla, že vystúpila z autobusu, postavila sa pred prechod a čakala na zelenú, videla, že prechádza auto, keď bola v štvrtine prechodu. V. zelená , a keď ju zrazilo modré auto, bolo tak X - X metre od nej. P. nej aj iní ľudia prechádzali cez cestu , ale z druhej strany. P. sa neponáhľala , netelefonovala a išla rovno. Z jej výpovede vyplýva, že mala vypité jedno pivo. D. neskôr po incidente povedala, že mala radšej naraziť do auta ako do nej, pričom obžalovaná s ňou súhlasila a do nemocnice jej priniesla čokoládu a jablká. Na ostrovčeku , kde stála bolo viac ľudí, koľko presne si nepamätá. Na vozovku vyrazila ako prvá, pričom jedna pani za ňou kričala, aby neprechádzala, že ide auto. O. vysvetlila, že pani, ktorá na ňu kričala, nepočula. V závere výsluchu konštatovala, že zo zrážky má dodnes trvalé následky.

V. vypočutý i svedok P. M., ktorý ako dopravný policajt vyšetroval predmetnú autonehodu. D. mu ako policajtovi mala uviesť, že keď prechádzala v inkriminovaný moment, na svetelnej signalizácii svietila oranžová farba, neskôr keď sa jej to spýtal opätovne, vyhlásila jednoznačne , že išla na zelenú. V. tam podľa neho pár svedkov, jedna pani okolo XX rokov a ešte jedna menšia žena zjavne retardovaná okolo XXX cm vysoká. L. zo svedkýň, ktorú bližšie nekonkretizoval , uviedla, že na semafore bola zelená, lebo prechádzalo auto, a ešte aj to, že prechádzalo i auto z druhej strany.

F. U. N. , ktorý v čase incidentu viedol motorové vozidlo, si vzhľadom na odstup času cca X rokov, veľa nepamätal, ale uviedol, že počul zrážku a videl ako letí vzduchom postava človeka. N. prechádzali z pravej strany, či aj z opačnej neevidoval, nakoľko sa sústredil na svoj smer jazdy. P. jeho názoru už bola pre chodcov zelená. K. s autom a privolal sanitku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa X.X. XXXX bol vypočutý znalec z odboru dopravy C.. C. B., ktorý v plnom rozsahu zotrval na svojom znaleckom posudku č.XXX/XXXX, ako aj na jeho záveroch. P. posudzovaní pohybu vozidla v závislosti na svetelnú signalizáciu v čase nehody mohol vychádzať iba z údajov nachádzajúcich sa vo výpovediach vodičky vozidla a svedkov. Z. výpovede sa odlišujú, vodička tvrdí, že na prechod pre chodcov vchádzala v čase, keď v jej smere jazdy svietil zelený signál. N. a ďalší svedok z oproti idúceho vozidla uvádzajú, že v čase nehody pre chodcov svietil zelený signál. X. k tomu nie je ako znalec oprávnený hodnotiť výpovede. K. posudok mohol vypracovať len tak, ako je to v jeho písomnom vyhotovení. F. signalizácia je konštruovaná tak, že vylučuje kolíziu účastníkov nehody v prípade, ak dodržujú pravidlá cestnej premávky. Na záver dodal ,že keď svieti pre chodcov zelené svetlo na voľný prejazd, je to pre všetky X pruhy, pretože v strede nie je ostrovček, ktorý by to predeľoval.

Na tomto pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa L. V., ktorá vypovedala, že si stojí za tým, čo uviedla v rámci prípravného konania , a to aj vzhľadom na odstup času. P. si, že bola jeseň, na zastávke sa lúčila so svojim priateľom a stála chrbtom k miestu incidentu. O. sa vyjadriť, či mali chodci červenú, oranžovú alebo zelenú farbu. O. uviesť ani to, či autá stáli, alebo sa pohybovali, venovala sa iným činnostiam. P. bola podľa nej plynulá, ale chodci pred prechodom stáli, neprechádzali cez cestu. Na svetelnú signalizáciu nevidela. F. na záver predostrela svoj subjektívny postoj. Z. usúdila, že poškodená mohla vstúpiť obžalovanej na vozovku, aj keď to nevidela, a to na základe viacerých skutočností. L. z týchto skutočností bolo to, že poškodená po náraze ostala bez topánok, pričom mala bosé nohy, napriek tomu, že bola jeseň. U. skutočnosťou bolo to, že keďže pracuje ako opatrovateľka, človek keď pozrie do tváre druhému človeku, tak si urobí svoj osobný názor, a ona mala z poškodenej pocit, že je buď

