Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Cb-50-2013.pdf
PDF · 80.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu SPEDGARANT, s.r.o., so sídlom Třebíčska 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36497649, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné proti žalovanému MollFAM SK, s.r.o., so sídlom Chemlonská 1, 066 01 Humenné, IČO: 36514918, zastúpenému JUDr. Petrom Barňákom, advokátom so sídlom Kukorelliho 58, 066 01 Humenné o zaplatenie 1482,-eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 20.5.2013 na súde návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1758,-eur spolu so zákonným úrokom z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že na základe elektronickej objednávky žalovaného s ním uzatvoril zmluvu o preprave veci, na základe ktorej sa žalobca pre neho zaviazal vykonať prepravu veci. Objednanú prepravu pre žalovaného vykonal a za vykonanú prepravu vyfakturoval žalovanému faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa 17.01.2013 sumu vo výške 276,-eur, faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa 22.01.2013 sumu vo výške 132,-eur, faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa 22.01.2013 sumu vo výške 336,-eur, faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa 22.01.2013 sumu vo výške 240,-eur, faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa 29.01.2013 sumu vo výške 336,-eur a faktúrou č.XXXXXXXX zo dňa 05.02.2013 sumu vo výške 438,-eur. Žalovaný vykonanú prepravu nereklamoval, napriek tomu faktúry, ktoré boli splatné v dňoch 18.3.2013, 23.3.2013, 30.3.2013 a 06.4.2013 žalobcovi do podania návrhu na súd neuhradil.
Podaním zo dňa 13.6.2013 doručeným súdu dňa 13.6.2013, t.j. pred vydaním platobného rozkazu žalobca vzal svoj návrh v časti istiny vo výške 276,-eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 276,-eur od 19.3.2013 do 10.6.2013 späť, pretože dňa 10.6.2013 žalovaný zaplatil pripísaním na bankový účet žalobcu v časti istiny vymáhaného nároku vo výške 276,-eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 276,-eur od 19.3.2013 do 10.6.2013. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 1482,-eur, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 708,-eur od 24.3.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 336,-eur od 31.3.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 438,-eur od 07.4.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
Podľa § 172 ods.6 O.s.p. zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto upravený posledný návrh.
Platobným rozkazom sp. zn. 12Rob/83/2013 zo dňa 18.6.2013 súd zaviazala žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1482,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 708,-eur od 24.3.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 336,-eur od 31.3.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 438,-eur od 07.4.2013 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur a trovy konania vo výške 88,50 eur a 6,63 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 320,90 eur.
Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorým žiadal návrh zamietnuť, pretože nárok žalobcom uplatňovaný v tomto konaní nie je dôvodný, nakoľko všetky faktúry boli žalovaným uhradené dňa 10.6.2013, t.j. ešte pred vydaním platobného rozkazu. Žalovaná istina bola zaslaná na účet žalobcu ako súčasť sumárnej platby 2300,-eur.
