Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-115-2014.pdf
PDF · 70.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/115/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky C. D., bytom D. XXXX/XX, G., v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony S. D., nar. XX.XX.XXXX bytom D. XXXX/XX, G., v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Mesto G., za účasti Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici, na odvolanie C. G. proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.septembra 2014 č. k. 11Ps/8/2014-47 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t. j. o ustanovení opatrovníka p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom pozbavil spôsobilosti na právne úkony S. D. nar. XX.XX.XXXX bytom G., D. XXXX/XX. Ďalším výrokom mu ustanovil opatrovníka C. G.. Zároveň vyslovil, že upúšťa od doručenia rozhodnutia S. D., trovy konania hradí štát a týmto rozhodnutím sa mení rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 11Ps/2/2008 zo dňa 04.11.2009. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že podľa znaleckého posudku psychiatra MUDr. D. Y., S. D. trpí duševnou poruchou - paranoidnou schizofréniou s postprocesuálnym defektom a deterioráciou kognitívnych funkcií v dôsledku dlhoročného zneužívania viacerých psychoaktívnych látok v minulosti. Ide o duševnú poruchu, ktorá má chronický priebeh a ktorá napriek opakovaným psychiatrickým hospitalizáciám nejaví známky zlepšenia. V dôsledku uvedenej duševnej choroby nie je spôsobilý na výkon všetkých právnych úkonov, a preto vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je účelné a prínosné pokúšať sa ho vypočuť pred súdom a doručovať mu súdne rozhodnutia, či iné písomnosti. Pokiaľ ide o opatrovníka, tak zistil, že jeho brat žije v J. a matka vzhľadom na zhoršený zdravotný stav a vek už nie je schopná ani ochotná robiť opatrovníka, a preto za opatrovníka bolo ustanovené C. G..
Proti rozsudku okresného súdu, a to je výroku o ustanovení opatrovníka podalo v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie C. G.. V odvolaní prejavilo nesúhlas s ustanovením za opatrovníka s tým, že súd mal aj iné možnosti ustanovenia opatrovníka. Podľa ich informácií matka pozbaveného, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, je ochotná funkciu opatrovníka v takomto rozsahu vykonávať. Najlepšie pozná jeho potreby a je schopná vzhľadom na to, že zabezpečuje mnohé z potrieb pozbaveného aj hospodáriť s dôchodkom, ktorý za neho bude preberať.
Matka pozbaveného vo vyjadrení navrhla rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. V odvolaní zdôraznila, že v konaní už odmietla dať súhlas s ustanovením za opatrovníka vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a najmä vzhľadom na stav pozbaveného. Taktiež jej druhý syn, ktorý má iného otca než S. D. býva v J. a vzhľadom na svoje osobné pomery taktiež odmietol dať súhlas. Spochybnila názor odvolateľa o tom, že žije s pozbaveným v spoločnej domácnosti, keďže tento už od svojich 18-tich rokov, keď skončil stredoškolskú dochádzku žije takým spôsobom, ktorý je zhrnutý
v znaleckom posudku, nemal v podstate žiadny príjem, netvoril s matkou žiadnu domácnosť a nijako neuhrádzal náklady na domácnosť. Z hľadiska vzťahu k pozbavenému bolo posledných 12 rokov života utrpením, lebo hoci bol v jej byte prihlásený na trvalý pobyt, býval tam len príležitostne, veľkú časť trávil v zdravotníckych zariadeniach. Pri rokovaní na mestskom úrade sa vyjadrila, že práve pozbavený vzhľadom na svoju duševnú chorobu je v rodinnom prostredí absolútne nezvládnuteľný. Odmietla preto dať súhlas k ustanoveniu opatrovníka.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 v medziach odvolania, t. j. vo výroku, ktorým bol S. D. ustanovený opatrovník C. G. a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Odvolaním nenapadnutých výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, t. j. ktorým bol S. D. pozbavený spôsobilosti na právne úkony, bolo rozhodnuté o trovách a upustené od doručenia rozhodnutia sa krajský súd nedotýkal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Ustanovenie § 189a ods. 1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť v rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony určiť opatrovníka podľa § 192 O.s.p. tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. Ustanovenie § 192 pritom upravuje povinnosť súdu postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať, pričom v uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv a povinností.
V prejednávanej veci je nepochybné, že výrokom rozsudku okresného súdu zo dňa 17.09.2014 č. k. 11Ps/8/2014-47, ktorý nebol napadnutý odvolaním, a preto nadobudol právoplatnosť, bol S. D. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom G. D. XXXX/XX pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Súdu tým vznikla povinnosť ustanoviť mu opatrovníka v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Takto ustanovený opatrovník je v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony svojim rozhodnutím obmedzil. Touto funkciou sa môže predovšetkým poveriť príbuzný osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Príbuzný však musí mať také predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka, že budú zárukou jej naplnenia a zároveň musí byť aj ochotný túto funkciu vykonávať.
V prejednávanej veci matka pozbaveného C. D. na pojednávaní súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 17.09.2014 výslovne uviedla, že v žiadnom prípade nesúhlasí, aby bola ustanovení za opatrovníka a v tejto súvislosti poukázala na dôvody uvedené v jej písomnom vyjadrení. V ňom poukázala na správanie sa pozbaveného, ktorý nerešpektoval jej názory v súvislosti s vedením domácnosti, jeho liečbou a prejavoval sa voči nej agresívne. Negatívny vzťah pozbaveného k matke a jeho agresivita voči nej vyplýva aj zo znaleckého posudku.
Takto zistené okolnosti súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako nemožnosť ustanoviť fyzickej osobe za opatrovníka príbuzného, a preto v súlade s ustanovením § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovil za opatrovníka Mesto G., v ktorom má pozbavený trvalé bydlisko.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .