Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/120/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci N. U. nar. XX.XX.XXXX dieťaťa rodičov: matky W. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na ulici P.O. F. č. XX/X vo T. X. zastúpenej JUDr. Ľubošom Kizivatom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na ulici Kpt. Nálepku č. 8 v Michalovciach a otca O. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na ulici K. č. XX vo T. X. zastúpeného JUDr. Stelou Očenášovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie na ulici P. O. Hviezdoslava č. 56 vo Veľkých Kapušanoch v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 18. 01. 2022 č. k. -102

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného, o rozsahu a splatnosti dlhu na výživnom a trovách konania.

Mení rozsudok vo výrokoch o spôsobe plnenia zvýšeného výživného a dlžného výživného od otca pre N. tak, že zvýšené výživné a dlžné výživné je otec povinný platiť priamo N..

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné na vtedy ešte maloletého N. U. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, ktoré otca zaviazal prispievať prispievať vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred matke od 11. 11. 2021 do budúcna. Dlžné výživné 116,60 eur za obdobie od 11. 11. 2021 do 18. 01. 2022 otca zaviazal uhradiť matke v dvoch mesačných splátkach po 58,30 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie otec. Namietal, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnom skutkovým zisteniam, pretože on v súčasnosti nedosahuje také príjmy, ktoré by umožňovali zvýšenie výživného. Konštatoval, že si je vedomý zvýšených nákladov súvisiacich so životnými potrebami syna, avšak jeho pomery mu neumožňujú hradiť zvýšené výživné. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní vychádzať najmä zo skutočného stavu a nie hypoteticky dedukovať možnú výšku jeho príjmov. Má za to, že pri hodnotení dôkazov sa súd prvej inštancie jednostranne priklonil iba k tvrdeniam matky a ním predložené dôkazy ignoroval. Poukázal na skutočnosť, že pri rozhodovaní súd vôbec nezobral do úvahy aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má k maloletej dcére G.. Konštatoval, že jeho priemerný mesačný príjem je 607,80 eur, pričom má pravidelné výdavky v sume cca 489,83 eur (inkaso, telefón, internet, Digi TV, splátka pôžičky, poistenie na auto, pohonné hmoty, lieky na cukrovku), ďalšie výdavky má na výživné na N. U. 80 eur a na výživné na maloletú dcéru G. 60 eur. Zároveň vyvrátil tvrdenia matky o tom, že výlučne ona musí znášať všetky finančné náklady spojené s pôsobením N. vo

futbalovom klube J. J., pretože predmetné náklady, tzn. za internátne ubytovanie, cestovné a stravu, mu prepláca futbalový klub. Pokiaľ ide o matkou spochybnený jeho zdravotný stav týkajúci sa výkonu jeho činnosti trénera k tomuto uviedol, že túto funkciu vykonáva prevažne verbálne, pričom predmetná pozícia od neho nevyžaduje žiadnu fyzicky náročnú aktivitu. Zdôraznil, že výživné na N. doposiaľ pravidelne uhrádzal v súlade s rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. zo dňa 09. 04. 2019 vo výške 80 eur mesačne, no jeho súčasná situácia mu neumožňuje hradiť výživné vo zvýšenom rozsahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach uvedených počas konania a doplnila nasledujúce skutočnosti. Konštatovala, že vzhľadom na charakter športu, ktorému sa N. dlhodobo aktívne venuje, tzn. futbalu, si jeho realizácia vo vyššom veku vyžaduje aj zvýšené náklady, pokiaľ ide o tréningy, stravu, rehabilitáciu, športové oblečenie a cestovanie a pod. Pretože N. je športovo veľmi nadaný a aj naďalej chce pokračovať v športovej kariére, je tu reálny predpoklad, že prísl. náklady sa mu budú úmerne zvyšovať. Uviedla, že otec má v súčasnosti prispieva výživným len 80 eur, pričom vzhľadom na jeho aktuálne príjmy, ako aj na trénerskú činnosť, je schopný prispievať na jeho výživu vyššou sumou. Poukázala aj na to, že otec býva vo vlastnom rodinnom dome spoločne s rodičmi a družkou s dvoma maloletými deťmi, z čoho je zrejmé, že na úhradu výdavkov na domácnosť a stravu sa títo podieľajú spoločne. Uviedla, že od poslednej úpravy výživného na N. jej otec platil len náklady na internet 12 eur, poplatok za Digi TV 13,90 eur, avšak v súčasnosti ich už neplatí. Taktiež platil synovi životnú poistku 17 eur mesačne, ale nedávno ju zrušil a celú sumu vyplatenú poisťovňou 2 873,49 si ponechal. Prestal tiež platiť N.ovi mesačný poplatok 12 eur do J.. Dodala, že otec predal aj ich spoločné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, avšak výťažok z tohto predaja si ponechal. Nepochybuje o tom, že povinnosť prispievať na výživné na dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Preto vzhľadom na aktuálne majetkové pomery a finančné možnosti otca, berúc do úvahy aj zvýšené náklady na výživu N. a jeho životné potreby má za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak otca zaviazal prispievať na výživu N. zvýšenou sumou 150 eur mesačne.

