Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/104/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu DANE-ÚČTOVNÍCTVO s.r.o. so sídlom Horné Ozorovce 31, 957 03 Bánovce nad Bebravou, IČO 36 753 637, právne zastúpeného JUDr. C. Z., advokátkou so sídlom kancelárie Y. X. 7, XXX XX L., proti žalovanému ELMAN COMPUTERS spol. s r.o. so sídlom Sládkovičova 12/726, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO 36 338 699, právne zastúpenému JUDr. H. D., advokátkou so sídlom kancelárie C. P. XX, XXX XX L. X. L., o zaplatenie 437,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. -126 zo dňa 25. februára 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 26 eur ako náhradu zaplateného súdneho poplatku a vo výške 196,80 eur na trovách právneho zastúpenia s tým, že náhradu trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie (ďalej len Obch. zák.) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že účastníci ako podnikatelia uzatvorili nepomenovanú zmluvu, čím založili obchodný záväzkový vzťah. Zmluvným záväzkom žalobcu bolo riadne a preukázateľne spracovávať účtovné doklady uvedené v zmluve a prevzaté od žalovaného. Za spracovanie účtovných dokladov, ktoré boli uvedené v zmluve, si účastníci dohodli cenu 232,40 eur mesačne, ktorú bol povinný platiť žalovaný. Z obsahu zmluvy dospel súd prvého stupňa k záveru, že predmet záväzkov účastníkov bol určený dostatočne a zmluva tak bola platne uzatvorená. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za spracovanie účtovných dokladov za mesiac marec 2013 v sume 232,34 eur, ktorú žalovaný neuhradil z dôvodu, že tento nárok žalobcu spochybňoval z viacerých dôvodov, aj z dôvodu, že žalobca vyúčtované služby nedodal. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného práce za mesiac marec 2013 v súlade so zmluvou, a to riadne a preukázateľné spracovanie dokladov. Na ich preukázanie žalobca nenavrhol ani žiaden dôkaz. Súd prvého stupňa poukázal na to, že dôkazom o vyúčtovaných službách nie je iba samotná faktúra odvolávajúca sa na zmluvu a ani zmluva, keď táto ustanovuje predmet plnenia žalobcu v riadnom a predovšetkým preukázateľnom spracovaní dokladov. Z iného dôkazu - zo záznamu o prevzatí dokladov o účtovníctve vyplýva, že ani dňa 2.12.2013 nemal žalobca pre žalovaného doklady, ktoré mal v zmysle zmluvy spracovať za mesiac marec, keď tieto sa v uvedenom zázname zaviazal žalovanému odovzdať v neskoršom, bližšie neurčenom termíne. Keďže žalobca nepreukázal, že splnil svoje povinnosti v zmysle zmluvy, nie je možné mu priznať sumu vyúčtovanú faktúrou č. FAV015. Podľa

názoru súdu prvého stupňa z tohto dôvodu nebolo potrebné zaoberať sa kvalitou poskytnutých služieb a dôkazmi o kvalite (vyjadreniami audítorov) a v tomto smere ani vykonávať žiadne ďalšie dôkazy. Faktúrou č. FK028 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 205 eur za spracovanie daňového priznania typ PO a výkazov k nemu. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tieto práce žalobca pre žalovaného vykonal, no zároveň bolo preukázané, že neboli predmetom uvedenej zmluvy a taktiež bolo preukázané, že účastníci konania si cenu za tieto práce nedohodli. Zmluva síce obsahovala ustanovenia o cene prác vykonaných nad rámec predmetu plnenia podľa zmluvy, avšak iba odkazom na cenník žalobcu, písomný dodatok k zmluve a hodinovú sadzbu. Žalobca však nepreukázal opodstatnenosť požadovanej sumy ani cenníkom, ani písomným dodatkom k zmluve a ani rozsahom počtu hodín v súvislosti so spracovaním týchto dokladov. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz a žiaden dôkaz ani nenavrhol na preukázanie obvyklej ceny za spracovanie uvedených dokladov v nadväznosti na ich konkrétny rozsah a náročnosť. V tejto časti bol tak nárok žalobcu nedôvodný z dôvodu nepreukázania dohody o cene plnenia. Keďže žalobca žiaden dôkaz na jej preukázanie nenavrhol, bolo podľa súdu prvého stupňa bezpredmetné zaoberať sa prípadnými vadami tohto plnenia. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a preto nebolo ani dôvodné, aby súd odročoval pojednávanie z dôvodu opravy dát žalobcu, aby tento následne mohol prípadne opraviť účtovné doklady pre žalovaného, resp. mu ich doručiť. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa v spojení s a , keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , podľa ktorého súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa , podľa ktorého súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa mal v čase rozhodovania vo veci v spise založený preukázateľný listinný dôkaz, účtovný denník od 1.3.2013 do 31.3.2013, o vykonaní prác žalobcu za mesiac marec 2013, keď účtovný denník, do ktorého sa zaznamenávajú všetky účtovné operácie usporiadané chronologicky, predstavuje jednu zo základných kníh podvojného účtovníctva. Účtovný denník preukazuje vykonanie účtovnej evidencie, spracovanie miezd, podanie DPH za marec 2013. Zdôraznil, že sám žalovaný v odpore uviedol, že plnenie faktúry č. FAV015 bolo ponechané na zápočet pohľadávok a záväzkov, čím si mal žalovaný aspoň čiastočne kompenzovať škodu, ktorú mu žalobca spôsobil nekvalitným plnením zmluvy o spracovaní účtovných dokladov neuvedením zákonom stanovených zrážok za stravné lístky v období od júna 2011 do apríla 2013. Žalovaný počítal s plnením tejto faktúry a nenamietal nevykonanie prác. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa pri posúdení dôkazu, záznamu o prevzatí dokladov o účtovníctve zo dňa 2.12.2013, vychádzal z toho, že žalobca sa zaviazal dodatočne odovzdať doklady bez určenia termínu za obdobie január až marec 2013, a z tohto usúdil, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti v zmysle zmluvy. Súd prvého stupňa však nebral do úvahy tvrdenie žalobcu, že ak by žalovaný nemal tieto doklady k dispozícii, nemohol by nadviazať na účtovníctvo v apríli 2014 (správne má byť 2013). K dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa zamietol nárok žalobcu na zaplatenie 205 eur s príslušenstvom vyúčtované faktúrou č. FK028, žalobca uviedol, že je síce pravdou, že pre vykonanie týchto prác nebola uzavretá písomná zmluva, avšak právnym podkladom pre vystavenie tejto faktúry bol čl. IV. bod 4 platne uzavretej zmluvy. Tento dôkaz vyhodnotil súd prvého stupňa nesprávne. Podľa názoru žalobcu faktúra obsahuje údaje o vykonaných prácach, daňové priznanie a výkazy S+V, o merných jednotkách uvedením hodín 1 pri daňovom priznaní a 2 pri výkazoch S+V za cenu 65 eur pri daňovom priznaní a 70 eur pri výkazoch S+V, čo zodpovedá 1,85 hodine pri daňovom priznaní a 2 hodinám pri výkazoch S+V podľa čl. IV. bod 4 zmluvy. Tieto skutočnosti nebolo potrebné dokazovať, pretože tieto skutočnosti faktúra obsahuje vrátane spôsobu výpočtu ceny za vykonané práce v súlade so zmluvou a zákona o účtovníctve (druh a množstvo dodaných služieb). K názoru súdu prvého stupňa o nepredložení žiadneho dôkazu na preukázanie obvyklej ceny za spracovanie dokladov v súvislosti s touto faktúrou, poukázal žalobca na to, že z výsluchu žalobcu dňa 3.12.2013 vyplýva, že obvyklé ceny za spracovanie dokladov sa pohybujú v rozpätí 150 - 200 eur a toto tvrdenie je podporené aj stanoviskom audítora B.M.C. s.r.o., ktoré predložil žalovaný na preukázanie tvrdenia o nekvalite poskytovaných služieb žalobcom, kde je uvedené, že cena účtovnej závierky je stanovená v účtovných kanceláriách rôzne, minimálne však 100 eur bez DPH. S poukazom na zákonné znenie žalobca uviedol, že si splnil svoju povinnosť tvrdenia v písomných vyjadreniach a ústnych výpovediach, kde označil konkrétne dôkazy. Súd prvého stupňa vychádzajúc z nesprávneho uplatnenia dôkaznej povinnosti žalobcu dospel k nesprávnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena. Konanie pred súdom prvého stupňa bolo tak postihnuté vadami spočívajúcimi v tom, že z dôkazov predložených žalobcom vyvodil nesprávne

skutkové závery, odôvodnenie rozsudku neobsahuje hodnotenie dôkazov vykonaných v konaní, nie je z neho zrejmé, ako súd prvého stupňa vyhodnotil tvrdenia vo výpovedi žalobcu najmä z hľadiska vierohodnosti účastníkov so zreteľom na jeho tvrdenie o nemožnosti účtovne nadviazať, podľa tvrdenia žalovaného, na nedodané doklady za mesiac marec 2013, pričom už z logického hľadiska to nie je účtovne možné. Taktiež nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa nebral do úvahy tvrdenia žalobcu ohľadom stanovenia ceny poskytnutých služieb vyplývajúce z uzavretej zmluvy. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že rozsudok nie je preskúmateľný. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa potvrdiť.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza tieto dôvody :

V konaní bolo preukázané a bolo nesporné, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli dňa 18.5.2011 zmluvu o spracovaní účtovných dokladov č. A2011-1 podľa (ďalej len Obch. zák.) ako nepomenovanú zmluvu v písomnej forme. Zmluva obsahuje náležitosti upravujúce označenie a identifikáciu zmluvných strán, predmet zmluvy, plnenie zmluvy, cenu za spracovanie účtovných dokladov, trvanie zmluvy, ostatné dojednania a zodpovednosť. K ukončeniu záväzkového vzťahu došlo písomnou výpoveďou podľa čl. V. bod 2 zmluvy danou žalovaným, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 28.2.2013. Jednomesačná výpovedná doba uplynula dňa 31.3.2013.

Uzavretím tejto zmluvy vznikol medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi obchodný záväzkový vzťah podľa Obch. zák. Pri úprave tohto obchodného záväzkového vzťahu sa uplatní obligatórne právna úprava . Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa uvedený v odôvodnení rozhodnutia, že účastníci dostatočne určito vymedzili predmet svojich záväzkov, čím došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy. Zmluva o spracovaní účtovných dokladov je platným právnym úkonom, ktorý spĺňa všeobecnú požiadavku určitosti aj podľa . Podľa Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená. Uvedená právna úprava je výrazom zmluvnej autonómie subjektov obchodných záväzkových vzťahov vyjadrujúcej zmluvnú voľnosť, ktorá umožňuje realizovať zámery v súlade s individuálnymi cieľmi a potrebami. Patrí do dispozície zmluvných strán, či pre úpravu vzájomného právneho vzťahu zvolia niektorú zo zmlúv, ktoré sú v zákone výslovne uvedené a pomenované, alebo ich vzťah podriadia zmluve, ktorá nie je v zákone výslovne pomenovaná. Pre právne vzťahy vyplývajúce z týchto nepomenovaných (inominátnych) zmlúv je rozhodujúci obsah zmluvy, teda to, ako sú v nej vymedzené vzájomné práva a povinnosti. Práva a povinnosti, ktoré sú dohodnuté v platne uzavretej inominátnej zmluve, sú pre účastníkov záväzné.

Podľa názoru odvolacieho súdu, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, článok II. zmluvy s označením Predmet zmluvy, určito a zrozumiteľne stanovuje záväzok žalobcu voči žalovanému predstavujúci povinnosti, ktoré je žalobca v rámci spracovania účtovných dokladov povinný vykonávať. Článok III zmluvy s označením Plnenie zmluvy obsahuje okrem iných (miesto vykonávania záväzku žalobcu, podmienky odovzdania a prevzatia účtovných dokladov, spôsob konania žalovaného vo vzťahoch s tretími osobami v súvislosti so spracovanými dokladmi) záväzok žalobcu prevzaté účtovné doklady spracovať riadne a preukázateľne v termínoch podľa príslušných platných zákonov. I keď účastníci tieto zákony v zmluve nešpecifikovali, je nepochybné, že ide predovšetkým o zákon o účtovníctve, o zákon o dani z pridanej hodnoty a s nimi súvisiace predpisy upravujúce účtovníctvo žalovaného ako obchodnej

spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je podľa a povinná viesť podvojné účtovníctvo.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal, že svoj záväzok podľa článku II. zmluvy vykonal riadne a preukázateľne tak, aby mi vzniklo právo na zaplatenie dohodnutej ceny za spracovanie účtovných dokladov vo výške 232,40 eur za mesiac marec 2013, ktorú žalovanému vyúčtoval faktúrou č. FAV015 zo dňa 10..42013 so splatnosťou do 30.4.2013. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že u žalobcu došlo k zlyhaniu počítačového softvéru, dôsledkom ktorého došlo k vymazaniu účtovných údajov za roky 2011 - 2013, medzi nimi aj údajov týkajúcich sa žalovaného. Takáto situácia vznikla u žalobcu aj v minulosti, keď došlo k strate alebo pomiešaniu údajov, k zdvojeniu úhrad a pod. Z tohto si žalobca vysvetľuje, že aj v prípade žalovaného sa stalo, že softvér znova niektoré údaje pomiešal, alebo nedošlo k ich obnoveniu, čoho dôsledkom je, že údaje v súvahe a výkazoch sú nesprávne. Po oprave dát vykoná žalobca opravné daňové priznanie (vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.2.2014 prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré došlo súdu dňa 21.2.2014 - číslo listu 113 súdneho spisu, vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 25.2.2014, prostredníctvom právneho zástupcu - číslo listu 122 súdneho spisu). Táto skutková situácia sa týka aj vypracovania a vyhotovenia daňového priznania typu PO a k nemu prislúchajúcich výkazov. Aj v prípade zaplatenia ceny za tieto práce, ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. FK028 zo dňa 31.3.2013 v sume 205 eur so splatnosťou dňa 20.4.2013, žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo na zaplatenie tejto ceny za spracovanie a vyhotovenie účtovných výkazov pre priznanie k dani z príjmov za r. 2013. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, je toho názoru, že z obsahu článku IV. bod 4. zmluvy vyplýva dohoda o cene pre poskytovanie účtovných služieb žalobcu pre žalovaného, ktoré nie sú dohodnuté ako zmluvný záväzok žalobcu podľa článku II. zmluvy obsiahnutý v predmete zmluvy. Z tohto dojednania možno vyvodiť, že zmluvné strany prejavili vôľu riešiť aj tie účtovné prípady, asi s charakterom jednorázového plnenia, ktoré súvisia práve s predmetom zmluvy a týkajú sa plnenia povinností žalovaného ako daňového subjektu podľa príslušných účtovných predpisov. Vykonanie týchto prác záviselo od konkrétnej objednávky žalovaného, ktorá mohla byť realizovaná aj v ústnej forme, pretože pre tieto prípady si účastníci písomnú formu nedohodli. Dojednanie podľa článku IV. bod 3. zmluvy, ktorým súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie žaloby v časti uplatneného nároku o zaplatenie 205 eur, sa nevzťahuje na prípady poskytovania služieb, ktoré nie sú predmetom zmluvy, ale naopak, na prípady poskytovania služieb, ktoré sú predmetom zmluvy a sú viazané na kvantitatívnu stránku poskytovaných služieb. Skutkové a právne posúdenie nároku na zaplatenie 205 eur súdom prvého stupňa nič nemení na tom, že podmienkou jeho uplatnenia je riadne a preukázateľné spracovanie ako základ vzniku práva žalobcu na zaplatenie po splnení jeho záväzku.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol a nepreukázal žiadne nové skutočnosti, tvrdenia a argumenty, ktorými by sa súd prvého stupňa nezaoberal. Námietky žalobcu, ktorými odôvodnil odvolanie podané proti rozsudku súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom hodnotení veci. V súvislosti s týmito námietkami žalobcu považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že žalobcom predložený účtovný denník od 1.3.2013 do 31.3.2013 o vykonaní prác žalobcu za mesiac marec 2013 pre žalovaného, do ktorého sa zaznamenávajú všetky účtovné operácie usporiadané chronologicky a predstavuje jednu zo základných kníh podvojného účtovníctva, je listinou, ktorá preukazuje vykonanie týchto prác, čo nebolo v konaní ani sporné, nie je však listinou, ktorá by preukazovala za danej skutkovej situácie tvrdenie žalobcu, že tieto práce boli vykonané riadne a tým aj preukázateľné. Pokiaľ aj sám žalovaný v odpore uviedol, že plnenie faktúry č. FAV015 bolo ponechané na zápočet pohľadávok a záväzkov, čím si mal žalovaný aspoň čiastočne kompenzovať škodu, ktorú mu žalobca spôsobil nekvalitným plnením zmluvy o spracovaní účtovných dokladov neuvedením zákonom stanovených zrážok za stravné lístky v období od júna 2011 do apríla 2013, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca a ani žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa netvrdili a nepreukázali, že k započítaniu skutočne došlo zákonným spôsobom a že účinky započítania nastali. Nesplnenie dôkaznej povinnosti podľa v sporových konaniach, ako je aj v danej veci, sa prejavilo v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre žalobcu, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol. Dôkazné bremeno je procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa zaoberal všetkými tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi konania a svoje rozhodnutie odôvodnil s náležitosťami podľa Napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Žalovanému ako úspešnému účastníkovi by patrila náhradu trov odvolacieho konania. Pre nesplnenie postupu podľa odvolací súd žalovanému podľa náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Okrem trov právneho zastúpenia žalovanému v rámci odvolacieho konania iné trovy zo spisu nevyplývajú.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.