Po vydaní platobného rozkazu žalobca vzal svoj návrh v časti o zaplatenie žalovanej istiny a úroku z omeškania späť a to podaním zo dňa 16.7.2013, ktorým vzal späť návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 1014,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 708,-eur od 24.3.2013 do 11.7.2013 (t.j. do zaplatenia) a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 336,-eur od 31.3.2013 do 11.7.2013 (t.j. do zaplatenia) a podaním zo dňa 16.9.2013 v časti o zaplatenie istiny vo výške 467,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 29,27 eur od 31.3.2013 do 09.8.2013 (t.j. do zaplatenia) a úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 438,-eur od 07.4.2013 do 11.9.2013 (t.j. do zaplatenia). Vo svojom späťvzatí zo dňa 16.7.2013 uviedol, že žalovaný zaplatil časť vymáhaného nároku vo výške 1014,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 708,-eur od 24.3.2013 do 11.7.2013 (t.j. do zaplatenia) a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 336,-eur od 31.3.2013 do 11.7.2013 (t.j. do dňa zaplatenia) dňa 11.7.2013 pripísaním na bankový účet žalobcu, pričom táto suma bola obsiahnutá v sume 2300,-eur. Nakoľko žalobca ako veriteľ voči žalovanému evidoval niekoľko záväzkov a žalovaný úhradou vo výške 2300,-eur neurčil, ktorý svoj záväzok voči žalobcovi plní, v zmysle ust. § 330 ods.1 druhá veta ObZ, žalobca použil tieto finančné prostriedky na úhradu najskôr splatných faktúr, okrem iného aj na faktúru č.XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX a z časti na faktúru XXXXXXXX. Ďalším podaním zo dňa 16.9.2013 žalobca uviedol, že zo strany žalovaného na jeho účet došla dňa 09.8.2013 ďalšia platba vo výške 2300,-eur, preto berie svoj návrh aj v časti o zaplatenie zostávajúcej istiny vo výške 467,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 29,27 eur od 31.3.2013 do 09.8.2013 (t.j. do zaplatenia) a úrokom z omeškania vo výške 9,75% ročne zo sumy 438,-eur od 07.4.2013 do 11.9.2013 (t.j. do zaplatenia) späť a navrhuje preto konanie zastaviť. Trval na tom, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,-eur ako aj trovy konania.
Uznesením sp. zn. 11Cb/50/2013-63 zo dňa 14.10.2013 súd konanie zastavil, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 81,87 eur a žalovanému súdny poplatok vo výške 81,87 eur a o trovách konania rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti uznesenia vo veci samej.
Uznesením sp. zn. 11Cb/50/2013-67 zo dňa 02.12.2013 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 688,44 eur, ktoré pozostávali zo sumy 40,-eur čo predstavovalo paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 641,81 eur a z krátenej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,63 eur.
Žalovaný podal proti uzneseniu zo dňa 02.12.2013 odvolanie, ktorým navrhol, aby súd uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania v sume 190,03 eur a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 52,20 eur.
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5Cob/3/2014-97 zo dňa 28.10.2014 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 11Cb/50/2013-67 zo dňa 02.12.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka netvorí súčasť náhrady trov konania priznávaných úspešnému účastníkovi podľa ustanovení § 142 a nasl. O.s.p.. Jedná sa o hmotnoprávny nárok veriteľa, ktorý mu vzniká bez potreby osobitného upozornenia dlžníka a ktorého výška je ustanovená nariadením vlády SR. V dôsledku toho tvorí tento nárok vec samú, o ktorej rozhoduje súd rozsudkom. Len v prípade, keď to výslovne stanovuje zákon, rozhodne súd vo veci samej uznesením (§ 152 ods.1 O.s.p.). Zo zákona nevyplýva, že by sa táto výnimka vzťahovala aj na rozhodnutie vo veci zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uplatnenej podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka. Za tohto stavu prvostupňový súd pochybil, keď o tejto časti predmetu konania nerozhodoval rozsudkom. Na tom nemení nič skutočnosť, že samotný žalobca považoval paušálnu náhradu nákladov za súčasť náhrady trov konania. Pretože prvostupňový súd urobil pri vyhlasovaní preskúmavaného uznesenia vadu konania spočívajúcu v nesprávnej forme rozhodnutia, pričom na vady konania je odvolací súd povinný prihliadať aj bez návrhu účastníka (§ 212 ods.3 O.s.p.), muselo byť napadnuté uznesenie zrušené vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi túto paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40.-eur. Vzhľadom k čiastočnému zrušeniu preskúmavaného uznesenia musel byť v súlade s ust. § 224 ods.3 O.s.p. zrušený aj odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov prvostupňového konania a v rozsahu zrušenia vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.
Podľa § 369c, ods.1, zák. č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 768k ods.2, Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pre 1.februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.januára 2013.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.1, zákona je 40,-eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Vzhľadom k tomu, že zmluva o preprave veci bola medzi účastníkmi konania uzavretá po 01.februári 2013, súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami obchodného zákonníka priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 151 ods.3, O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pretože v danom prípade ide o väčší počet uplatňovaných nárokov, ktoré boli postupne braté späť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.