po vplyvom liekov, respektíve, že má nejakú dermatologickú chorobu na tvári, alebo je pod vplyvom alkoholu. K. tesne po nehode prišla za obžalovanou, pričom spolu videli pri rozbitom skle zaseknutý za stieračom mobilný telefón. D. sa pýtala, či ten mobil je jej, na čo ona odpovedala, že nie. P. ešte raz záverom podotkla, že to bol jej úsudok, že tá pani či už pod vplyvom nejakých látok alebo nepozornosťou

- telefonovaním mohla vstúpiť na vozovku do jazdnej dráhy obžalovanej.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá i svedkyňa U. V., ktorá vypovedala, že stála na tej strane, kde je G. bar na B. ulici, čiže je to opačná strana oproti benzínovej pumpe D.. V podstate počula nejaký náraz a videla, ako poškodená leží na zemi. V tom čase si všimla, že po tomto náraze svietila červená svetlená signalizácia pre vodičov, teda pre autá. O. však uviesť, ako dlho táto červená svietila, či už pred tým nárazom, resp. preskočila až po náraze. O. uviesť, aká bola svetelná signalizácia pre chodcov, ani to, či v tom čase nejakí chodci prechádzali cez cestu. Z. nevedela skonštatovať, resp. si nepamätala, či autá, ktoré išli smerom od B. Z. na svetelnej signalizácií stáli, resp. či tam vôbec nejaké autá boli. D. v podstate cez cestu rozprávala so svojou kamarátkou U. U.. X. k tomu , aby odstránila rozpor so svojou výpoveďou z prípravného konania, svedkyňa vypovedala, že stála na tej strane, ako je G. bar, a niečo na seba pokrikovali s U. U., lebo ona stála na druhej strane zastávky. F. stála čelom ku nej, chcela ísť za ňou na zastávku, pozrela sa doľava, kde videla, ako autá stáli na zastávke, ktorá je pri ul. X., a pozrela sa aj opačného smeru a videla , ako na semafore svietila červená pre autá od Z.. M. išla vykročiť, tak v tom len počula rachot a videla, ako nejaká pani letí vzduchom. K. ju auto a potom prešla na druhú stranu za kamarátkou U.. F. uviedla, že platí to, čo bolo z jej strany vypovedané pred vyšetrovateľom v prípravnom konaní. V podstate pre odstup času.

Na pojednávaní konanom dňa XX.X. XXXX bola vypočutá svedkyňa U. U.. Z výpovede z prípravného konania si spomenula, že poškodená, ktorá bola zrazená, prechádzala na prechode pre chodcov na zelenú, a že vodička prechádzala na červenú. Na tom zotrvala aj na hlavnom pojednávaní. Na pojednávaní sa čítala zápisnica o skoršej výpovedi svedkyne z prípravného konania na č.l. XXX až XXX vyšetrovacieho spisu, kde uviedla rovnaké skutočnosti.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.X. XXXX bol vypočutý znalec z odboru cestnej dopravy doc. C.. P. M., P.. , ktorý základe vykonanej analýzy ustálil, že pri tejto nehode to prebiehalo tak, že auto sa pohybovalo rýchlosťou XX-XX km za hod. N. začala vstupovať do vozovky v čase XX a pol sekundy pred zrážkou . X. bolo v tom okamihu vzdialené XX metrov. X. chodkyne do vozovky na vzdialenosť XX metrov a to v čase F. sekundy pred zrážkou. Svetelná signalizácia v mieste nehody je konštruovaná tak, aby nemohlo dôjsť ku kolízií medzi vozidlom a chodcom v prípade, že chodkyňa a vodička by rešpektovali svetlenú signalizáciu. P. dopravnej nehody je preto potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k svetelnej signalizácií, pričom po a) : ak priebeh nehodového deja prebiehal takým spôsobom , ktorý korešponduje s popisom chodkyne, resp. i zo strany vodiča U. N. potom chodkyňa vstupovala na vozovku na svetelný signál a vodička prechádzala na červený signál, v takomto prípade príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika vodičky ako i oneskorená reakcia na svetelnej signalizácií. Po b) : ak vodička prechádzala na zelený signál, potom chodkyňa musela vstupovať na červený signál a pri takomto priebehu je príčinou dopravnej nehody nesprávny vstup chodkyne do vozovky. S ohľadom na svetelnú signalizáciu považoval za potrebné uviesť, že takýto priebeh by mohol nastať iba vtedy, ak by pre vodiča U. N. svietil neustále zelený signál a preto by nemal dôvod zastaviť pred prechodom pre chodcov. F. skonštatoval, že znalcovi neprináleží hodnotiť výpovede a preto posúdenie príčiny považuje za otázku právnu. K. skonštatoval, že sa nedá určiť, či ide o variantu a/ alebo variantu b/.

K.,X dodal, že nie je technicky možné ,aby obom ,to znamená obžalovanej aj poškodenej svietila na svetelnej signalizácii zelená farba. P. znalca , keďže rýchlosť jazdy vodičky bola stanovená na XX - XX km, konečné posúdenie je otázkou právnou, keďže sa jednalo o úsek kde je prechod pre chodcov, tak to je otázkou právnou z hľadiska primeranosti vo vzťahu k ostatným okolnostiam, ako primeranosť rozhľadu, primeranosť šírkovým pomerom vozovky, prípadne bočného odstupu vozidla od miesta, kde by mohli stáť chodci, tak rýchlosť do XX km za hod. je možné považovať za primeranú.

Na otázku predsedu senátu, či existuje nejaké obmedzenie, povinnosť zo zákona alebo z vyhlášky, že vodič pred prechodom pre chodcov v obci, kde je stanovená maximálna povolená rýchlosť XX km za hod. , že by mal spomaliť zabrzdiť, resp. zvýšiť ostrahu , znalec odpovedal, že sa jedná predovšetkým o otázku predvídavosti, pretože vodič je povinný dbať na vozovku a v oblasti prechodu pre chodcov je to zvýšené.

Na pojednávaní sa po súhlase procesných strán čítala výpoveď svedkyne G. I. z prípravného konania na č.l. XX - XX vyšetrovacieho spisu. Z tejto výpovede vyplýva, že svedkyňa sa otočila k miestu incidentu až po zrážke. X. k tomu nevedela opísať pohyb áut, či stáli, či nie, nevedela popísať, aká bola farba svetelnej signalizácie zo strany vodičky, ani poškodenej, ani ďalšie rozhodné skutočnosti pre konkrétnu vec významné.

Po súhlase procesných strán sa na pojednávaní čítal znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva na č.l. XX - XX a doplnok k tomuto znaleckému posudku na č.l. XXXa - XXXb vyšetrovacieho spisu, z ktorého mal súd zrejmé - charakter zranení, ich pôvod , vznik, dobu rekonvalescencie a vyčíslenie ( bodové ohodnotenie ) bolestného. E. sa po súhlase procesných strán čítal i znalecký posudok znalca z odboru cestnej dopravy C.. B. na č.l. XX - XX vyšetrovacieho spisu, zo záverov ktorého je zrejmé, že znalec pri posudzovaní pohybu vozidla v závislosti na svetelnú signalizáciu v čase nehody mohol vychádzať iba z údajov nachádzajúcich sa vo výpovediach vodičky vozidla a svedkov, ktoré sa odlišujú. E. i to, že svetelná signalizácia je konštruovaná tak, že vylučuje kolíziu účastníkov nehody v prípade, ak dodržujú pravidlá cestnej premávky.

Po súhlase procesných strán čítal i znalecký posudok J. súdneho inžinierstva K. univerzity v K. na č.l. XXX - XXX vyšetrovacieho spisu. Z jeho záverov vyplýva, že príčinu dopravnej nehody je preto potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k svetelnej signalizácií, pričom po a) : ak priebeh nehodového deja prebiehal takým spôsobom , ktorý korešponduje s popisom chodkyne, resp. i zo strany vodiča U. N. potom chodkyňa vstupovala na vozovku na svetelný signál a vodička prechádzala na červený signál, v takomto prípade príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika vodičky ako i oneskorená reakcia na svetelnej signalizácií. Po b) :Ak vodička prechádzala na zelený signál, potom chodkyňa musela vstupovať na červený signál a pri takomto priebehu je príčinou dopravnej nehody nesprávny vstup chodkyne do vozovky. P. sa nedá určiť, či ide o variantu a/ alebo variantu b/.

F. na hlavnom pojednávaní čítal i listinné dôkazy v zmysle § 269 Z. poriadku, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti :

Z odpisu registra trestov na č.l. XXX spisu vyplýva, že obžalovaná tam nemá žiaden záznam.

Zo správy a charakteristiky obžalovanej na č.l. XX vyšetrovacieho spisu od jej zamestnávateľa mal súd preukázané pozitívne informácie na jej osobu.

Z registra priestupkov na č.l. XXX spisu vyplýva, že táto v rozhodnom období nemá žiaden záznam na úseku priestupkov.

F. dej je ďalej objektivizovaný listinnými dôkazmi , a to konkrétne : záznam dopravnej nehody č.l. XX- XX, zápisnica o dopravnej nehode č.l. XX-XX, plánok dopravnej nehody č.l. XX-XX, fotodokumentácia č.l. XX-XX, evidenčná karta vodiča č.l. XX.XX, lekárske potvrdenie č.l. XX, ,evidenčná karta vodiča č.l. XXX-XXX a vyčíslenie škody poškodenou stranou č.l. XXXd - XXXi spisu.

F. na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. XX Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovanej U. M. spod obžaloby prokurátora D. prokuratúry M. I. P. názoru súdu nebolo v prípravnom konaní orgánmi činnými v trestnom konaní ani v konaní pred súdom jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe, teda, že obžalovaná

-v M. na B. ul. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. F. R. ev. č. KE XXX AI smerom od O. triedy, kde pri zastávke U. zo svetelnou signalizáciou v riadne vyznačenom prechode pre chodcov, nerešpektujúc červené svetlo pre jej smer jazdy pokračovala v jazde a pravdou prednou časťou vozidla zachytila chodkyňu V. I., čím poškodenej V. I. spôsobila ťažké zranenie a to politrálnu so zlomeninou hornej časti ľavého predkolenia s malým posunom, zlomeninu koncovej časti ľavej kľúčnej kosti s posunutím úlomkov, zlomeninu oboch ramienok oboch kostí vľavo s natrhnutím

močového mechúra a krvácaním do moču, zlomeninu spánkovej kosti vľavo s nevýrazným krvácaním podpavučnicu a tvrdý obal mozgu, pomliaždenie s odreninou a tržnou ranou v ľavej temennej oblasti hlavy veľkosti cca X a pol cm., opuch s krvnou podliatinou na chrbtovej strane pravej ruky s drobnou tržnou rankou, pomliaždenie s opuchom a krvnou podliatinou chrbtovej strany ľavej ruky a pomliaždenie pravého kolena s krvnou podliatinou s dobou liečby do X mesiacov, je trestným činom.

V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej veci nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že by obžalovaná svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.X písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. V konečnom dôsledku práve naopak, z výsluchu obžalovanej, poškodenej, svedkov a z listinných dôkazov v rámci prípravného konania ako aj konania pred súdom, najmä znaleckého dokazovania vyplynuli skutočnosti podľa názoru súdu v prospech neviny obžalovanej. P. aplikačnú prax v trestnom konaní je významným pravidlom, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, t.j. nenesie tzv. dôkazné bremeno, ale je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní zisťovať skutkový stav a vykonávať nielen dôkazy , ktoré obžalovaného usvedčujú ,ale aj tie, ktoré ho ospravedlňujú, v konečnom dôsledku však zabezpečovať prednostne dôkazy, ktoré ho zo spáchania skutku usvedčujú. X. k tomuto, je nutné konštatovať, že v rámci celého prípravného konania, ako aj konania pred súdom nebol produkovaný jediný relevantný a zákonný dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazoval to, že skutok obsiahnutý v obžalobe je trestným činom a k spomínanému spornému momentu tak ani nie je zodpovedaná spoľahlivo základná otázka, či obžalovaná skutočne nerešpektujúc červené svetlo pre jej smer jazdy pokračovala v jazde a pravou prednou časťou vozidla tak zachytila chodkyňu V. I.. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v celom doterajšom priebehu trestného konania nebolo žiadnym spôsobom orgánmi činnými v trestnom konaní preukázané to, že obžalovaná sa dopustila trestného činu, nakoľko o tejto skutočnosti sa možno vzhľadom na vykonané dokazovanie iba domnievať. V tomto zmysle však dáva súd do pozornosti tú skutočnosť, že dôkazy založené na domnienkach a dohadoch nie je možné považovať za jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy, ktoré by mali dokazovať to, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku je trestným činom.

V celom prejednávanom prípade možno konštatovať množstvo nezrovnalostí, množstvo rozporov a konfliktov, či už vo svedeckých výpovediach, vyšetrovacích úkonov, ako i absencie jasného dôkazu preukazujúceho vinu obžalovanej.

V prvom rade je nutné poukázať na výpoveď samotnej obžalovanej v rámci prípravného konania, ako aj konania pred súdom. Z jej výpovedí jednoznačne vyplýva, že prichádzala k svetelnej signalizácii, na ktorej svietilo jasne zelené svetlo , pričom z chodníka z pravej strany jej vstúpila na vozovku chodkyňa priamo do jazdnej dráhy. Na chodníku podľa jej výpovede stálo viacero chodcov, ale len sama poškodená vstúpila na cestu. F. na brzdu, ale zrážke sa nedalo zabrániť. F. akým ku incidentu došlo, t.j. spôsob vykonania činu v sebe zahŕňa druh a povahu konania, ako aj použité prostriedky a sčasti aj správanie sa páchateľa po čine. V danom prípade absentuje úmysel obžalovanej pri páchaní skutku, jej úmyslom nebolo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví, prípadne inej ujmy , poškodenej nechcela spôsobiť následok, ani správanie obžalovanej po skutku nenasvedčovalo gradácii závažnosti tohto skutku. Z. ihneď vystúpila z auta, zalarmovala sanitku a následne navštívila poškodenú v nemocnici.

V prospech tvrdení obžalovanej svedčia aj výpovede ostatných svedkov. L. výpoveď dopravného policajta P. M., ktorý bol privolaný k dopravnej nehode a ktorému mala obžalovaná po opätovnom dotazovaní jednoznačne uviesť, že pri prechádzaní v inkriminovaný moment na svetelnej signalizácii svietila pre ňu ako vodiča zelená farba. E. tento v jej prospech dodal, že jedna zo svedkýň, ktorú bližšie nekonkretizoval , uviedla, že na semafore pre vodičov bola zelená, lebo prechádzalo auto, a ešte aj to, že prechádzalo i auto z druhej strany. F. vyhodnotil jeho výpoveď ako vierohodnú, ide o nezainteresovanú osobu na veci, a nemal dôvod nejakým spôsobom vypovedať v prospech alebo neprospech obžalovanej . C. o neutrálnu odpoveď policajta , ktorý popísal veci tak , ako ich vnímal svojimi zmyslami.

F. ďalej vyhodnotil výpoveď svedkyne L. V. ako výpoveď, ktorá nebola v neprospech obžalovanej. Z. síce tvrdila , že sa nevie vyjadriť, či mali chodci červenú, oranžovú alebo zelenú farbu, ani to, či autá stáli, alebo sa pohybovali. Na druhej strane podotkla, že premávka bola podľa nej plynulá, ale chodci pred

prechodom stáli, neprechádzali cez cestu. Na svetelnú signalizáciu nevidela. F. na záver predostrela svoj subjektívny postoj. Z. usúdila, že poškodená mohla vstúpiť obžalovanej na vozovku, aj keď to nevidela, a to na základe viacerých skutočností. L. z týchto skutočností bolo to, že poškodená po náraze ostala bez topánok, pričom mala bosé nohy, napriek tomu, že bola jeseň. U. skutočnosťou bolo to, že keďže pracuje ako opatrovateľka, človek keď pozrie do tváre druhému človeku, tak si urobí svoj osobný názor, a ona mala z poškodenej pocit, že je buď po vplyvom liekov alebo má nejakú dermatologickú chorobu na tvári, alebo je pod vplyvom alkoholu. K. tesne po nehode prišla za obžalovanou, pričom spolu videli pri rozbitom skle zaseknutý za stieračom mobilný telefón. D. sa pýtala, či ten mobil je jej, na čo ona odpovedala, že nie. P. ešte raz záverom podotkla, že to bol jej úsudok, že tá pani či už pod vplyvom nejakých látok alebo nepozornosťou - telefonovaním mohla vstúpiť na vozovku do jazdnej dráhy obžalovanej. To nepriamo potvrdila aj samotná poškodená, keď na otázku, či požila pred incidentom nejaký alkohol, uviedla, že mala vypité jedno pivo. F. vo všeobecnosti konštatuje , že i požitie jedného piva, môže vzhľadom na vek, pohlavie, fyziognomické vlastnosti človeka znamenať zmenšenú reakciu na dianie sa v rámci premávky.

E. i svedkyňa V. popísala priebeh udalostí tak, že to súd vyhodnotil ako nie v neprospech obžalovanej.

P. vo svojich výpovediach síce tvrdí, že vošla na vozovku na zelený signál, na druhej strane sama konštatuje, že na vozovku vyrazila ako prvá, pričom jedna pani za ňou kričala, aby neprechádzala, že ide auto. O. vysvetlila, že tú pani, ktorá na ňu kričala, nepočula. I tu jej odpoveď nemá prvky jednoznačnosti. O. ani fakt, či počas prechádzania cez vozovku telefonovala, čo nepriamo potvrdila svedkyňa V., ktorá mala mobilný telefón poškodenej nájsť spolu s obžalovanou za stieračom auta.

Z. obžalovanej , že išla predpisovou rýchlosťou a neporušila žiadnu dôležitú povinnosť, zlegitimizoval aj znalec z odboru cestnej dopravy z J. K. doc. C.. P. M., P.. , ktorý na základe vykonanej analýzy ustálil, že pri tejto nehode to prebiehalo tak, že auto sa pohybovalo rýchlosťou XX-XX km za hod. Ak súd vychádza pri takto určenom rozmedzí v prospech obžalovanej a na podklade priaznivejšej varianty, tak obžalovaná jazdila rýchlosťou XX km za hod. , čo je povolenou rýchlosťou.

F. konštatuje, že v neprospech obžalovanej svedčil svojim spôsobom svedok N., ktorý v čase incidentu viedol motorové vozidlo. V tomto smere si je však nutné uvedomiť, že tento nebol bezprostredne po skutku vypočutý, kde mohol nakladať s čerstvými informáciami a popísať tesne po tomto inkriminovanom momente rozhodujúce skutočnosti. F. bol však vypočutý až v prípravnom konaní mesiac a pol po skutku a v konaní pred súdom, kde sám skonštatoval, že si pre odstup času cca X rokov, veľa nepamätá. H. však, že počul zrážku a videl ako letí vzduchom postava človeka. N. prechádzali z pravej strany, či aj z opačnej neevidoval, nakoľko sa sústredil na svoj smer jazdy. P. jeho názoru už bola pre chodcov zelená.

V neprospech svedčí i svedkyňa U., ale tú súd musí upriamiť pozornosť i na súvis s ďalšou svedkyňou V., s ktorou viedla rozhovor a sústredili sa na vzájomnú komunikáciu cez cestu, pričom tak mohla ale nemusela byť narušená jej pozornosť pri vnímaní celej situácie.

E. celú dilemu , ktorý subjekt, či poškodená, či obžalovaná porušili predpisy cestnej premávky, to jest, či prechádzali prechodom na červenú farbu v rámci svetelnej signalizácie tak mal J. súdneho inžinierstva K. univerzity. Zo záverov znaleckého posudku tohto ústavu, ako aj z výpovede znalca z tejto inštitúcie na pojednávaní vyplýva, že príčinu dopravnej nehody je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k svetelnej signalizácií v dvoch diametrálne odlišných variantoch.

po A) : ak priebeh nehodového deja prebiehal takým spôsobom , ktorý korešponduje s popisom chodkyne, resp. i zo strany vodiča U. N. potom chodkyňa vstupovala na vozovku na svetelný signál a vodička prechádzala na červený signál, v takomto prípade príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika vodičky ako i oneskorená reakcia na svetelnej signalizácií.