4. K odvolaniu otca podal svoje písomné vyjadrenie aj kolízny opatrovník. Uviedol, že trvá na svojom stanovisku, ktoré už vyslovil vo svojej správe podanej súdu dňa 02. 12. 2021. Má za to, že nástupom N. na strednú školu sa výdavky na neho zvýšili, pričom rodičia majú zo zákona povinnosť zabezpečovať mu nielen primárne potreby, ale aj ďalšie vývinové, záujmové, socializačné a kultúrne potreby súvisiace s jeho vzdelaním a koníčkom. Uviedol, že obaja rodičia majú v rovnakej miere zabezpečovať prostriedky a prispievať k vytváraniu vhodných podmienok pre ďalší zdravý rast a vývoj syna do budúcna. Zdôraznil, že matka zabezpečuje veľkú časť potrieb N. výkonom osobnej starostlivosti. Preto má za to, že zvýšenie výživného s prihliadnutím na príjmové pomery otca je v záujme.

5. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov už podané neboli.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj vo veciach výživného plnoletých detí sa prejednávajú a rozhodujú podľa (ďalej len „“).

7. Podľa ustanovenia na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ustanovením vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného pre N., v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným

14. Odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.

15. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú nimi len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného

stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa bez ďalšieho zásadným spôsobom prejaví v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že u N. došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom v dôsledku nástupu na stredoškolské štúdium, kedy sa mu zvýšili náklady predovšetkým na jeho odôvodnené potreby súvisiace so zabezpečením školských potrieb, učebníc, stravy, športových aktivít. K zmene pomerov došlo aj z dôvodu samotného veku N., pričom výživné bolo naposledy upravené v roku 2018 v čase, kedy bol N. ešte maloletý ešte navštevoval základnú školu. Matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením výživy N. taktiež nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Pokiaľ otec namietal matkou prezentované výdavky na dieťa, odvolací súd uvádza, že tieto náklady súd prvej inštancie hodnotil komplexne, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky či záujmovú činnosť a matka aj osobnou starostlivosťou o neho zabezpečuje dobrovoľne a spontánne všetky jeho potreby tak, ako vznikajú. To znamená, že sa podieľa aj finančným spôsobom v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu ako aj zabezpečovaním jeho denného režimu.

16. Odvolací súd tiež konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, ako aj tej skutočnosti, že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu N. v rozsahu súdom určeného výživného. Poukazuje na to, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č. k. -49 zo dňa 09. 04. 2019, právoplatným dňa 15. 04. 2019, pričom od tejto úpravy prešli už tri roky. Predtým stanovené výživné na vtedy ešte maloletého vo výške 80 eur mesačne teda nemôže pokrývať jeho výdavky, pretože N. má už 18 rokov a prechádza obdobím vývoja, dospievania a zároveň sa aktívne venuje futbalu.

17. Zároveň u otca od roku 2019 nastala aj zmena jeho majetkových pomerov, kedy sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý dňa 14. 04. 2021 získal darovaním od jeho rodičov, čím sa mu výrazne zlepšili majetkové pomery. Zvýšenie výživneho v danom prípade bolo na mieste aj vzhľadom na skutočnosť, že otec s N.om nie je v žiadnom kontakte a jedinou formou akou participuje na jeho výchove je práve uhrádzanie výživného. Odvolací súd zároveň konštatuje, že tvrdenie otca o tom, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav sa nedokáže riadne zamestnať vyznieva nevieruhodne, nakoľko menovaný dlhodobo pôsobí ako aktívny tréner futbalu, ktorý si v súčasnosti robí aj ďalšie trénerské licencie, na ktoré sa vyžaduje výborná fyzická zdatnosť. Preto tvrdenie otca v tomto smere neobstojí. Navyše od poslednej úpravy výživného menovaný nepracuje nikde v trvalom pracovnom pomere. V októbri 2021 si síce podal žiadosť o prijatie do zamestnania na čerpaciu stanicu, avšak sa tam nezamestnal. Od tejto doby mal otec dostatok času na zabezpečenie si vhodného zamestnania, z ktorého by vedel zabezpečovať odôvodnené potreby syna aj vo zvýšenom rozsahu. Zo zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného.

18. Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že hoci otec prispieva na výživu maloletej dcére G. (v čase rozhodnutia mala 14 mesiacov) výživným vo výške 60 eur mesačne, tak výživné vo výške len 80 eur pre jeho už plnoletého syna N., ktorý je vo vývoji, sa javí ako nepomerne nízke a v žiadnom prípade neodzrkadľuje jeho reálne potreby. Otec ani v štádiu odvolacieho konania neoznačil žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali jediný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by nemohol prispievať na výživu N. v rozsahu určenom súdom prvej inštancie.

19. Pretože konajúci súd správne a zákonne rozhodol o rozsahu a splatnosti dlžného výživného aj o trovách konania, odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil podľa ustanovenia rozsudok ako vecne správny a podľa ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. V priebehu odvolacieho konania dňa 30.11.2022 dosiahol N. plnoletosť, t.j. stal sa v plnom rozsahu procesne spôsobilým ako účastník tohto konania. Z uvedených dôvodov už nemusí byť zastúpený kolíznym opatrovníkom a všetky písomnosti sa už doručujú priamo jemu. Znamená to tiež, že zvýšené výživné a dlžné výživné je otec povinný platiť priamo N.ovi a nie matke, pretože dovŕšením plnoletosti N. zo zákona zaniklo aj zákonné zastúpenie matkou. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o spôsobe platenia zvýšeného výživného a dlžného výživného podľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).