Po B) :Ak vodička prechádzala na zelený signál, potom chodkyňa musela vstupovať na červený signál a pri takomto priebehu je príčinou dopravnej nehody nesprávny vstup chodkyne do vozovky.

P. znaleckého ústavu sa nedá jednoznačne určiť, či ide o variantu A/ alebo variantu B/.

Na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, musia byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu ( objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka ) . Z. znaky musí obsahovať každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne ( povinné ). P. absencii čo i len jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, nepôjde o trestný čin.

V prejednávanom prípade tak na podklade vykonaného dokazovania absentuje tak objektívna ako aj subjektívna stránka trestného činu. F. ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo /teda bez rozumných a dôvodných pochybností/ uzavrieť, že skutok , pre ktoré bola obžalovaná spod obžaloby oslobodená, je trestným činom.

V rámci popísanej dôkaznej situácie vyplýva, že na jednej strane stojí výpoveď poškodenej a na druhej strane výpoveď obžalovanej, na jednej strane výpoveď svedkov v prospech obžalovanej, na druhej strane výpoveď svedkov v prospech poškodenej, teda sa jedná o situáciu „tvrdenia proti tvrdeniu“. W. rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovanú najpriaznivejšiu. To všetko umocňujú i závery znaleckého posudku znaleckého ústavu, ktoré pripúšťajú i variantu poškodenej, i variantu obžalovanej, pričom nevedeli v rámci znaleckého skúmania jednoznačne určiť, ktorá je tá správna.

P. obžalovanej nie je dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. X. dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe, sa stal a že práve obžalovaná je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovanej a nie naopak. R. vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

I. zostáva, že súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy, ktoré sa podarilo zabezpečiť a keďže dôkazná situácia bola úzka, hlavným dôkazom je nesporne znalecký posudok. F. preto venoval rozhodujúcu pozornosť práve tomuto posudku. M. súd hodnotí vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne, pričom ak niektorá skutková okolnosť pripúšťa rôzny výklad, súd je povinný vychádzať z okolností pre obžalovanú priaznivejších. Ak teda zo znaleckého posudku vyplývajú dve protirečivé alternatívy priebehu nehodového deja, ktoré ďalším dokazovaním nie je možno viacej overiť, je súd povinný v duchu zásady "in dubio pro reo" vychádzať z varianty pre obžalovanú priaznivejšej.

F. navyše skúmal i motív obžalovanej, t.j. určitú pohnútku páchateľa spáchať trestný čin. V tejto súvislosti sa súd dôsledne zaoberal okolnosťami za ktorých bol spáchaný trestný čin, okolnosťami, ktoré nasledovali bezprostredne po tejto udalosti ako aj správaním a konaním obžalovanej po inkriminovanej udalosti. X. tieto udalosti na seba nadväzujúce nenaznačujú žiadnym spôsobom, aby obžalovaná konala s vedomím spáchať trestný čin. V celom trestnom konaní nebol preukázaný motív obžalovanej, a ani náznak preukázania toho, že skutok bol trestným činom, tak ako je uvedený v obžalobnom návrhu. D. je bezúhonná, bez záznamu v registri trestov, ako aj v registri priestupkov.

D. rozhodnutie v predmetnej trestnej veci vychádza z dôsledného objasnenia skutočností týkajúcich sa toho, či skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná je trestným činom, keď v tomto smere boli vykonané všetky potrebné dôkazy. K náležitému zisteniu skutkového stavu súd vykonal dokazovanie v značnom rozsahu, ale o otázke viny obžalovanej existujú značné pochybnosti, ktoré nemožno rozptýliť vo veci vykonaným dokazovaním a to vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v tomto rozhodnutí.

P. § 2 ods. XX Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

P. § 2 ods. XX Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

F. v zmysle § 288 ods. X Z. poriadku vzhľadom k vyneseniu oslobodzujúceho rozsudku obligatórne odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

X. k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak , ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia a obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod podanej obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2).

- V prospechobžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.